Remove ads
Chetiti[1][2][3] (jednotné číslo: Chetit[4]; iné názvy: Nésiti, Néšiti[1]; staršie: Het(h)iti, Hettiti či nevhodne Chatti (resp. Hatti)[3][2][5]; v slovenských prekladoch Biblie aj: Hetejci, Chetejci, synovia Hetovi, Chetovi synovia, v Kralickej Biblii: Hetejští[6][2]) boli staroveký indoeurópsky kmeň v dnešnej Anatólii. V širšom zmysle pojem Chetiti (resp. jazykové varianty) zahŕňa nielen Nésitov (teda Chetitov v užšom zmysle), ale aj im jazykovo a etnicky príbuzných Luvijcov a Palajcov. Jazykom Nésitov bol indoeurópsky jazyk chetitčina (nésitčina).[1]
Chetiti vybudovali v 2. tisícročí pred Kr. Chetitskú ríšu. Hlavným mestom Chetitskej ríše bolo Chattušaš (Boğazköy, dnes Boğazkale). Vrcholové obdobie dosiahla Chetitská ríša v období 14. storočia pred Kristom.
Remove ads
Indoeurópske západoanatólske skupiny (Luvijci) kolonizovali grécke územia ešte pred Grékmi a pravdepodobne od nich Gréci potom preberali kultúrne výdobytky.
Chetovi synovia sú uvádzaní aj v biblii, ktorá tak dokladá ich prítomnosť až v Kanaáne.
O vojenskej zdatnosti Chetitov svedčí okrem zaujatia tak „lukratívneho“ územia ako je Malá Ázia aj rovnocenné zápolenie s vojskami egyptských faraónov (bitka pri Kadeši a prvá zachovaná mierová zmluva) ako aj dobytie Babylonu. Elitou ich vojska bola bojová vozba (ľahké dvojkolesové vozy ťahané koňmi).
O chetitského princa sa zaujímala ako o budúceho manžela a vládcu Egypta aj regentka Egypta (pravdepodobne sama Nefertiti). Nakoniec bol zabitý na ceste do Egypta.
Ich obrovský význam je aj v oblasti spracovania kovov. Tieto poznatky si buď priniesli z pravlasti (oblasť Kaukazu je kolískou metalurgie)alebo dodatočne získali susedskými vplyvmi. Chetiti sa považujú za priekopníkov metalurgie železa a od nich sa táto znalosť ďalej rozširuje.
Zaujímavá je aj ich architektúra. Fortifikačná architektúra využíva obrovské kamene, podobne ako mykénska architektúra.
Remove ads
Spoločný jazyk indoeurópskych kmeňov v Anatólii dnes voláme praanatólčina a hovorili ňou snáď ešte pred príchodom do Malej Ázie. Praanatólčina sa rozdelila na chetitčinu a západnú praanatólčinu, z ktorej vznikli: lýdčina, luvijčina (hieroglyfická a klinopisná), palajčina a kárčina. Z hieroglyfickej luvijčiny sa vyvinula lykijčina (uvádzaná aj ako milijčina). Chetitské písmo spolu s chetitským jazykom rozlúštil Bedřich Hrozný.
Chetitské náboženstvo malo indoeurópsky pôvod - hlavným bohom bol boh búrky Tešub. Bolo však silne synkretické a spájalo prvky protochetitského aj neskôr prevzatého churritského a semitského náboženského materiálu. Chetitský spoločenský systém obsahoval isté „demokratické“ prvky (pravdepodobne zvyšky vojenskej demokracie), nezvyklé v orientálnom despotickom prostredí. Takisto väčšie boli aj práva žien.
Chattijské obdobie
Koncom 4. tisícročia pred Kr. strednú Anatólu osídlili neindoeurópske kmene. V 3. tisícročí, presnejšie asi okolo 2200 - 2000 pred Kr. do oblasti Chatti prišli do indoeurópske kmene pričom meno Chattijci-Chetiti sa prenieslo na všetky tieto kmene a najmä na Nésitov. O územie Chetitov, ale aj Sýrie, mala pre jeho prírodné bohatstvo záujem aj Staroakaddská ríša.[7]
Obdobie prvej chetitskej dynastie (2000 - 1740 pred Kr.)
V tomto období dôležitú úlohu zohrávajú asýrski obchodníci, ktorí si pri chetitských sídlach zakladajú svoje obchodné stanice. Práve od nich sa dozvedáme o Chetitoch, keďže nemali ešte vlastné písmo. Pramene vravia, že Chetiti a asýrski obchodníci sa navzájom rešpektovali.
Chetiti žili v mestských štátoch, ktoré boli obohnané hradbami. Na ich čele bol panovník, ktorý sústreďoval vo svojich rukách všetku moc. Postupne sa začali prejavovať tendencie o zjednotenie jednotlivých mestských štátov.
Ďalší vývoj pozri v článku Chetitská ríša.
Remove ads
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads