Baníkov

vrch v Západných Tatrách From Wikipedia, the free encyclopedia

Baníkov

Baníkov[1] (2 178,0 m n. m.[2][3]; poľ. Banówka) je najvyšší vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Leží v závere Žiarskej doliny a doliny Parichvost, nad obcou Žiar, približne 14 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[4]

Rýchle fakty Štát, Región ...
Baníkov
vrch
Thumb
Baníkov od severu
Štát Slovensko
Región Žilinský
Okresy Liptovský Mikuláš, Tvrdošín
Obce Žiar, Jalovec, Zuberec
Časť Roháče
Pohorie Tatry
Podcelok Západné Tatry
Povodia Váh, Orava
Nadmorská výška 2 178,0 m n. m.
Relatívna výška 261 m
Súradnice 49°11′52″S 19°42′35″V
Geologické zloženie granitoidy
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrej zo Žiaru a cez Jalovecké sedlo
Thumb
Poloha v rámci Slovenska
Thumb
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Baníkov
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál
Zavrieť

Poloha

Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče.[5] Leží v Žilinskom kraji, na pomedzí Oravy a Liptova. Zasahuje do okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a na katastrálne územie obcí Žiar, Jalovec a Zuberec.[1][6] Najbližšími sídlami sú južne situovaná Konská a Žiar, juhozápadne leží Jalovec, severozápadne Zuberec a severovýchodne Oravice.[2] Masív leží v Tatranskom národnom parku.[4]

Opis

Baníkov je mohutný uzlový vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Baníkovským sedlom oddelenou Pachoľou (2 167 m n. m.) na severozápade a Lúčnym sedlom oddelenou Hrubou kopou (2 166 m n. m.) na severovýchode. Južným smerom vybieha mohutná rázsocha Kozie chrbty na Príslop (2 142 m n. m.) a Ráztoku (1 948 m n. m.). Severná časť sa zvažuje do Spálenej doliny, ktorá je vetvou Roháčskej doliny a ktorou voda odteká do Studeného potoka a rieky Orava. Juhozápadným smerom leží dolina Parichvost, ktorá je severovýchodnou vetvou Jaloveckej doliny a ktorými vodu odvádza Jalovčanka, prameniaca na úbočí Baníkova. Juhovýchodne sa nachádza kotol Veľké Závraty, ktorým voda z tejto časti prúdi do Žiarskej doliny, ktorú odvodňuje potok Smrečianka do Váhu.[4] Masív budujú granitoidné horniny, ostré formy vznikli podťatím niváciou a tiež činnosťou horských ľadovcov.[7] Zo severnej strany zostupujú strmé svahy asi 350 m smerom do Spálenej doliny. V spodnej časti svahov sú veľké sutinové polia. Južným smerom stojí v Žiarskej doline Žiarska chata, odkiaľ vedie na vrchol značený turistický chodník.[4]

Západne sa nachádza Baníkovským sedlom oddelená Pachoľa (2 167 m n. m.), Lysec (1 830 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Veľká kopa (1 648 m n. m.), Malá kopa (1 637 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.) a Trnác (1 680 m n. m.), južne Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Široká (1 890 m n. m.), Solisko (1 530 m n. m.), sedlom oddelený Príslop (2 142 m n. m.), Holý vrch (1 723 m n. m.), Malý Baranec (2 044 m n. m.) a Baranec (2 185 m n. m.), východne leží Smrek (2 072 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.), Nohavica (2 052 m n. m.), Tri kopy (2 136 m n. m.), sedlom oddelená Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Ostrý Roháč (2 088 m n. m.), Volovec (2 063 m n. m.) a Rákoň (1 879 m n. m.) a severne Lúčna (1 653 m n. m.), Roh (1 573 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.), Osobitá (1 687 m n. m.), Predná Spálená (1 789 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.) a Salatín (2 048 m n. m.).[2]

Výhľady

Skalnatý vrchol[8] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka polohe a značnej výške poskytuje výhľad na mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, blízke doliny a Liptovskú kotlinu. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné aj Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Malá Fatra, Chočské vrchy, Veľká Fatra, Nízke Tatry a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.[9]

Prístup

Referencie

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.