From Wikipedia, the free encyclopedia
Titani alebo zriedkavejšie Titáni či Títáni (po grécky Titanes/iný prepis: Títánes, po lat. Titanes) boli v gréckej mytológii synovia a dcéry Urana a Gaie, najstaršia generácia starogréckych bohov, predolympijskí bohovia.[1]
Podľa Hésiodovej Teogónie to bolo dvanásť detí prarodičov Urána (Nebo) a Gaie (Zem), pričom šesť z nich boli mužskí Titani – Ókeanos, Koios, Krios, Hyperión, Iapetos a Kronos a šesť Titanov bolo ženských. Nazývali sa aj Titanidy alebo „Titanice" a boli to Theia, Rheia, Themis, Mnémosyné, Foibé a Téthys. Kronos mal so svojou staršou sestrou Rheiou prvú generáciu bohov Olympu: šesť súrodencov Dia, Háda, Poseidóna, Hestiu, Demeter a Héru. Niektorí potomkovia Titanov, ako Prométheus, Atlas, Hélios a Léto, sa niekedy tiež nazývajú Titanmi.
Titáni boli pôvodní bohovia, generácia bohov, ktorá predchádzala olympským bohom. Boli zvrhnutí v rámci gréckeho mýtu o nástupníctve, ktorý rozpráva o tom, ako Kronos prevzal moc od svojho otca Urána a vládol vesmíru s Titanmi, než ho zasa porazil a nahradil ako vládnuci panteón bohov na čele s Diom vo vojne nazývanej „titanomachia". V dôsledku tejto vojny boli porazení Titani vyhnaní z horného sveta a uväznení pod strážou v Tartare, hoci niektorí Titani zrejme mohli zostať na slobode.
Titani ako skupina predstavujú predolympijský poriadok vecí. Hésiodos používa v súvislosti s Titanmi výraz „bývalí bohovia".[2] Boli to vyhnaní bohovia, ktorí už neboli súčasťou horného sveta. Boli to skôr bohovia, ktorí prebývali v podzemí Tartaru, a ako takí mohli byť považovaní za „bohov podsvetia", ktorí boli protikladom a opozíciou k olympským bohom, bohom nebies. Hésiodos nazval Titanov „zrodenými zo zeme" (chtonickými) a v Homérovom Hymne na Apollóna sa Héra modlí k Titanom, „ktorí bývajú pod zemou", a vyzýva ich, aby jej pomohli proti Diovi, akoby boli chtonickými duchmi.[3] Podobne aj v Iliade Héra po zložení prísahy pri podsvetnej rieke Styx „vzývala menom všetkých bohov pod Tartarom, ktorí sa nazývajú Titanmi", ako svedkov.
Boli to starší bohovia, ale zrejme nie, ako sa kedysi myslelo, starí bohovia domorodej skupiny v Grécku, historicky vytlačení novými bohmi gréckych nájazdníkov. Boli skôr skupinou bohov, ktorých mytológia bola prinajmenšom, ako sa zdá, prevzatá z Blízkeho východu. Títo importovaní bohovia dávali olympským bohom kontext a poskytovali im pozadie, vysvetľovali, odkiaľ títo grécki olympskí bohovia prišli a ako sa dostali na svoje nadradené miesto vo vesmíre. Titani boli predchádzajúcou generáciou a rodinou bohov, ktorých musela nová generácia zvrhnúť a vyhnať z horného sveta, aby sa mohli stať vládnucim panteónom gréckych bohov.
Pre Hésioda, možno preto, aby sa vyrovnali dvanástim olympským bohom, bolo Titanov tiež dvanásť: šesť mužov a šesť žien, pričom niektoré Hésiodove mená boli možno len básnickými výmyslami, aby sa dospelo k správnemu počtu. V Hésiodovej Teogónii okrem Krona Titani vôbec nehrajú úlohu pri zvrhnutí Urána a o ich kolektívnej činnosti sa dozvedáme len v titanomachii, ich vojne s olympionikmi. Ako skupina nemajú žiadnu ďalšiu úlohu v konvenčnom gréckom mýte, ani nehrajú žiadnu úlohu v gréckom kulte.[4]
Ako jednotlivci má len málo Titanov nejakú samostatnú identitu. Okrem Krona je jedinou ďalšou postavou, ktorú Homér menovite spomína ako Titana, Iapetus. Niektorí Titáni zrejme plnia len genealogickú funkciu, keď predstavujú rodičov pre dôležitejšie potomstvo: Hyperión a Theia sú rodičmi Hélia, Selény a Éós; Iapetus je otcom Atlasa a Prométhea; a Krios je otcom troch synov Astraea, Pallas a Persesa, ktorí zas existujú len preto, aby predstavovali otcov dôležitejším postavám, ako sú Anemoi (Vetry), Nike (Víťazstvo) a Hekaté.
Titani zohrávajú kľúčovú úlohu v dôležitej časti gréckej mytológie, v mýte o nástupníctve, ktorý rozpráva o tom, ako Titan Kronos, najmladší z nich, zvrhol Ourana a ako Zeus, ktorý viedol a vyhral veľkú desaťročnú vojnu, v ktorej sa postavili noví bohovia proti starým bohom, nazývanú titanomachia („vojna Titanov"), zvrhol Krona a jeho druhov Titanov a nakoniec sa stal konečným a trvalým vládcom vesmíru.
Podľa štandardnej verzie mýtu o nástupníctve od Hésioda, uvedenej v jeho Teogónii, Ouranos pôvodne splodil s Gaiou osemnásť detí: dvanásť Titanov, troch Kyklopov a troch Hekatoncheirov (Stohlavých), ale nenávidiac ich, ukryl ich niekde v Gaiinom vnútri. Nahnevaná a utrápená Gaia zhotovila srp z adamantu a vyzvala svoje deti, aby potrestali svojho otca. Iba jej syn Kronos bol ochotný urobiť to. Gaia teda ukryla Krona, dala mu adamantový srp, a keď si Urán prišiel ľahnúť ku Gaii, Kronos sa natiahol a vykastroval svojho otca. To umožnilo zrod Titanov a Kronovi prevziať najvyššie velenie nad kozmom, pričom Titani mu boli podriadení.[5]
Kronos, ktorý teraz prevzal vládu nad vesmírom od svojho otca, chcel zabezpečiť, aby si kontrolu udržal. Ouranos a Gaia predpovedali Kronovi, že jedno z jeho detí ho zvrhne, a tak keď sa Kronos oženil s Rheiou, postaral sa, aby zhltol každé z detí, ktoré porodila. Urobil tak s prvými piatimi: Keď však Rheia čakala Dia, prosila svojich rodičov Gaiu a Urána, aby jej pomohli zachrániť ho. Tí teda poslali Rheiu do Lýkusu na Kréte, aby porodila Dia tam. Gaia vzala novorodeného Dia na výchovu a ukryla ho hlboko v jaskyni pod horou Aigaion. Medzitým Rheia dala Kronovi obrovský kameň zabalený do detských šiat, ktorý prehltol v domnení, že je to ďalšie Rheino dieťa.
Zeus, teraz už dospelý, prinútil Krona (pomocou bližšie nešpecifikovanej Gaiinej ľsti), aby sa vzdal svojich ďalších piatich detí. Zeus potom prepustil svojich strýkov Kyklopov (zrejme ešte stále uväznených pod zemou spolu so Stohlavými, kam ich pôvodne zavrel Ouranos), ktorí potom poskytli Diovi jeho veľkú zbraň, blesk, ktorý ukryla Gaia. Začala sa veľká vojna, titanomachia, o vládu nad vesmírom. Titani bojovali z hory Othrys, zatiaľ čo nová generácia bohov z Olympu. V desiatom roku tejto veľkej vojny Zeus na Gaiinu radu vypustil Stohlavých, ktorí sa pridali k vojne proti Titanom a pomohli Diovi získať prevahu. Zeus vrhol na Titanov zúrivý blesk, porazil ich a uvrhol do Tartaru, pričom ich strážcami boli Stohlaví.
Po zvrhnutí v titanomachii bol Kronos a jeho porazení Titani uvrhnutí do Tartaru. Jediný pôvodný Titan, ktorý sa menovite spomína ako uväznený s Kronom, je Iapetos.[6]
Nie všetci Titani však boli uväznení. Určite Ókeanos, veľká voda, ktorá obklopuje svet, zrejme zostal na slobode a v skutočnosti sa zdá, že vôbec nebojoval na strane Titanov. U Hésioda posiela Ókeanos svoju dcéru Styx s deťmi Zelom (Závisť), Nike (Víťazstvo), Kratom (Moc) a Bia (Sila) bojovať na Diovej strane proti Titanom,[7] zatiaľ čo v Iliade Héra hovorí, že počas titanomachie sa o ňu staral Ókeanos a jeho manželka titanika Tethys.[8] V Aischylovom diele Spútaný Prometheus má Ókeanos voľný čas, aby niekedy po vojne navštívil svojho synovca Promethea.[9] Podobne ako Ókeanos, aj Hélios, syn Titana Hyperióna, určite zostal slobodný, aby potom denne jazdil na svojom slnečnom voze po oblohe a aktívne sa zúčastňoval na udalostiach, ktoré nasledovali po titanomachii. Zdá sa, že sloboda Ókeana spolu s Héliom (Slnkom) a možno aj Hyperiónom (do tej miery, že tiež predstavoval Slnko) bola výsledkom kozmologickej nevyhnutnosti, pretože ako by mohla byť voda obklopujúca svet alebo Slnko uzavreté v Tartare?
Pokiaľ ide o ostatných mužských potomkov Titanov, niektorí sa zrejme zúčastnili na titanomachii a boli za to potrestaní, iní nie, alebo aspoň (ako Hélios) zostali slobodní. Traja z Iapetových synov, Atlas, Menoetios a Prometheus, sú v antických prameňoch výslovne spájaní s vojnou. V Teogónii Atlas aj Menoetios dostali od Dia trest, ale Hésiodos neuvádza, za aký zločin presne boli potrestaní. Atlas bol, ako je dobre známe, potrestaný Diom tým, že musel na svojich pleciach držať oblohu, ale žiadny z raných prameňov k tomuto príbehu (Hésiodos, Homér, Pindaros a Aischylos) nehovorí, že jeho trest bol dôsledkom vojny. Podľa Hygina však Atlas viedol Titanov do vzbury proti Diovi (Jupiterovi).[10] V Teogónii je Menoetios zasiahnutý Diovým bleskom a uvrhnutý do Erebu „pre svoju šialenú opovážlivosť a nadmernú pýchu". Či Hesiódos používal Erebus ako iné meno pre Tartar (ako sa to niekedy robilo), alebo chcel povedať, že Menoetiov trest bol kvôli jeho účasti na titanomachii, nie je jasné a žiadny iný raný prameň túto udalosť nespomína, Apollodorus však hovorí, že to tak bolo.[11]
Hésiodos sa o Prometheovi v súvislosti s titanomachiou nezmieňuje, ale Prometheus v Teogónii zostáva na slobode. Za svoje oklamanie Dia v Mekone a následnú krádež ohňa bol Prométheus potrestaný Diom tým, že bol pripútaný na skalu, kam každý deň priletel orol, aby zjedol jeho „nesmrteľnú pečeň", ktorá potom každú noc dorastala. Avšak v Aischylovom diele (ako bolo spomenuté vyššie) Prometheus hovorí, že bol Diovým spojencom počas titanomachie.
Zdá sa, že aj ženským Titánom, pokiaľ sa vôbec spomínajú, bolo dovolené zostať na slobode. Tri z nich sa podľa Teogónie stali Diovými manželkami: Themis, Mnémosyné a Léto, dcéra Titánov Koia a Foibé. Themis porodila tri Hóry (Hodiny) a tri Moiry (Osudy) a Mnémosyné deväť Múz. Léto, ktorá porodila olympionikov Apolóna a Artemidu, sa v Iliade počas trójskej vojny aktívne zúčastňuje na strane Trójanov a je zapojená aj do príbehu o obrovi Tityovi.[12] Tethys, pravdepodobne spolu so svojím manželom Ókeanom, sa vojny nezúčastnila a, ako už bolo spomenuté, počas vojny poskytla bezpečné útočisko Hére. Rheia zostáva po vojne slobodná a aktívna. Objavuje sa pri pôrode Apolóna, ako Diov posol k Démétér oznamuje dohodu týkajúcu sa Persefony, oživuje Pelopa.
Zatiaľ čo v Hésiodovej Teogónii a Homérovej Iliade sú Kronos a ostatní Titani uväznení v Tartare (zrejme navždy), podľa inej tradície, ako uvádzajú neskoršie pramene, sa zdá, že Kronos alebo iný z Titanov bol nakoniec oslobodený. Pindaros v jednej zo svojich básní (462 pred Kr.) hovorí, že hoci sa Atlas stále „napína pod ťarchou neba... Zeus oslobodil Titanov"[13] a v inej básni (476 pred Kr.) má Pindaros za to, že Kronos v skutočnosti vládne na Ostrovoch blažených, v krajine, kde grécki hrdinovia prebývajú v posmrtnom živote.[14]
Prométheus Lyomenos, nedatovaná stratená hra od Aischyla (asi 525 - asi 455 pred Kr.), mala chór zložený z oslobodených Titanov. Pravdepodobne ešte skôr ako Pindaros a Aischylos sa v dvoch papyrusových verziách úryvku z Hésiodových Prác a dní spomína aj Kronos, ktorého Zeus oslobodil a ktorý vládne nad hrdinami, ktorí odchádzajú na Ostrov blažených. Iné verzie Hésiodovho textu to však neuvádzajú a väčšina editorov hodnotí tieto riadky textu ako neskoršie interpolácie.
Všeobecne sa uznáva, že grécky mýtus o nástupníctve bol importovaný z Blízkeho východu a že spolu s týmto importovaným mýtom prišli aj príbehy o skupine bývalých vládnucich bohov, ktorí boli porazení a vytlačení a ktorých Gréci začali identifikovať ako Titanov. Prvky Hésiodovho rozprávania o Titanoch možno vidieť v príbehoch Churritov, Chetitov, Babylončanov a iných blízkovýchodných kultúr.[15]
Churrito-chetitský text Pieseň o Kumarbi (nazývaný aj Kráľovstvo v nebi), napísaný päťsto rokov pred Hésiodom, hovorí o postupnosti kráľov v nebi: Anu (Nebo), Kumarbi a boh búrky Tešub, s mnohými nápadnými podobnosťami s Hésiodovým opisom gréckeho mýtu o nástupníctve. Kumarbi podobne ako Kronos vykastruje boha neba Anua a prevezme jeho kráľovskú moc. A podobne ako Kronos, Kumarbi zhltne bohov, z ktorých jeden je boh búrky Tešub, ktorý podobne ako boh búrky Zeus zrejme zvíťazí nad Kumarbim a ostatnými vo vojne bohov.
Iné chetitské texty obsahujú narážky na „bývalých bohov", presne to, čo Hésiodos nazýval Titanmi, theoi proteroi. Podobne ako Titani, aj títo chetitskí bývalí bohovia mali (zvyčajne) dvanásť členov a skončili uväznení v podsvetí u boha búrky Tešuba, uväznení bránami, ktoré nemohli otvoriť. Chetiti týchto bohov stotožňovali s Anunnakmi, babylonskými bohmi podsvetia, ktorých porážka a uväznenie bohom búrky Mardukom v babylonskej básni Enúma Eliš (koniec druhého tisícročia pred Kr. alebo skôr)[16] je paralelou porážky a uväznenia Titanov. Medzi ďalšie kolektívy bohov, ktoré možno súvisia s mezopotámskymi Anunnakmi, patria Mŕtvi bohovia (Dingiruggû), Vyhnaní bohovia (ilāni darsūti) a Porazení (alebo Spútaní) bohovia (ilāni kamûti).[17]
.jpg)
Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[22]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
