francúzsky režisér, scenárista a spisovateľ From Wikipedia, the free encyclopedia
Bertrand Blier (* 14. marec 1939, Boulogne-Billancourt, Francúzsko) je francúzsky filmový režisér, scenárista, spisovateľ a príležitostný herec.[1][2] Je synom herca Bernarda Bliera.[3]
Bertrand Blier | |
francúzsky režisér, scenárista a spisovateľ | |
Bertrand Blier na filmovom festivale v Benátkach v roku 1993. | |
Štát pôsob. | Francúzsko |
---|---|
Narodenie | 14. marec 1939 (85 rokov) Boulogne-Billancourt, Francúzsko |
Národnosť | francúzska |
Profesia | režisér, scenárista a spisovateľ |
Aktívne roky | 1966 – 2019 |
Rodičia | Bernard Blier (otec), Gisèle Brunet (matka) |
Príbuzní | Roger Godart (teta alebo strýko) |
Súrodenci | Brigitte Blier |
Manželka | Farida Rahouadj (1938 – 1965) |
Partnerka | Anouk Grinberg |
Deti | Léonard Blier, Leila Blier, Béatrice Blier |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Bertrand Blier |
Začínal ako asistent režiséra Denysa de la Patellièra, Christiana-Jaqua, Jeana Delannoya a Georgesa Lautnera.
Bertrand Blier nakrútil svoj prvý dokumentárny film v roku 1962 Hitler, connais pas. Od začiatku prejavoval radikálne odlišný štýl od tvorcov Novej vlny. Cynizmus, provokácia a nonkonformizmus sú jeho prvými úspechmi. Vo svojom prvom celovečernom filme Keby som bol špión (1966) vyberie do hlavnej úlohy svojho otca Bernarda Bliera. So skutočným úspechom sa stretol v roku 1974 s adaptáciou svojho románu Les Valseuses, ktorý odhalil hercov Gérarda Depardieu, Patricka Dewaereho a Miou-Miou. V roku 1978 opäť zožal úspech s filmom Pripravte si vreckovky, ktorý získal Oscara v Hollywoode. Svojho otca opäť postaví na pódium v komickej krimi-dráme Studený bufet (1979), typ čierneho humoru a cynizmu, ktorý mu v roku 1980 umožnil získať Cézara za najlepší scenár. Jeho filmy boli len ťažko ocenené verejnosťou – La Femme de mon pote (1983), Notre histoire (1984). Až v roku 1986 znovu získal úspech réžiou filmu Večerný úbor. Film po svojom uvedení vyvolá kontroverziu kvôli svojej extrémnej hrubosti a niektorým obscénnym scénam. Trop belle pour toi (1989), dráma bola ocenená verejnosťou aj kritikou. Film získal Zvláštnu cenu poroty v Cannes a tiež troch Cézarov (najlepší režisér, najlepší film, najlepší scenár). Bertrand Blier je agitátor a moralista vo francúzskej kinematografii a vrhá tvrdú kritiku na spoločnosť našej doby. Často vulgárny a vždy ironický portrét života, ktorý maľuje vo svojich filmoch, je často veľmi aktuálny.
Od 90. rokov intenzívne spolupracoval s herečkou Anouk Grinberg, ktorú začlenil do svojej palety obľúbených hercov. Objavila sa vo Merci la vie (1991) po boku Charlotte Gainsbourg, Un, deux, trois, soleil (1993) a Mon homme (1996). V roku 2000 režíroval film Herci (Les Acteurs), portréty a výpovede francúzskych hercov o ich profesii, ktoré budú mať napriek hereckému obsadeniu rozporuplné prijatie. Les Côtelettes (2003), výsluchy dvoch mužov v určitom veku, ocenila verejnosť na filmovom festivale v Cannes. Šesť rokov po Les Acteurs opäť režíroval Gérarda Depardieua po boku Monici Bellucci a Bernarda Campana vo filme Ako veľmi ma miluješ? (2005). Bertrand Blier je scenáristom väčšiny svojich filmov. Napísal najmä scenár k filmom Grosse Fatigue (1994) od Michela Blanca a Pédale dure (2004) od Gabriela Aghiona.
Bertrand Blier je tiež autorom niekoľkých románov, jeho literárna kariéra je rovnako brilantná ako jeho kinematografická tvorba. Niektoré z nich adaptoval pre kino, najmä Les valseuses. Predtým, ako sa pustil do kina, režíroval množstvo dokumentov.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.