Kasprov vrch
vrch v Západných Tatrách From Wikipedia, the free encyclopedia
vrch v Západných Tatrách From Wikipedia, the free encyclopedia
Kasprov vrch[1] (1 986,7 m n. m.[2]; poľ. Kasprowy Wierch) je uzlový vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Tichej doliny nad Podbanským, približne 28 km severozápadne od Popradu.[3] Vrchol je vďaka lanovke ľahko dostupný a patrí tak k najnavštevovanejším v Tatrách. V budove lanovky v nadmorskej výške 1 959 m n. m. sa nachádza okrem meteorologickej stanice aj bar a reštaurácia.
Kasprov vrch | |
Kasprowy Wierch | |
vrch | |
Kasprov vrch | |
Štáty | Slovensko, Poľsko |
---|---|
Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
Obce | Vysoké Tatry, Zakopané |
Časť | Červené vrchy |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Západné Tatry |
Povodia | Dunajec, Váh |
Nadmorská výška | 1 986,7 m n. m. |
Relatívna výška | 37 m |
Súradnice | 49°13′56″S 19°58′54″V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | lanovkou zo Zakopaného |
Prvovýstup | Klemens Bachleda, Karol Potkański |
- dátum | 1890 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Kasprowy Wierch | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov vrchu pochádza podľa povesti od mena majiteľa lokality, gorala Kaspera.
Nachádza sa v strednej časti Tatier, na východnom okraji podcelku Západné Tatry a v ich časti Červené vrchy.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južná časť hrebeňa patrí do okresu Poprad a katastra mesta Vysoké Tatry[1], severné svahy patria do Powiatu tatrzańského a katastra mesta Zakopané[5]. Najbližšími sídlami na slovenskom území sú južne situované Podbanské a Štrbské Pleso, východným smerom aj Tatranská Javorina, severne je na poľskom území mesto Zakopané.[6][2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a južná časť je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.[3]
Vďaka stavbám a lanovke na vrchole nápadný Kasprov vrch leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi vrchmi Beskyd (2 012 m n. m.) a Goričková (1 912 m n. m.). Na sever a severovýchod vybiehajú z masívu dve rázsochy, oddelené dolinou Sucha Kasprowa. Severozápadne leží Dolina Goryczkowa, východne Dolina Gąsienicowa a južne Tichá dolina. Z poľskej, severne orientovanej časti vodu odvádza potok Bystra a Sucha woda do Dunajca, južnú časť hrebeňa odvodňuje Tichý potok do Váhu.[3]
Západne sa nachádza Giewont (1 895 m n. m.), Kondratova kopa (2 005 m n. m.), Suchá kopa (1 893 m n. m.), Goričková (1 912 m n. m.), Kresanica (2 122 m n. m.) a Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), južne Magura (1 902 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Zadná Garajova kopa (1 949 m n. m.), Tichý vrch (1 979 m n. m.) a Valentková (2 156 m n. m.), východne Svinica (2 301 m n. m.), Beskyd (2 012 m n. m.), Kozí vrch (2 291 m n. m.), Wielki Woloszyn (2 154 m n. m.), Wielka Koszysta (2 193 m n. m.) a Žólta Turnia (2 087 m n. m.) a severne Kopa Magury (1 704 m n. m.), Sucha Czuba (1 696 m n. m.) a Krokiew (1 387 m n. m.).[2] Na vrchol vedie niekoľko značených turistických chodníkov.[3] V oblasti vrcholu sa nachádzajú botanicky významné lokality s endemickými rastlinami.
Kasprov vrch má studené podnebie. V rokoch 2000-2013 bola:
Turisticky voľne prístupný vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Západných a Vysokých Tatier, no pri vhodných podmienkach je vidieť aj časť Nízkych Tatier a Oravských Beskýd.[8]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.