From Wikipedia, the free encyclopedia
Ploskonosovce (lat. Platyrrhini; iné názvy pozri nižšie) sú veľký taxón (často infrarad a/alebo nadčeľaď) vyšších primátov (Anthropoidea). Patria sem všetky americké druhy vyšších primátov. Základná charakteristika ploskonoscov je, že majú široké nosové priehradky.
| Ploskonosovce | |
 malpa druhu Cebus imitator | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Platyrrhini | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Slovenské názvy tohto taxónu sú: ploskonosovce[1], ploskonosé opice[2][3][4][5], širokonosé opice[6][7][8], opice ploskonosé[9] [alebo širokonosé], ploskonosé [alebo širokonosé] primáty, ploskonosé[10], vyššie primáty ploskonosé[11], ploskonosce[11], opice Nového sveta[9][7], novosvetské opice[12][13], zriedkavo platyrrhinné opice[14]. Ekvivalenty názvu Ceboidea (v širšom zmysle) sú aj malpoidovce[15] a staršie malpoidné[11] (oboje v širšom zmysle).
Vedecké (latinské) názvy tohto taxónu sú: Platyrrhini[16][1]; staršie: Platyrhini[17], Platyrrhina[9], Platyrhina[18][6], Platyrrhinae[19], Platyrhinae[20], Simiae platyrrhinae[21], Parasimia[22], Hesperopitheci[23], Hesperopitheca[20]; [len ako nadčeľaď:] Ceboidea[2] v širšom zmysle, Ateloidea[24] (Názov Ateloidea je správnejší než názov Ceboidea [25]), Callitrichoidea[26]. O Ceboidea v užšom zmysle pozri nižšie
Žijú len v Amerike, presnejšie v Strednej Amerike a v severnej polovici Južnej Ameriky. Všetky žijú len na stromoch. Žijú prevažne v pralesoch.
Majú širokú nosovú priehradku. Nosové otvory sú obrátené hore resp. nabok. Príznačný pre tieto opice je chvost; tento môže pri prechádzaní z konára na konár zastúpiť hornú končatinu (čiže sa naň opica zavesí). Chvost máva aj hmatovú funkciu. Predné končatiny sú značne predĺžené. Ústne vačky nemajú. Majú 36 zubov. Menštruačný cyklus nemajú alebo je neúplný. Rodia jedno alebo dve mláďatá. Živia sa rastlinami, hmyzom, pavúkmi, vtákmi a medom.[6][7]
Pozri aj charakteristiku vyšších primátov v článku vyššie primáty.
Historicky taxón ploskonosovce (Catarrhina, Catarrhini) niekedy nezahŕňal čeľaď kosmáčovité (Callitricidae, =Hapalidae), čiže bol zhodný s čeľaďou malpovité (Cebidae) v tom zmysle, ako je uvedená nižšie pod označením a) a b).[8][27]
U niektorých autorov ploskonoskovce zahŕňajú aj čeľaď †Proteopithecidae, ktorá sa dnes inak zaraďuje väčšinou niekde inde v rámci vyšších primátov (Anthropoidea). Podľa niektorých názorov je konkrétne príbuzná s čeľaďou Callitrichidae. Vančata 2012 v svojom systéme delí taxón Platyrrhini na dva taxóny: čeľaď Proteopithecidae a nadčeľaď malpoidovce/malpoidné (Ceboidea).[28].
U niektorých autorov v minulosti ploskonosovce zahŕňali aj nadčeľaď †parapitekoidovce (Parapithecoidea)[29], ktorá sa dnes obyčajne zaraďuje ako bazálne vyššie primáty (Anthroidea).
Nadčeľaď malpoidovce/malpoidné (Ceboidea) dnes v užšom zmysle nezahŕňa čeľaď Pitheciidae.[16]
V literatúre od konca 20. storočia nájdeme najmä takéto rôzne delenia ploskonosovcov na čeľade (všetky tieto delenia obsahujú rovnaké druhy, ale tieto sú v každom delení zadelené do čeľadí iným spôsobom):
Delenia a) a b) sú skôr staršie, ostatné delenia sa vyskytujú dodnes.
Slovenské názvy uvedených čeľadí (okrem Homunculidae) sú:[30][1][11]
Známe rody patriace do ploskonosovcov (čiže do vyššie uvedených čeľadí) sú: kosmáč/*kosman[51] (Callithrix), kalimiko/tamarín (Callimico), levík/levíček (Leontopithecus), tamarín (Saguinus), malpa (Cebus), vrešťan/zastarano:vrešťavka[8] (Alouatta), pavučiak/pavúčiak/ateles/rukáň/*chápan[52] (Ateles), muriki/pavučiak/pavúčiak/*chápan (Brachyteles), uakari (Cacajao), mirikina (Aotus), titi (Callicebus), saki/chvostnáč/*chvostan (Pithecia) a saimiri/kotúl[53] (Saimiri). [Názvy vyznačené hviezdičkou sú bohemizmy.][30][6][7][54][55]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
