Jalovecké sedlo (Západné Tatry)
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Jalovecké sedlo[1] staršie aj Jalovské sedlo (poľ. Jałowiecka Przełęcz; 1 858,4 m n. m.[2]) je sedlo v Západných Tatrách.[3][4]
Jalovecké sedlo | |
sedlo | |
Jalovecké sedlo v strednej časti | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Žilinský |
Okres | Liptovský Mikuláš |
Obce | Jalovec, Žiar |
Časť | Liptovské Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Západné Tatry |
Povodie | Váh |
Nadmorská výška | 1 858,4 m n. m. |
Súradnice | 49°11′12″S 19°42′08″V |
Geologické zloženie | vápenec |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | po zelenej značke od Žiarskej chaty |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Jalovecké sedlo | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Nachádza sa v západnej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich geomorfologickej časti Liptovské Tatry.[3] Leží na území Žilinského kraja a zasahuje do katastra obcí Jalovec a Žiar v okrese Liptovský Mikuláš.[1][5] Najbližšími sídlami sú južne situované obce Konská, Žiar a Jalovec, severozápadne Zuberec a severne osada Zverovka.[2] Sedlo sa nachádza v Tatranskom národnom parku.[4]
Jalovecké sedlo je situované v rázsoche Kozie chrbty, vybiehajúcej južným smerom z Baníkova (2 178 m) v hlavnom hrebeni Západných Tatier. Oddeľuje severne ležiaci Príslop (2 142 m n. m.) a Jaloveckú kopu (1 938 m n. m.) na juhozápade.[4] Sedlo je porastené trávou, no v okolí sa vyskytuje aj nesúvislý porast kosodreviny.[6] Východné svahy klesajú do Žiarskej doliny, kde priamo pod sedlom, na križovatke značených trás, stojí Žiarska chata. Východné úbočia hrebeňa i celú dolinu odvodňuje Smrečianka do Váhu. Severozápadne sa nachádza dolina Parichvost, ktorá je vetvou Jaloveckej doliny a ktorými odteká voda z tejto časti potokom Jalovčanka.[6][2]
Vďaka polohe a značnej nadmorskej výške ponúka sedlo zaujímavé výhľady do dolín na oboch stranách hrebeňa a okolité vrchy, no tiež pri priaznivých podmienkach aj na veľkú časť Nízkych Tatier, Chočské vrchy, Oravskú Maguru a Malú Fatru, vzácne však vidieť aj vrchy Moravsko-sliezskych Beskýd.[7]
Sedlom vedie značený hrebeňový turistický chodník:
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.