Bazilika San Vitale
From Wikipedia, the free encyclopedia
Bazilika San Vitale[1][2][3] (iné názvy pozri nižšie) je oktogonálny chrám zo 6. storočia v talianskom meste Ravenna. Ide o jeden z najvzácnejších príkladov ranokresťanskej a byzantskej architektúry v západnej Európe, s typickým centrálnym pôdorysom osemuholníka s kupolou nesenou ôsmimi stĺpmi a s priľahlými poschodovými galériami, ktorá sa stala vzorom pre cisársku palatínsku kaplnku v Aachene. Chrám San Vitale je jedným z väčších chrámov z obdobia cisára Justiniána I., ktorý prežil prakticky neporušený až do súčasnosti. Ďalej sa predpokladá, že odráža štýl Chrysotriklinia Veľkého paláca z ktorého sa vôbec nič nezachovalo. Otvory horného poschodia sú členené trojoblúkovými arkádami. A pozdĺžny chór sa nachádza na východe. Na protiľahlých stranách chóru sa nachádzajú známe mozaiky, ktoré zdobia vnútorné steny a stropy s vyobrazením cisára Justiniána I. a jeho manželky Theodory v sprievode ich družín a postavami zo Starého a Nového zákona, boli silne ovplyvnené remeselnou prácou na chrámoch v Konštantínopole. Obzvlášť zaujímavé sú mozaiky na strope chóru, ktoré znázorňujú Božieho Baránka medzi rastlinami a zvieratami. Fresky vo vnútri chrámu pochádzajú z obdobia baroka, vytvorené boli v rokoch 1778 – 1782.[4][5] Chrám bol rozšíreným systémom Chrámu svätého Sergia a Bakcha, i keď niektorí odborníci tvrdia že v ňom vidia svojbytnú architektúru, ktorá je prvým dokladom západoeurópskej architektúry ranného stredoveku.[6] Stavba chrámu bola započatá v roku 526 na príkaz ravennského biskupa Ekklésia (lat. Ecclesius) počas vlády ostrogótskej kráľovnej Amalaswinthy a vysvätený bol v roku 547. Chrám bol zasvätený mučeníkovi svätému Vitálovi Milánskemu, ktorý bol zároveň aj patrónom mesta. Ravenna bola predtým hlavným mestom Západorímskej ríše a hlavným mestom Ostrogótskeho kráľovstva. Výstavba chrámu predznamenala zvýšený záujem Byzantskej ríše o túto oblasť, ktorá vyvrcholila krátko na to zriadením Ravennského exarchátu, bol administratívnou jednotkou Byzantskej ríše na Apeninskom polostrove, na obranu proti rozpínavosti Longobardov. V roku 1960 udelil pápež Ján XXIII. chrámu, ako výnimočnej cirkevnej stavbe historického a cirkevného významu, čestný titul bazilika minor.[4][5] Spolu s ďalšími ôsmimi pamiatkami v Ravenne bola bazilika zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO, v rámci lokality Ranokresťanské pamiatky v Ravenne.[7]
Bazilika San Vitale (Bazilika svätého Vitála) | |
Basilica minor | |
Patrocínium: svätý Vitalis Milánsky | |
Štát | Taliansko |
---|---|
Región | Emilia-Romagna |
Mesto | Ravenna |
Náboženstvo | Kresťanstvo |
- cirkev | Rímskokatolícka |
- provincia | Ravennská |
- arcidiecéza | Ravenna-Cervia |
Adresa | Via San Vitale, 17 |
- súradnice | 44°25′14″S 12°11′47″V |
Šírka | |
- hlavnej lode | 40 m |
Výška | |
- v kupole | 28,7 m |
Ďalšie údaje | |
- počet veží | 2 |
- počet kupol | 1 |
Architekt | neznámy |
Štýl | ranokresťanské umenie, byzantská architektúra, justiniánske umenie, |
Materiál | červená tehla, kameň, malta, mozaika |
Výstavba | 6. storočie |
- dokončenie | 547 |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
Názov | Ranokresťanské pamiatky v Ravenne |
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1996 (#20) |
Taliansko s vyznačenou polohou kostola
| |
Wikimedia Commons: San Vitale (Ravenna) | |
Webová stránka: https://www.ravennamosaici.it/basilica-di-san-vitale/ | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |