Herectvo

Herectvo je odbor tvorivej umeleckej činnosti spočívajúci v procese premeny herca, herečky na dramatickú postavu,^[1] ktorá predstavuje iného jedinca, príp. vec alebo jav.^[2][3] Herec, herečka využíva herecké výrazové prostriedky (zvukový prejav, mimiku, gestikuláciu, postoje, pohyb), ktoré spolu s ostatnými zložkami hereckého prejavu (maska, kostým atď.) utvárajú hereckú postavu, ktorú prezentuje publiku.^[4]

Herci Charlie Chaplin a Jackie Coogan vo filme Kid (1921).

Divadelné herectvo predstavuje pôvodnú, najstaršiu podobu herectva, ktorá sa vyvinula z umenia tanečníkov a mímov pri rituáloch a slávnostných sprievodoch. So vznikom nových dramatických umení na prelome 19. a 20. storočia a v priebehu 20. storočia – filmu, rozhlasu a televízie – sa herecké umenie diferencovalo aj na filmové, rozhlasové a televízne herectvo.^[1][5]

Typológia

Podľa média možno herectvo rozdeliť na:

• divadelné,
• filmové,
• televízne,
• rozhlasové.^[1][5]

Do klasifikácie herectva podľa média možno zaradiť aj hlasové herectvo, ktoré okrem rozhlasového zahŕňa aj voiceover (napr. v animovaných filmoch alebo videohrách) a dabing, teda všeobecne všetky na zvuku založené herecké médiá. Špecifickým typom herectva je motion capture (zaznamenanie pohybu) a facial motion capture (zaznamenanie tváre), ktoré sa používa zväčša vo videohrách (napr. L.A. Noire).

Podľa druhov divadla možno hercov rozdeliť na:

• činohercov (pozri činohra),
• spevákov,
• tanečníkov,
• mímov (pozri pantomíma),
• bábkohercov.