Theodor Wundt

Theodor Wundt (* 1858, Ludwigsburg, Prusko – † 15. august 1929, Mníchov, Nemecko) bol profesionálny vojak - generál pruskej a potom nemeckej armády. Známy nemecký horolezec, ktorý zohral veľkú úlohu v histórii zimného lezenia v Alpách i vo Vysokých Tatrách. Pochádzal zo šľachtickej rodiny.^[1]

Theodor Wundt
generál pruskej armády, horolezec
Narodenie	1858 Ludwigsburg
Úmrtie	15. august 1929 (70 – 71 rokov) Mníchov, Nemecko
Národnosť	nemecká
Známy vďaka	zimným horolezeckým výstupom v Tatrách
Profesia	vojak
Manželka	Maud Jeanne Immingová
Odkazy
Commons	Theodor Wundt
Biografický portál

Horolezecké aktivity

Vysoké Tatry

Po ukončení štúdia, keď ho na jar 1877 povýšili na poručíka, navštívil Švajčiarsko. V roku 1882, počas dovolenky, odcestoval do poľského Krakova a do Zakopaného. Využil službu horského vodcu Gąsienicu a navštívil Morské oko. Pokúsil sa vystúpiť na Rysy, ale musel sa pre zlé počasie vrátiť. Nezdarom sa skončil ďalší pokus tentoraz na Svinicu, opäť pre nepriaznivé počasie. O niekoľko dní neskôr prešiel cez Poľský hrebeň na druhú stranu Vysokých Tatier a ubytoval sa v Starom Smokovci. Potom z Popradu odcestoval do Pruska.

V roku 1884 sa do Vysokých Tatier vrátil. Za vodcu si vybral Jakuba Horvaya a 9. apríla sa vybral na Popradské pleso, kde prenocoval. Na druhý deň vystúpil na Rysy. Bol to prvý zimný výstup na tento štít a v horolezeckej literatúre označuje ako začiatok vysokotatranského zimného horolezectva. V análoch sa však zachovali aj iné zimné tatranské výstupy - Eduard Blasy 15. januára 1873 vystúpil na Slavkovský štít, Mikuláš Sontág vystúpil v roku 1880 na lyžiach na Slavkovský štít, František Dénes vystúpil 5. februára 1882 na Lomnický hrebeň. Traduje sa, že už vo februári 1867 dvaja gorali zo Zakopaného vystúpili na Woloszyn (Vološín) (2 034 m n. m.). Theodor Wundt sa 11. apríla 1884 pokúsil vystúpiť na Vysokú. Výstup sa skončil 150 metrov pod vrcholom. Po prenocovaní na Štrbskom Plese dňa 12. apríla 1884 vystúpil spolu s horským vodcom Jakubom Horvayom na Kriváň a 14. apríla na Slavkovský štít. Dňa 22. decembra 1891 sám urobil prvý zimný výstup na Patriu a 24. decembra 1891 tiež sám prvý zimný výstup na Ostrvu a 27. decembra 1891 spolu s Jakubom Horvayom ako prví v zime vystúpili na Lomnický štít. Dňa 28. decembra 1891 prví v zimnom období vystúpili na Ľadový štít. Jeho prvé zimné výstupy vo Vysokých Tatrách boli ojedinelé a dlho neboli prekonané.^[1]

Alpy

Ani v Alpách nemal dlho v zimnom horolezectve predchodcov. Po skúsenostiach, ktoré získal v rokoch počas krátkych pobytoch vo Švajčiarku a v Rakúsku sa odvážil na veľmi ťažké výstupy v Dolomitoch. Zaznamenal spolu s Michellom Bettegom prvý zimný výstup na Kleine Zinne (2 881 m n. m.), na Grose Zinne, Monte Cristallo a na Tofanu (3 241 m n. m.) s Antoniom Dimaiom. Počas týchto ciest fotografuje a vydáva prvé obrázkové publikácie o Dolomitoch. Vystupuje na Monte Pelmo (3 169 m n. m.), Sorapisu (3 206 m n. m.) Wetterhorn (3 703 m n. m.), Gran Zebru (3 735 m n. m.) a desiatky ďalších alpských štítov.

Najväčším Wundtovým alpským úspechom boli prvé zimné výstupy na Cima Piccola a Cima Grande v Dolomitoch v decembri roku 1892. Boli to veľmi významné svetové horolezecké výkony. Jeho partnermi v Alpách boli horolezci Michele Bettega a Sepp Innerkolfer, Antonio Dimai a jedna z prvých horolezkýň Jeanne Imminková (1853 – 1929).

Literárna činnosť

Venoval sa fotografovaniu. Vydal prvé publikácie o Dolomitoch Die Besteigung des Cimone della Pala, 1890, Wanderung in Ampezzaner Dolomiten, 1894, ďalších alpských skupín Die Jungfrau und das Berner Oberland, 1897, Engadin, Ortler, Dolomiten, 1900. Napísal prvú monografiu Matterhornu - Das Matterhorn und seine Geschichte, 1896. Jeho obrázkové knihy sú významné preto, lebo v nich sú prvé lezecké fotografie priamo zo stien. Posledná jeho kniha, ktorú napísal v roku 1917 - Ich und die Berge je autobiografiou a spomienkou na horolezecké roky 1882 – 1918. V tejto knihe venoval jednu desatinu obsahu (35 strán) Vysokým Tatrám. Uverejnil aj ich mapu.^[1]

Theodor Wundt zomrel v Mníchove ako generál vo výslužbe. Bol alpinistickou osobnosťou.

Referencie

1. ONDŘÍČEK, Jaroslav. Theodor Wundt v Tatrách. Vysoké Tatry, roč. VI., čís. 1, s. 8-9.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Theodor Wundt