Príslop (Západné Tatry)
vrch v Západných Tatrách From Wikipedia, the free encyclopedia
Príslop[1] (2 141,9 m n. m.[2]) je vrch v Západných Tatrách. Leží nad Žiarskou dolinou nad obcou Žiar, približne 15 km severovýchodne od Liptovského Mikuláša.[3]
| Príslop | |
| Jalovecký príslop | |
| vrch | |
 Príslop z Baníkova | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Jalovec, Žiar |
| Časť | Roháče |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 2 141,9 m n. m. |
| Relatívna výška | 35 m |
| Súradnice | 49°11′38″S 19°42′36″V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej od Žiarskej chaty |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Príslop (West Tatra Mountains) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nachádza sa na západe Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich časti Roháče.[4] Hrebeňom vedie hranica katastrálnych území obcí Jalovec a Žiar v okrese Liptovský Mikuláš, v Žilinskom kraji.[1][5] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Žiar, Konská a Jalovec, severozápadne leží Zuberec a severne Oravice.[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku.[3]
Príslop leží v rázsoche Kozie chrbty, vybiehajúcej z Baníkova (2 178 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier južným smerom. Masív patrí do Roháčov, na ktoré v blízkom Jaloveckom sedle nadväzujú Liptovské Tatry.[4] Západným smerom svahy padajú do doliny Parichvost, ktorú odvodňuje v tejto lokalite prameniaca Jalovčanka. Východne sa nachádza kotol Veľké Závraty, patriaci do Žiarskej doliny, odkiaľ voda odteká Smrečiankou do Váhu. Na južnom úpätí stojí v tejto doline na križovatke turistických chodníkov Žiarska chata, odkiaľ vedie na vrchol aj značená turistická trasa cez Jalovecké sedlo.[2][3] Juhovýchodným smerom vybieha z hory krátky výbežok oddeľujúci Baníkovský kotol a Šarafiový žľab, ktorým tečie Šarafiový potok vytvárajúci Šarafiový vodopád. Príslop je budovaný prevažne žulami.
Západne sa nachádza Trnác (1 680 m n. m.), Babky (1 566 m n. m.), Malá kopa (1 637 m n. m.), Veľká kopa (1 648 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Jalovecká hora (1 697 m n. m.) a Lysec (1 830 m n. m.), severne leží Brestová (1 903 m n. m.), Pachoľa (2 167 m n. m.), Salatín (2 048 m n. m.), Spálená (2 083 m n. m.) a sedlom oddelený Baníkov (2 178 m n. m.), východne Hrubá kopa (2 166 m n. m.), Tri kopy (2 154 m n. m.), Nohavica (2 052 m n. m.), Plačlivé (2 125 m n. m.) a Smrek (2 072 m n. m.) a južne Baranec (2 185 m n. m.), Malý Baranec (2 044 m n. m.), Mládky (1 945 m n. m.), Holý vrch (1 723 m n. m.), Solisko (1 530 m n. m.), Jaloveckým sedlom (1 858 m) oddelená Jalovecká kopa (1 938 m n. m.), Široká (1 890 m n. m.), Ráztoka (1 948 m n. m.) a Smrekovec (1 527 m n. m.).[2]
Výhľady
Skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú viditeľné vrcholy Západných a Vysokých Tatier, blízke doliny a Liptovská kotlina, nezriedka možno pozorovať Oravské Beskydy, Oravskú Maguru, Malú Fatru, Chočské vrchy, Veľkú Fatru, Nízke Tatry a pohoria v priľahlej časti južného Poľska.[7]
- po
zelenej turistickej značke:
- od juhu z rázc. pri Žiarskej chate cez Jalovecké sedlo
- od severu z Baníkova (2 178 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier
- po
červeno značenej turistickej hrebeňovke cez Baníkov (2 178 m n. m.):
- od západu zo Sivého vrchu cez Brestovú (1 903 m n. m.) a Baníkovské sedlo
- od východu z Volovca cez Plačlivé a Smutné sedlo
- po
modrej značke z rázc. Žiarska dolina, ústie a okolo Žiarskej chaty[3]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
