Líbya
štát v Afrike From Wikipedia, the free encyclopedia
Líbya je štát v severnej Afrike. Je štvrtým najväčším africkým štátom, šestnástym najväčším na svete. Hlavným mestom je Tripolis, má 1,7 milióna obyvateľov. Od februára do októbra 2011 bola bombardovaná vojskami USA a Francúzska počas občianskej vojny, ktorá viedla k zvrhnutiu 42 rokov trvajúcej diktatúry plukovníka Muammara al-Kaddáfího.
O iných významoch výrazu Líbya pozri Líbya (rozlišovacia stránka).| Líbyjský štát | |||||
| |||||
| Národné motto: Sloboda, spravodlivosť, demokracia | |||||
| Štátna hymna: Libya, Libya, Libya | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | دولة ليبيا Dawlat Libya | ||||
| • krátky | ليبيا Líbya | ||||
| Hlavné mesto | Tripolis 32°54′ s.š. 13°11′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Tripolis | ||||
| Úradné jazyky | arabčina | ||||
| Regionálne jazyky | Tamazigh, Domari | ||||
| Demonym | Líbyjčan, Líbyjčanka | ||||
| Štátne zriadenie Predseda vlády Predseda všeobecnej národnej rady |
dočasná vláda Ali Zeidan Nouri Abusahmain | ||||
| Vznik | 24. december 1951 | ||||
| Susedia | Egypt, Sudán, Čad, Niger, Alžírsko, Tunisko | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
1 759 540 km² (16.) 0 km² (0 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2015) • sčítanie (2004) • hustota (2015) |
6 411 776 (108.) 5 882 667 [2] 3,55/km² (185.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2016 39 389 mil. $ (97.) 14 238 $ (110.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2015) | 0,716 (102.) – stredný | ||||
| Mena | líbyjský dinár (LYD) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
EET (UTC+2) bez zmeny (UTC+2) | ||||
| Medzinárodný kód | LBY / LY | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | LAR | ||||
| Internetová doména | .ly | ||||
| Smerové telefónne číslo | +218 | ||||
V decembri 2017 stále zastúpenie Líbye pri OSN požiadalo o zmenu dlhého názvu na Líbyjský štát[3] (angl. the State of Libya)[4], ÚGKK SR však na túto zmenu ešte v júli 2018 nereagoval.[5]
Povrch Líbye je na severe väčšinou nížinatý, smerom na juh sa dvíha. Na hraniciach s Čadom sa rozprestiera pohorie Tibesti, v ktorom sa nachádza najvyšší vrch Líbye, Džabal Bette s nadmorskou výškou 2 267 m n. m. Až 95 % rozlohy štátu pokrýva Sahara. Obývané je len pobrežie krajiny a roztrúsené oázy.
Hlavné mesto krajiny, Tripolis, leží pri pobreží Stredozemného mora. Ďalej na východe sa do pevniny zarezáva záliv Veľká Syrta. Líbyou nepreteká ani jedna trvalá rieka, sú tam len dočasné rieky.
Pobrežie krajiny leží v subtropickom pásme, sú tam horúce a suché letá a mierne a daždivé zimy. Vo vnútrozemí je púštne podnebie. Dni sú horúce, no noci veľmi studené. Líbya je súčasťou severnej Afriky.
Územie Líbye bolo v období od 1. po 5. storočie obsadené Rímskou ríšou, neskôr Vandalmi. V roku 642 sa začala postupná islamizácia krajiny a v roku 1551 sa jej zmocnila Osmanská ríša.
V rokoch 1911 – 1943 bola Líbya talianskou kolóniou. Taliansko túto bývalú osmanskú provinciu získala na základe zmluvy z Lausanne po vyhranej taliansko-tureckej vojne, kedy boli Turci, tlačení hroziacim konfliktom s balkánskymi štátmi, donútení podpísať s Talianskom mierovú zmluvu. V rámci tejto zmluvy opustili Tripolsko a Kyrenaiku a odovzdali ju pod správu Talianska.
Po druhej svetovej vojne bolo územie bývalej Talianskej severnej Afriky rozdelené na historické regióny Tripolsko, Kyrenaika (pod vládou Britov) a Fezzán (pod vládou Francúzov).[6] Potom, čo došlo v roku 1949 k rozsiahlym nepokojom, rozhodla OSN o plnom osamostatnení Líbye. Toto rozhodnutie bolo naplnené roku 1951, kedy spojením Fezzánu, Tripolsko a Kyrenaika vznikol nezávislý federatívny štát Líbyjské kráľovstvo pod vládou kráľa Idrisa I.
V roku 1969 prebehol v krajine puč a hlavou štátu sa stal plukovník Muammar al-Kaddáfí, ktorý nastolil vojenskú diktatúru. Ten začal neskôr podporovať polovojenské skupiny, ktoré v mnohých krajinách Afriky, Európy a Latinskej Ameriky ohrozovali tamojšie vlády. V 70. a 80. rokoch dokonca Líbya vojensky intervenovala v susednom Čade, bývalej francúzskej kolónii v strednej Afrike, na čo Francúzsko odpovedalo vojenským zásahom. Francúzske jednotky sa tak v roku 1986 priamo stretli s Líbyjčanmi v rámci operácie Épervier. Francúzsko leteckými útokmi zničilo líbyjské radarové zariadenia a pomohla čadskému prezidentovi Habrému dobyť okupovaný sever krajiny.
Vo februári 2011 vypuklo v krajine proti vláde diktátora Muammara al-Kaddáfího ľudové povstanie. 19. marca 2011 začali na základe rozhodnutia BR OSN č. 1973 letecké a námorné sily niektorých krajín NATO, Švédska, Kataru, SAE útoky na líbyijské ciele.
Vzhľadom na svoju polohu v subtropickom pásme, suchému podnebiu a množstvu púští má Líbya minimum pôdy vhodnej pre poľnohospodárstvo. Drvivá väčšina hospodárstva je tak orientovaná na ťažbu ropy a zemného plynu. Líbya má záujem na príleve zahraničných investícií do ropného priemyslu, ktorý vinou desaťročia zahraničných sankcií zápasí s celkovou technickou zaostalosťou.
Ropa
Denne vyťaží Líbya zhruba 1,6 milióna barelov ropy z čoho ide 1,1 milióna barelov na vývoz. Väčšinu ropy odoberá Taliansko. V skupine OPEC je čo do vývozu ropy, z celkového počtu 12 členských krajín na poslednom mieste.[7]
Plyn
Krajina má tiež zásoby zemného plynu, ktorých potvrdený rozsah činí 53 biliónov kubických stôp (0,8% celkových svetových zásob plynu). Líbya produkuje v súčasnej dobe cca 12 miliárd kubických metrov plynu ročne. Z toho je osem miliárd exportovaných do Talianska podmorským plynovodom Greenstream. V krajine však neexistujú plynové rozvody a obyvateľstvo sa musí spoliehať na propán-bután vo fľašiach.[8]
Líbyjskí Arabi tvoria spolu s Berbermi 89% obyvateľstva. Zvyšných 11 % tvoria iné národnosti. Väčšina obyvateľov je moslimského vierovyznania.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
