Turček (okres Turčianske Teplice)
obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice From Wikipedia, the free encyclopedia
Turček je obec na Slovensku v okrese Turčianske Teplice. Dnešný Turček vznikol spojením obcí Horný Turček a Dolný Turček v roku 1951.
| Turček | |
| obec | |
 | |
| Štát | Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Turčianske Teplice |
| Región | Turiec |
| Časti | Horný Turček, Dolný Turček |
| Vodný tok | Turiec |
| Nadmorská výška | 674 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′47″S 18°54′46″V |
| Rozloha | 53,01 km² (5 301 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 631 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 11,9 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1371 |
| Starosta | Ján Teltsch[3] (nezávislý) |
| PSČ | 038 48 |
| ŠÚJ | 512699 |
| EČV (do r. 2022) | TR |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa obecného úradu |
Obec Turček Turček 123 038 48 Turček |
| E-mailová adresa | obecturcek@gmail.com |
| Telefón | 0903396161 |
| Fax | 043/495 6560 |
|
Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Turček | |
| Webová stránka: www.obecturcek.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
Obec sa nachádza v najjužnejšej časti Turca, v úzkom údolí rovnomennej rieky. Strmé svahy Kremnických vrchov a blízka Vodárenská nádrž Turček vymedzujú obec z troch strán, čo ešte viac umocňuje jej izolovanosť od sveta.
Dejiny[4]
Okolité husté lesy, nerastné bohatstvo v okolí a nemeckí kolonizátori ovplyvňovali dejiny podhorskej obce od jej vzniku. Práve ich príchodom do banskej oblasti sa začali písať dejiny obce, prvýkrát písomne spomínanej v roku 1371. V listine mestská rada Kremnice potvrdila Jánovi Stiborovi vlastníctvo na dvojicu mlynov v Dolnom Turčeku. Po majetkových sporoch prešli Turček a Sklené začiatkom 15. storočia pod správu Kremnice, no spory so zemanmi z Čepčína a Mútnej pokračovali celé nasledujúce storočie. Až po prehratom súde v roku 1567 zemania Vladárovci definitívne prišli o šancu vlastniť sporné majetky, čím sa Horný aj Dolný Turček dostali trvale pod kremnické panstvo. Kremnica si ako bohaté kráľovské mesto v roku 1686 vymohla u Leopolda I. pre Turčeky privilégium, ktorým boli pripojené k mestu a zároveň vyňaté z právomoci Turčianskej stolice. a pripojené boli pod Kremnicu.
Obyvatelia sa živili najmä prácou v lese a pálením dreveného uhlia, ktoré úzko súviseli s kremnickými baňami. Práca pre mestské bane boli dôvodom mnohých daňových úľav, ktoré zanikli urbárskou reguláciou počas reforiem na konci 18. storočia. Nevôľa obyvateľov priniesla nezhody s Kremnicou, ktoré v revolučných rokoch vyústili do ozbrojeného stretu medzi maďarskými a nemeckými vojakmi. Od 16. do 17. januára 1848 tak v Dolnom Turčeku zahynulo 74 vojakov.
Koncom 19. storočia sa začalo vyťažené drevo spracovávať v miestnej píle, ku ktorej bola roku 1906 vybudovaná úzkorozchodná lesná železnica. Pracovné príležitosti podnietili rozmach Turčekov a počet obyvateľov narástol z 1145 v roku 1869 na 1558 v roku 1900. Stagnáciu priniesli obe svetové vojny a následný odsun nemeckého obyvateľstva, ktoré nahradili Slováci z Oravy a Rumunska. V roku 1949 tu bolo založené JRD a v roku 1951 sa Horný a Dolný Turček zlúčili do jednej obce.
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
1991:
- Slováci - 612 (84,3%)
- Nemci - 107 (14,74%)
- Ostatné - 7 (0,96%)
- Spolu - 726 (100%)
2001:
- Slováci - 603 (84,21%)
- Nemci - 93 (12,99%)
- Ostatné - 6 (0,84%)
- Nezistená - 14 (1,96%)
- Spolu - 716 (100%)
2011:
- Slováci - 571 (86,38%)
- Nemci - 58 (8,77%)
- Ostatné - 5 (0,76%)
- Nezistená - 27 (4,08%)
- Spolu - 661 (100%)
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Turčekovský vodovod, technický unikát, ktorý bol v rokoch 1496 až 1507 vybudovaný na zásobovanie Kremnice a jej banských diel pitnou vodou. Jedinečnosť pamiatky je v tom, že prevádza vodu z prameňov rieky Turiec v povodí Váhu do Kremnického potoka v povodí Hrona.
- Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1935. Autorom stavby je architekt Meliška a staviteľ Tänzer z Handlovej. Interiér kostola je zaklenutý krížovou klenbou, v presbytériu valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu nástenná maľba od Františka Schrameka z roku 1935.[5] Stavba má hladké fasády členené opornámi pilermi. Okná majú jednoduché šambrány. Veža je členená kordónovými rímsami a nárožnými pilastrami, ukončená je ihlancovou helmicou.
- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, jednoloďová neogotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1901-1902. Stojí na mieste staršej kaplnky asi z roku 1828. Presbytérium je zaklenuté rebrovou klenbou, loď pruskými klenbami. Zariadenie pochádza z doby vzniku kostola. Fasády sú hladké, okná sú ukončené lomeným oblúkom. Veža s trojuholníkovými štítmi a motívom zuboteru pod korunnou rímsou je ukončená ihlancovou helmicou.[6]
Doprava
Juhozápadnou časťou obce prechádza cesta I/65 z Martina do Kremnice. Od Martina vedie na juh aj železničná trať, ktorá oblúkom obchádza úzke údolie a celý Horný Turček.
Ocenenia
Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[7] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[8][9]
Referencie
Externé odkazy
Iné projekty
Zdroj
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.