Ploskonosovce (lat. Platyrrhini; iné názvy pozri nižšie) sú veľký taxón (často infrarad a/alebo nadčeľaď) vyšších primátov (Anthropoidea). Patria sem všetky americké druhy vyšších primátov. Základná charakteristika úzkonosovcov je, že majú široké nosové priehradky.
Rýchle fakty Vedecká klasifikácia, Vedecký názov ...
Zavrieť
Slovenské názvy tohto taxónu sú: ploskonosovce[1], ploskonosé opice[2][3][4][5], širokonosé opice[6][7][8], opice ploskonosé[9] [alebo širokonosé], ploskonosé [alebo širokonosé] primáty, ploskonosé[10], vyššie primáty ploskonosé[11], ploskonosce[11], opice Nového sveta[9][7], novosvetské opice[12][13], zriedkavo platyrrhinné opice[14]. Ekvivalenty názvu Ceboidea (v širšom zmysle) sú aj malpoidovce[15] a staršie malpoidné[11] (oboje v širšom zmysle).
Vedecké (latinské) názvy tohto taxónu sú: Platyrrhini[16][1]; staršie: Platyrhini[17], Platyrrhina[9], Platyrhina[18][6], Platyrrhinae[19], Platyrhinae[20], Simiae platyrrhinae[21], Parasimia[22], Hesperopitheci[23], Hesperopitheca[20]; [len ako nadčeľaď:] Ceboidea[2] v širšom zmysle, Ateloidea[24] (Názov Ateloidea je správnejší než názov Ceboidea [25]), Callitrichoidea[26]. O Ceboidea v užšom zmysle pozri nižšie
Žijú len v Amerike, presnejšie v Strednej Amerike a v severnej polovici Južnej Ameriky. Všetky žijú len na stromoch. Žijú prevažne v pralesoch.
Majú širokú nosovú priehradku. Nosové otvory sú obrátené hore resp. nabok. Príznačný pre tieto opice je chvost; tento môže pri prechádzaní z konára na konár zastúpiť hornú končatinu (čiže sa naň opica zavesí). Chvost máva aj hmatovú funkciu. Predné končatiny sú značne predĺžené. Ústne vačky nemajú. Majú 36 zubov. Menštruačný cyklus nemajú alebo je neúplný. Rodia jedno alebo dve mláďatá. Živia sa rastlinami, hmyzom, pavúkmi, vtákmi a medom.[6][7]
Pozri aj charakteristiku vyšších primátov v článku vyššie primáty.
Rozsah taxónu
Historicky taxón ploskonosovce (Catarrhina, Catarrhini) niekedy nezahŕňal čeľaď kosmáčovité (Callitricidae, =Hapalidae), čiže bol zhodný s čeľaďou malpovité (Cebidae) v tom zmysle, ako je uvedená nižšie pod označením a) a b).[8][27]
U niektorých autorov ploskonoskovce zahŕňajú aj čeľaď †Proteopithecidae, ktorá sa dnes inak zaraďuje väčšinou niekde inde v rámci vyšších primátov (Anthropoidea). Podľa niektorých názorov je konkrétne príbuzná s čeľaďou Callitrichidae. Vančata 2012 v svojom systéme delí taxón Platyrrhini na dva taxóny: čeľaď Proteopithecidae a nadčeľaď malpoidovce/malpoidné (Ceboidea).[28].
U niektorých autorov v minulosti ploskonosovce zahŕňali aj nadčeľaď †parapitekoidovce (Parapithecoidea)[29], ktorá sa dnes obyčajne zaraďuje ako bazálne vyššie primáty (Anthroidea).
Nadčeľaď malpoidovce/malpoidné (Ceboidea) dnes v užšom zmysle nezahŕňa čeľaď Pitheciidae.[16]
Vnútorná systematika
V literatúre od konca 20. storočia nájdeme najmä takéto rôzne delenia ploskonosovcov na čeľade (všetky tieto delenia obsahujú rovnaké druhy, ale tieto sú v každom delení zadelené do čeľadí iným spôsobom):
- a) Cebidae, Callitricidae (a prípadne †Xenothricidae)[6][30][9][11] [vzťah k iným systémom: Cebidae tu zahŕňa aj Atelidae (v zmysle riadkov d, e, f), Aotidae, Pitheciidae a Homunuculidae; Callitricidae tu zahŕňa aj Callimiconidae]
- b) Cebidae, Callitricidae, Callimiconidae [31] [vzťah k iným systémom: rovnako ako a), ale Calimiconidae je oddelené]
- c) Cebidae, Atelidae[24][32][1] [vzťah k iným systémom: Cebidae tu zahŕňa aj Callitricidae; Atelidae tu zahŕňa aj Aotidae, Pitheciidae, Homunculidae a Xenothricidae]
- d) Cebidae, Atelidae, Pitheciidae (a prípadne †Homunculidae)[33][16] [vzťah k iným systémom: Cebidae tu zahŕňa aj Callitricidae a Aotidae; Pitheciidae tu zahŕňa aj Xenothricidae]
- e) Cebidae, Aotidae, Atelidae, Pitheciidae [34] [vzťah k iným systémom: Cebidae tu zahŕňa aj Callitricidae; Pitheciidae tu asi zahŕňa aj Homunculidae a Xenothricidae]
- f) Cebidae, Callitricidae, Aotidae, Atelidae, Pitheciidae[35] [Cebidae tu zahŕňa len rody Cebus, Sapajus a Saimiri a zopár vymretých rodov - porov. aj článok malporodé; vzťah k iným systémom: Pitheciidae tu asi zahŕňa aj Homunculidae a Xenothricidae]
Delenia a) a b) sú skôr staršie, ostatné delenia sa vyskytujú dodnes.
Slovenské názvy uvedených čeľadí (okrem Homunculidae) sú:[30][1][11]
- Aotidae = mirikinovité
- Atelidae = pavučiakovité/pavúčiakovité/[bohemizmus:]chápanovité[36]
- Callithric(h)idae (staršie: Hapalidae) = kosmáčovité/kosmanovité[37]/kosmáčovité opice[38]/pazúrnaté opice[39][38][40]/pazúrkaté opice[41][42]/pazúrikovité opičky[43][44] [alebo opice[45] alebo primáty[46]]/pazúrikaté opičky[47] [alebo opice[48] alebo primáty[49]]/[bohemizmus:] drápkaté opičky [alebo opice alebo primáty][43][44][38][49]/ historicky: tlaponohé opice[8]
- Callimiconidae = kalimikovité
- Cebidae = malpovité
- Pitheciidae = sakiovité [50]/chvostnáčovité
- Xenothricidae = xenotrixovité
Známe rody patriace do ploskonosovcov (čiže do vyššie uvedených čeľadí) sú: kosmáč/*kosman[51] (Callithrix), kalimiko/tamarín (Callimico), levík/levíček (Leontopithecus), tamarín (Saguinus), malpa (Cebus), vrešťan/zastarano:vrešťavka[8] (Alouatta), pavučiak/pavúčiak/ateles/rukáň/*chápan[52] (Ateles), muriki/pavučiak/pavúčiak/*chápan (Brachyteles), uakari (Cacajao), mirikina (Aotus), titi (Callicebus), saki/chvostnáč/*chvostan (Pithecia) a saimiri/kotúl[53] (Saimiri). [Názvy vyznačené hviezdičkou sú bohemizmy.][30][6][7][54][55]
TRNKA, A. Zoológia chordátov - vybrané kapitoly. 2018 S. 89 STANĚK, V. J. Veľký obrazový atlas zvierat. 1965. S. 475
Svet živočíšnej ríše. 1984. S. 319-320
RÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 20-21
opice. In: Malá encyklopédia biológie. 1975. S. 343
LENOCHOVÁ, Mária; NEČAS, Oldřich; DVOŘÁK, František; VILČEK, František; BOHÁČ, Ivan. Biológia pre 1. ročník gymnázií. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. 211 s. ISBN 80-08-02318-X. S. 164. THURZO, Milan. Milióny rokov človeka. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1985. 204 s. (Obrázky z prírody.) S. 188. KRÁĽ, A., HULÍN, I. Neurofyziologické predpoklady vedomia. In: S. 32
EMERICZY, G. et al. Návodná kniha ku vyučovaniu zemepisu v ľudových školách. Budapešť 1878. S. 325
Univerzita Komenského v Bratislave. Prírodovedecká fakulta. Anthropologia. [s.l.] : Slovenské pedagogické nakl., 1962. 692 s. S. 316.
názov utvorený spojením systému pomenúvania taxonomických úrovní primátov uvedeného v Thurzo 1998 s textom Thurzo 1985, kde bola pre túto podčeľaď použitá staršia koncovka -oidné.
FLEAGLE, John G.. Primate Adaptation and Evolution. [s.l.] : Academic Press, 2013. 464 s. ISBN 978-0-12-378633-3. S. 416. DARWIN, Charles. The Descent of Man, and Selection in Relation to Sex ... Second Edition, Revised and Augmented, with Illustrations. Tenth Thousand. [s.l.] : John Murray, 1874. 688 s. S. 205.
HAECKEL, Ernst. Systematische Phylogenie der Wirbelthiere (Vertebrata) - 3. [s.l.] : [s.n.], 1895. 680 s. S. 631.
Ernst Haeckel von. Allgemeine Entwickelungsgeschichte Der Organismen. [s.l.] : Berlin. Verlag von Georg Reimer, 1866. 648 s. S. clx.
HAECKEL, Ernst. Systematische Phylogenie der Wirbelthiere (Vertebrata) - 3. [s.l.] : [s.n.], 1895. 680 s. S. 609.
Christoph Gottfried GIEBEL. Die Säugethiere in zoologischer, anatomischer und palæontologischer Beziehung, etc. [s.l.] : A. Abel, 1855. 1108 s. S. 1025.
Ernst Haeckel von. Allgemeine Entwickelungsgeschichte Der Organismen. [s.l.] : Berlin. Verlag von Georg Reimer, 1866. 648 s. S. cliv.
DELSON, E. et al. Encyclopedia of Human Evolution and Prehistory. 2nd edition. 2000. S. xxv
FLEAGLE, John G.; ROSENBERGER, Alfred L.. The Platyrrhine Fossil Record. [s.l.] : Elsevier, 2013. 256 s. ISBN 978-1-4832-6707-4. S. 212. Malcolm C. McKenna; BELL, Susan K.. Classification of Mammals (Above the Species Level). [s.l.] : Columbia University Press, 1997. 640 s. ISBN 978-0-231-52853-5. S. 351. Affen. In: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 1. Leipzig 1905, S. 127-128.
HOFFSTETTER, R. Confrontation des résultats obtenus par les diverses voies d'approche du problème. Bull. et Mém. de la Société d'Anthropologie de Paris Année 1977 4-4 str. 327-346 (napr. Fig 2) LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 53 – 56. Hershkovitz 1977. citovaný in: SCHRÖPEL, Michael. Neuweltprimaten Band 2 Kapuzineraffen bis Spinnenaffen. 2012. 380 s. ISBN 978-3-8448-6844-9. S. 19 Schneider a Rosenberger 1996. citovaný in: SCHRÖPEL, Michael. Neuweltprimaten Band 2 Kapuzineraffen bis Spinnenaffen. 2012. 380 s. ISBN 978-3-8448-6844-9. S. 19 Groves 2005 (v diele Mammal Species of the World). citovaný in: SCHRÖPEL, Michael. Neuweltprimaten Band 2 Kapuzineraffen bis Spinnenaffen. 2012. 380 s. ISBN 978-3-8448-6844-9. S. 19 Rylands, Anthony & Mittermeier, Russell. (2009). The Diversity of the New World Primates (Platyrrhini): An Annotated Taxonomy. 10.1007/978-0-387-78705-3_2. vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 417/2019 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 143/2012 Z.z. o chove nebezpečných živočíchov
HANUSOVÁ, J. Chov exotických zvierat. 2020 drápkatý. In: Česko-slovenský slovník. Bratislava: Veda 1979. S. 79
CSANÁDY, A. Etológia živočíchov. 2020 S. 574 SLONline, s.r.o.. Tamarín žltoruký [online]. zoobratislava.sk, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online. www.jdmedia.info. Informácie o primátoch trošku inak a príhody chovateľov primátov [online]. tamarin.sk, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online. www.jdmedia.info. Najčastejšie chované opičky v súkromných chovoch [online]. tamarin.sk, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online. DOKTOROVÁ, Z., HAŠTO, J. Evolučno-biologické a etologické pohľady na výber partnera pre dlhodobý vzťah u žien. In: PSYCHIATRIA, 13, 2006, č. 3-4. S. 127
TASR. Pod hradom Červený Kameň chcú chovať opice, vzniknúť tam má zoo. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2014-05-18. Dostupné online [cit. 2022-06-22]. TASR. V košickej zoo dočasne ukončili chov tamarína pinčieho. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2018-04-15. Dostupné online [cit. 2022-06-22]. Tamarín červenobruchý - Národná zoo Bojnice [online]. zoobojnice.sk, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online. Koordinátor Komisie pre pazúrikaté primáty v UCSZOO - Národná zoo Bojnice [online]. zoobojnice.sk, 2016-07-25, [cit. 2022-06-22]. Dostupné online. CSANÁDY, A. Etológia živočíchov. 2020 S. 513 LUPTÁK, P. Zápisky z konferencie EAZA 2003 v Lipsku. 2003 Zoo Spišská Nová Ves - lexikon vyhláška č. 93/1999 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 18. februára 1999 o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín
HOWARD, J., FAY, E. Atlas radov živočíchov. 2019 (preklad R. Cséfalvay)
