vrch v Západných Tatrách From Wikipedia, the free encyclopedia
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Salatín[1] (2 047,5 m n. m.[2][3]; poľ. Salatyński Wierch) je vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na Slovensku.[2] Leží nad Bobroveckou dolinou, nad obcou Jalovec, približne 18 km severne od Liptovského Mikuláša.[4]
| Salatín | |
| vrch | |
 Salatín | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Tvrdošín |
| Obce | Bobrovec, Zuberec |
| Časť | Roháče |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodia | Váh, Orava |
| Nadmorská výška | 2 047,5 m n. m. |
| Relatívna výška | 133 m |
| Súradnice | 49°12′50″S 19°41′10″V |
| Geologické zloženie | žula, rula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  modrej zo Zverovky cez Brestovú |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Salatín | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nachádza sa v západnej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a v ich časti Roháče.[5] Leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Liptovský Mikuláš a Tvrdošín a zasahuje na katastrálne územie obcí Bobrovec a Zuberec.[1][6] Hrebeň tvorí prirodzenú hranicu medzi Oravou a Liptovom. Najbližším sídlom je severozápadne situovaný Zuberec, západe ležia Huty, južne Jalovec, Žiar a Konská a severovýchodne Oravice.[2] Masív leží v Tatranskom národnom parku.[4]
Salatín leží v centrálnej časti rozsiahleho rovnomenného masívu, v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Brestovou (1 903 m n. m.) a Spálenou (2 083 m n. m.).[2] Severovýchodné snahy padajú do Salatínskej doliny, z ktorej voda odteká do Studeného potoka v povodí rieky Orava. Juhozápadne leží dolina Podválovec, ktorou vodu odvádza prítok Polianskeho potoka do Jalovčanky v povodí Váhu.[4][2] Hrebeňom vedie značený turistický chodník.[4]
Severne sa nachádza Pálenica (1 753 m n. m.), Zuberec (1 806 m n. m.), sedlom Parichvost oddelená Brestová (1 903 m n. m.), Predný Salatín (1 624 m n. m.) a Osobitá (1 687 m n. m.), východne Lúčna (1 653 m n. m.), Predná Zábrať (1 577 m n. m.), Rákoň (1 879 m n. m.), Zadný Salatín (1 768 m n. m.), Predná Spálená (1 789 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.) a plytkým sedlom oddelený Malý Salatín (2 046 m n. m.) a Spálená (2 083 m n. m.), južne Baníkov (2 178 m n. m.), Príslop (2 142 m n. m.), Pachoľa (2 167 m n. m.), Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.), Trnác (1 680 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.) a Lysec (1 830 m n. m.) a západne Ostrá (1 764 m n. m.), Sivý vrch (1 805 m n. m.), Kozinec (1 462 m n. m.) a Malý Klin (1 426 m n. m.).[2]
Skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú okolité vrcholy Západných Tatier, blízke doliny a časť Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Malá Fatra, Chočské vrchy, Veľká Fatra, Nízke Tatry a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.[8]
červeno značenej turistickej hrebeňovke:
žltej značke z obce Jalovec cez Rázcestie pod Lyscom, odtiaľ po modrej dolinou Parichvost s pokračovaním po 
zelenej cez Hlbokú dolinu modrej značke zo Zverovky cez Spálený žľab a Brestovú (1 903 m n. m.)[4]
