Atentát na Roberta Fica
From Wikipedia, the free encyclopedia
Atentát na Roberta Fica, štvornásobného premiéra Slovenskej republiky, bol spáchaný v stredu 15. mája 2024 pred domom kultúry v Handlovej o 14:35 hod.[3][4] Páchateľ, 71-ročný dôchodca Juraj Cintula, vystrelil päť rán z pištole na premiéra, ktorý prichádzal k občanom. Fica trafil štyrikrát z bezprostrednej blízkosti.[5] Po pár sekundách bol páchateľ spacifikovaný a postrelený premiér bol prevezený do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici.[6]
 |
Tento článok alebo odsek sa zaoberá aktuálnou témou. Informácie v článku sa môžu počas vývoja udalosti rýchlo meniť. Ak sú neaktuálne alebo nesprávne, buďte smelí a článok vhodne upravte. |
| Atentát na Roberta Fica | |
 Fico v roku 2024 | |
| Dátum | 15. máj 2024 o 14:35 SELČ[1] |
|---|---|
| Miesto | Námestie baníkov, Handlová, Slovensko |
| Cieľ | Robert Fico premiér SR |
| Páchateľ | Juraj Cintula[2] |
| Použitá zbraň | Čz 75 9mm[1] |
Atentáty na najvyšších predstaviteľov štátov v Európe nie sú bežné. Naposledy sa obeťou atentátu stal srbský premiér Zoran Djindjić v roku 2003,[7] predtým švédsky predseda vlády Olof Palme v roku 1986 (obidvaja boli zastrelení).[8] Na Slovensku sa stal obeťou streleckého útoku exminister hospodárstva Ján Ducký v roku 1999, ktorý bol usmrtený štyrmi výstrelmi z krátkej guľovej zbrane.[9] Počas posledných rokov sa na Slovensku uskutočnili aj vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka so snúbenicou v roku 2018 a teroristický útok v Bratislave 12. októbra 2022, kde primárnym cieľom páchateľa mal byť podľa jeho zápiskov vtedajší premiér Eduard Heger.
Robert Fico bol v čase atentátu vo funkcii predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorým sa stal po parlamentných voľbách v roku 2023. Ficova štvrtá vláda v čase streľby predkladala návrhy na zmenu a väčšiu kontrolu nad RTVS.[10] Politika a spoločnosť na Slovensku bola výrazne polarizovaná, s častými nenávistnými prejavmi politikov.[11] 10. apríla Fico zverejnil video na Facebooku, v ktorom útočil a kritizoval na Denník N, SME a Aktuality, a že čaká kedy sa frustrácia prehlbovaná médiami pretaví do vraždy niektorého z popredných vládnych politikov.[12]
Vláda Slovenskej republiky bola v kultúrnom dome v Handlovej na výjazdovom rokovaní vlády.[13] Na výjazdovom rokovaní vláda schválila zámer výstavby nového jadrového zdroja v Jaslovských Bohuniciach, aktualizáciu plánu transformácie uhoľného regiónu horná Nitra a opravu pavilónu opíc v národnej zoologickej záhrade v Bojniciach.[14][15]
K streľbe na Fica došlo 15. mája 2024 približne o 14:50 SELČ na Námestí baníkov pred kultúrnym domom v Handlovej. Robert Fico po rokovaní vlády na námestí prišiel k skupine ľudí, aby sa s nimi pozdravil. Spoza kovových zátarás, ku ktorým Fico prišiel páchateľ zakričal „Robo, poď sem,“ a vytiahol zbraň, pričom to vyzeralo, akoby chcel premiérovi podať ruku.[16] Na Fica vystrelil päť rán, z čoho ho zasiahli štyri, ktoré mu spôsobili strelné rany v oblasti brušnej dutiny a ruky.[17] Premiér Fico bol okamžite odvedený do vládnej limuzíny, ktorá ho odviezla do nemocnici v Handlovej, odkiaľ bol prevezený do Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici vrtuľníkom v život ohrozujúcom stave.[18] Útočníka po útoku hneď zadržala polícia a prípad a miesto činu vyšetrovala NAKA.[3]
Už večer v deň atentátu sa šírilo krátke video, ktoré prevzala aj TV Markíza, v ktorom spútaný Cintula povedal, že nesúhlasí s politikou vlády.[19] Človek, ktorý ho natáčal, položil navádzaciu otázku: „a preto ste sa pred mesiacom rozhodol čo?“ Dňa 20. mája povedal bývalý policajný prezident Štefan Hamran, že video natočil príslušník Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a posunul ho svojim nadriadeným. Podľa Hamrana polícia pozná meno muža, ktorý video natočil. Z úniku informácií však zatiaľ nebol nikto obvinený.[20][21] Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) na tlačovej konferencii v deň atentátu práve na základe prvého výsluchu Cintulu potvrdil, že atentát spáchal 71-ročný muž z Levíc. Podľa ministra bol trestný čin politicky motivovaný, o čom svedčil aj výsluch.[22]
Premiér utrpel dve zranenia ľahkého charakteru, jedno stredné a jedno veľmi ťažké zranenie.[23][5] Fico podstúpil hneď po prevoze do nemocnice vyše päť hodinovú operáciu, ktorá zastabilizovala jeho zdravotný stav. Po operácii zostal na oddelení ARO, kde mu bola poskytnutá intenzívna starostlivosť.[24] Zvolený prezident Peter Pellegrini sa 16. mája s Ficom porozprával na niekoľko minút a jeho zdravotný stav označil za „veľmi vážny.“[25] 17. mája podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka podstúpil Fico dvojhodinovú operáciu na odstránenie odumretého tkaniva a jeho stav označili za stále veľmi vážny.[26] 19. mája skonštatovalo konzílium lekárov, že pacient je mimo stavu ohrozenia života a Kaliňák povedal, že „vystúpil z tieňa ohrozenia života.“[27]
Páchateľom streľby je 71 ročný Juraj Cintula z Levíc.[2][28][29] Bol zakladateľom Hnutia Proti násiliu a literárneho klubu Dúha, ktoré vzniklo v Leviciach v roku 2005. V roku 2018 prestal chodiť na podujatia Dúhy.[30] Narodil sa v Bardejove, študoval v Banskej Štiavnici a neskôr na Pedagogickej fakulte v Nitre. Podľa vlastných tvrdení pracoval osem rokov v handlovských uhoľných baniach „ako technik, geológ, razič, vŕtač“ ale vystriedal aj zamestnania ako „maliar natierač, baník, kamenár, pedagóg, súkromný podnikateľ, člen SBS“.[31] V knihe Efata z roku 2015, v ktorej hanlivo pojednáva o rómskej menšine na Slovensku, chválil program krajne pravicovej strany ĽSNS a súznel s masovými vrahmi v prípadoch domnelého zlyhania vlády.[32] Podľa registra Ústavu pamäti národa bol pred rokom 1989 preverovanou osobou zo strany Štátnej bezpečnosti, evidovanou pod krycím menom „Ďuro“, ako aktívne vystupujúci občan proti komunistickému režimu.[33]
Cintula sa v roku 2016 objavil na sociálnych sieťach polovojenskej organizácie Slovenskí branci, kde vyjadril súhlasné stanovisko s aktivitami tejto organizácie.[34][35] Podľa ministra obrany Kaliňáka sa páchateľ so skupinou Slovenskí branci pred rokmi stretol, aby im dohovoril a skupinu vyzýval, aby nepoužívala zbrane.[36][37] Jeho tvrdenie však nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.
Podľa medializovaných informácií sa pravidelne zúčastňoval na protivládnych protestoch, bol prítomný aj pred Národnou radou SR vo februári 2024 počas demonštrácie proti rušeniu špeciálnej prokuratúry. Protestoval aj so skupinou demonštrantov počas výjazdového rokovania vlády v Dolnej Krupej 24. apríla 2024.[38]
Po streľbe bol okamžite zadržaný Ficovou ochrankou.[39][40] Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka Cintula počas policajného výsluchu uviedol, že pre vykonanie atentátu sa rozhodol po prezidentských voľbách v apríli tohto roku. 16. mája bol obvinený z pokusu o úkladnú vraždu z pomsty na chránenej osobe v štádiu pokusu, za čo mu hrozí trest odňatia slobody na doživotie.[41] 17. mája vykonala polícia domovú prehliadku v jeho byte, pri ktorej zaistili počítač a niekoľko dokumentov.[42]
Cintula sa 18. mája postavil pred Špecializovaný trestný súd v Pezinku, ktorý nariadil jeho vyšetrovaciu väzbu.[43] Cintula vlastnil pištoľ legálne v súvislosti s jeho prácou súkromného ochrankára v nákupnom centre.[29]
Polícia pokus o atentát najprv vyšetrovala ako úkladnú vraždu z pomsty na chránenej osobe v štádiu pokusu.[41] Skutok bol v tom čase právne kvalifikovaný ako pokus o obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu.[44] Za čo atentátnikovi hrozil trest 20 až 25 rokov väzenia alebo doživotie, pretože spáchal útok na chránenú osobu.[45]
Teroristický útok do septembra 2024
Podľa Jozefa Čentéša to bol v tej fáze vyšetrovania logický a rozumný postup, avšak podotkol, že vyšetrovanie môže odhaliť zatiaľ neznáme dôkazy a za istých okolností by sa kvalifikácia mohla zmeniť na terorizmus. Už v máji 2024, po zasadnutí bezpečnostnej rady, generálny prokurátor Maroš Žilinka nevylúčil prekvalifikovanie skutku na teroristický útok, ale až po preukázaní dôkazmi.[46] Dňa 4. júla 2024 bol skutok prekvalifikovaný generálnym prokurátorom na obzvlášť závažný zločin teroristického útoku na základe obstaraných dôkazov. Tým bol aj stíhaný skutok ďalej právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin teroristického útoku. Páchateľovi sa tak zmenila aj trestná sadzba na 25 rokov až doživotné odňatie slobody.[47] Aj Atentát v Bratislave z 12. októbra 2022 bol prekvalifikovaný na teroristický útok až počas vyšetrovania, 5 dní po jeho uskutočnení, aj preto, že východiskom páchateľa bola ideológia, ktorú zanechal vo svojom manifeste. Politológ Jan Charvát vtedy povedal: „Útočník sa snaží manifestom vysvetliť, že nemá duševnú poruchu, že nejde o násilie pre násilie, ale že v skutočnosti ide o politický boj.[48]
Generálny prokurátor Žilinka v septembri 2024 informoval, že bolo zatiaľ vykonaných 117 výsluchov, spracovaných 18 posudkov a podaných niekoľko žiadostí o právnu pomoc do zahraničia a ďalšie úkony. Premiér Fico povedal, že by sa mala objaviť správa o atentáte.[45]
Policajti na začiatku prípad vyšetrovali ako pokus o úkladnú vraždu. Na teroristický čin ho prekvalifikovali necelé dva mesiace po streľbe, čo ohlásil osobne generálny prokurátor Žilinka, ktorý túto možnosť spomenul už krátko po útoku na Fica. V septembri 2024 (4 mesiace po čine) Najvyšší súd nesúhlasil s právnou kvalifikáciou, podľa ktorej je stíhaný za terorizmus. "Zjednodušene to znamená, že podľa súdu sa vyšetrovacím zložkám ani prokuratúre doteraz nepodarilo nájsť také presvedčivé dôkazy, aby sa o atentáte v Handlovej z 15. mája tohto roka dalo bez pochybností hovoriť ako o terorizme". Informoval portál Aktuality.sk.[49]
V reakcii na streľbu prerušil podpredseda NR SR Ľuboš Blaha rokovanie.[50]
Politici vládnej koalície navrhujú opatrenia, ktoré by mali riešiť situáciu po atentáte. Medzi zmenami je chránené bývanie pre najvyšších predstaviteľov štátu, obmedzenie protestov či mediálny zákon z dielne Slovenskej národnej strany. Opatrenia má ešte spresniť koaličná rada a lex atentát by mala vláda riešiť budúci týždeň (štyri týždne po atentáte).[51][52]
Prieskum preferencií politických strán pred voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024 pred atentátom viedlo Progresívne Slovensko (PS). V poslednom prieskume uskutočnenom v období od 7. do 14. mája 2024 agentúrou AKO (zverejnený 27. mája 2024) pre JOJ24 prvé tri strany mali nasledovné preferencie: Progresívne Slovensko 25,6 %, SMER – sociálna demokracia 17,6 %, HLAS – sociálna demokracia 14,4 %, čo by znamenalo že by boli zvolení 4 poslanci PS a 3 za SMER aj HLAS.[53] Atentát prepísal kampaň. Ťaží z toho Smer napísal redaktor SME. Podľa prieskumov NMS medzi 30. májom až 3. júnom Ficova strana narástla o 4,9 percentuálneho bodu a podporuje ju 22,1 % opýtaných. Analytik NMS Mikuláš Hanes pritom predpokladá, na základe ďalších údajov, nárast voličského potenciálu a voličského jadra Smeru by mal pokračovať. „Smer by mohol počas posledných dní kampane vystriedať PS na prvom mieste.“[54]
Premiér od atentátu v Handlovej verejne nič nekomunikoval. Zastupoval ho minister obrany Robert Kaliňák. Vzhľadom na to, „že sa zdravotný stav predsedu vlády postupne zlepšuje, Úrad vlády prichystal 14-minútový videopríhovor“ (video je otitulkované v angličtine). Fico na videu pokračuje v komunikačnej línii vlády a z atentátu viní médiá a opozíciu.[55] Video bolo zverejnené v posledný deň pred moratóriom Eurovolieb na sieťach, youtube kanále jeho strany SMER – sociálna demokracia.[56]. Vo videu tvrdil, že páchateľovi odpúšťa. Vo voľbách vyhralo PS so ziskom 27,81 %. Smer zaostal o 3 %.
Domáce
Prezidentka SR Zuzana Čaputová tento „brutálny a bezohľadný útok na premiéra Roberta Fica“ ostro odsúdila a zaželala mu veľa síl, aby sa z útoku zotavil.[57] Novozvolený prezident Peter Pellegrini útok na Fica odsúdil a označil ho za bezprecedentné ohrozenie slovenskej demokracie.[58]
V reakcii na útok na premiéra strana Progresívne Slovensko zrušila zhromaždenie na podporu RTVS, ktoré sa malo konať v deň atentátu, a zároveň útok ostro odsúdila.
Národná rada 21. mája jednomyseľne schválila uznesenie, ktorým odsúdila útok na premiéra Roberta Fica a vyzvala na nešírenie nenávisti.[59]
Zahraničné
Český premiér Fiala bol zo správy šokovaný a zaželal premiérovi, nech je čo najskôr v poriadku. Zároveň vyhlásil: „Násilie nesmieme tolerovať, nesmie mať v spoločnosti miesto.“[60]
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová ostro odsúdila „podlý útok“ na premiéra a zdôraznila, že „takéto násilné činy nemajú v našej spoločnosti miesto a podkopávajú demokraciu, naše najvzácnejšie spoločné dobro“.[61]
Maďarský premiér Viktor Orbán označil útok za ohavný a modlí sa za Ficovo zdravie a skoré uzdravenie.[62]
Francúzsky prezident Emanuel Macron bol z útoku na premiéra šokovaný a vyhlásil: „Moje myšlienky a solidarita sú s Ficom, jeho rodinou a ľuďmi na Slovensku.“[63]
Americký prezident Joe Biden odsúdil streľbu a označil ju ako „strašný akt násilia“ a dodal, že on a prvá dáma Jill Bidenová „sa modlia za rýchle uzdravenie a myslia na jeho rodinu a ľudí na Slovensku“.[63]
Ruský prezident Vladimir Putin označil útok za obludný zločin, ktorý nemôže byť ospravedlnený Zároveň vyhlásil: „Roberta Fica poznám ako odvážneho a rázneho človeka. Veľmi dúfam, že tieto vlastnosti mu pomôžu prežiť túto ťažkú situáciu.“[63]
17. mája Pápež František zaslal list prezidentke Zuzane Čaputovej, v ktorom vyjadril Slovensku blízkosť a solidaritu. V liste písal, že „smutnú správu o útoku na predsedu vlády SR prijal s bolesťou.“[64]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
