Byzantská architektúra
architektúrna súčasť byzantského umenia / From Wikipedia, the free encyclopedia
Byzantská architektúra je súčasť byzantského umenia. Počiatok rozvoja byzantského umenia a teda aj architektúry je časovo nejednoznačný, spája sa s rozvojom ranokresťanskej architektúry a jej kombináciou s rímskou architektúrou od 4. storočia. Individualizácia štýlu od ostatnej kresťanskej architektúry prebehla za vlády Justiniána I. V užšom zmysle termín byzantská architektúra označuje architektúru Byzantskej ríše a možno jej trvanie ohraničiť rokom jej zániku - 1453, poprípade rokom zániku jej posledného priameho nasledovníka a pretendenta Trapezuntského cisárstva v roku 1460. Ak sa na termín nazerá v širšom zmysle, ako na architektúru byzantského slohu, tak jeho pôsobenie pretrvalo i po zániku Byzantskej ríše a štýl sa stal základom pre domáce štýly pravoslávnych balkánskych krajín (Srbska, Bulharska, Rumunska,..), Benátok, Ruska a Osmanskej ríše. V dnešnej dobe je byzantská architektúra spájaná najmä s architektúrou kresťanskou a sakrálnou, pretože väčšina svetských stavieb (paláce, kúpele, hradby či záhrady,...) sú v dezolátnom stave alebo zanikli.[1][2][3]