Svinica (vrch)
vrch vo Vysokých Tatrách From Wikipedia, the free encyclopedia
Svinica[1] (2 301,0 m n. m.[2][3]; poľ. Świnica) je uzlový vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Tichej doliny nad Podbanským, približne 25 km severozápadne od Popradu.[4]
| Svinica | |
| vrch | |
 Svinica | |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko |
|---|---|
| Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
| Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
| Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Bukovina, Zakopané |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Váh |
| Nadmorská výška | 2 301,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°13′09″S 20°00′33″V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej značke hrebeňom z Kasprovho vrchu |
| Prvovýstup | Maciej Sieczka |
| - dátum | 1867 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Svinica | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Je podľa goralského podania odvodený od jeho podoby so svinskou hlavou.[5]
Nachádza sa v strednej časti Tatier, na západnom okraji podcelku Východné Tatry a ich časti Vysoké Tatry.[6] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Juhozápadne sa zvažujúca časť hrebeňa patrí do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry[1], severné a východné svahy patria do Powiatu tatrzańského a katastra mesta Zakopané na severe a gminy Bukowina Tatrzańska na severovýchode. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú severovýchodne situovaná Tatranská Javorina, juhovýchodne ležiace Vyšné Hágy a Štrbské Pleso a juhozápadne Podbanské, na poľskom území je severozápadne mesto Zakopané.[7][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a juhozápadná časť je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[4]
Monumentálny a veľmi nápadný vrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier leží medzi vrchmi Beskyd (2 012 m n. m.) a Valentková (2 156 m n. m.). Má dva vrcholy – severozápadný (2 291,0 m n. m.) a juhovýchodný (2 301,0 m n. m.) a rozsiahle suťové polia.[5] K východu - smerom do Poľska - vybieha z masívu mohutná rázsocha s vrcholmi ako je Kozi Wierch, Granaty, Wielka Buczynowa Turnia a ďalšie. Na tomto hrebeni je snáď najnáročnejšia turistická trasa v celých Vysokých Tatrách - známa Orlia prť.[2]
Západne je na slovenskom území Tichá dolina, ktorou vodu z priľahlých svahov odvádza Tichý potok do Váhu. Severné svahy klesajú do Gąsienicovej doliny a východné do Doliny Pięciu Stawów Polskich, z ktorých voda odteká do Dunajca.[2] Západne sa nachádza Kasprov vrch (1 985 m n. m.), Beskyd (2 012 m n. m.), Goričková (1 912 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.) a Magura (1 902 m n. m.), južne Veľká kopa (2 052 m n. m.), Zadná Garajova kopa (1 949 m n. m.), Valentková (2 156 m n. m.), Tichý vrch (1 979 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.) a Kôprovský štít (2 367 m n. m.), východne Hrubý štít (2 172 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.), Opalony Wierch (2 115 m n. m.), Kozí vrch (2 291 m n. m.), Wielki Woloszyn (2 154 m n. m.) a Wielka Koszysta (2 193 m n. m.) a severne Žólta Turnia (2 087 m n. m.), Kościelec (2 155 m n. m.) a Kopa Magury (1 704 m n. m.).[2][5] Na vrchol vedie hrebeňom značený turistický chodník.[4]
Výhľady
Turisticky voľne prístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach je vidieť aj časť Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Oravských Beskýd.[8]
Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku[4], napriek tomu patrí medzi veľmi navštevované vrcholy. Umožňuje to značený turistický chodník vedúci hrebeňom.
- po
červeno značenej hrebeňovke:
- od západu z Temniaka cez Kasprov vrch (1 985 m n. m.) a Ľaliové sedlo
- od východu zo sedla Krzyzne cez Kozí vrch (2 291 m n. m.)
- po
modrej značke cez sedlo Zawrat:
- od východu od plesa Wielki Staw Polski
- od severozápadu z rázcestia pri chate PTTK Murowaniec
- po
žltej značke z Podbanského cez Tichú dolinu a Suché sedlo[4]
Výstupy
Výstup na Svinicu nie je ľahký. V ranných turistických dobách pokusy o jeho zdolanie končievali na nižšom vrchole. Neúnavne sa pokúšal o výstup na vyšší vrchol ľvovský kňaz a prírodovedec Eugen Janota. Na najvyšší vrchol vystúpil 22. júla 1867. Spoločnosť mu robili Bronisław Gustawiecz, Stanisław Librowski, horský vodca Maciej Sieczka a neznámy nosič. Reálne však ako prvý na vrchol vystúpil horský vodca Maciej Sieczka. Stalo sa tak počas oddychu jeho klientov. Po výstupe Maciej Sieczka sa vrátil k spoločníkom a vyviedol ich na vrchol Svinice. Zo Svinice je veľmi dobrý výhľad na okolité štíty. Tovarišstvo tatranské vybudovalo v roku 1885 na vrchol turistický chodník, ktorý vedie cez Svinické sedlo. Kritické úseky boli zabezpečené umelými pomôckami. V roku 1889 bol na Svinicu postavený chodník z opačnej strany, zo sedla Zawrat (2 158,6 m n. m.). Pod sedlom stála v rokoch 1890 – 1924 turistická útulňa.[9]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
