Rostovská operácia (1941)

Bitka o Rostov alebo rostovská operácia bolo ozbrojené stretnutie vojsk Tretej ríše a ZSSR na východnom fronte. Bitku v oblasti Rostova nad Donom na jeseň a začiatkom zimy 1941 možno rozdeliť na dve fázy:

• 29. september - 16. november 1941 - donbassko-rostovská strategická obranná operácia, ktorá vyústila 21. novembra 1941 stratou Rostova nad Donom
• 17. november - 2. december 1941 - rostovská útočná operácia, ktorá mala za následok znovuobsadenie mesta, jej súčasťou bola i menšia boľšekrepinská operácia.

Rostovská operácia
Súčasť východného frontu počas druhej svetovej vojny
Front v období bojov o Rostov nad Donom. Oblasť obsadená v decembri označená zelenou farbou.
Dátum 29. september 1941 - 2. december 1941 Miesto oblasť Rostova nad Donom a Donbasu Výsledok Víťazstvo Červenej armády
Protivníci
Sovietsky zväz	Nacistické Nemecko
Velitelia
A. Lopatin J. Červočenko F. Remezov F. Charitonov	G. von Rundstedt E. von Kleist
Sila
Južný front Obranná fáza 541 600 mužov Útočná fáza: 349 000 mužov[1]	1. tanková armáda
Straty
I. fáza:143 313 padlých a nezvestných 17 263 ranených II. fáza: 15 261 padlých a nezvestných 17 847 ranených[1]	II. fáza: 33 000 mŕtvych, zranených alebo zajatých 275 tankov 359 diel
Historický portál

Východný front

Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Donbassko-rostovská strategická obranná operácia

Po katastrofálnej porážke Červenej armády v Kyjevskom kotli pokračovalo ťaženie nemeckej armádnej skupiny Juh ďalej na východ. Časť vojsk pod velením Ericha von Mansteina zaútočila na Krym, ostatné armády útočili na územie medzi Dneprom a Donom. Tu ich čakala skonsolidovaná ruská obrana, ktorá spôsobila nemeckým jednotkám veľké straty. V období od 29. septembra do 16. novembra 1941 sa nemeckým vojskám podarilo postupovať na juhovýchodnú Ukrajinu a obsadiť Donbas. Po ťažkých a urputných bojoch padol 17. októbra 1941 do nemeckých rúk prístav Taganrog pri Azovskom mori. 17. novembra začali nemecké sily útok na Rostov nad Donom, ktorý dobyli o štyri dni neskôr 21. novembra. Nemecké jednotky prenikli až ku rieke Don a obsadili tu jeden neporušený most. To znamenalo pre ruské vedenie katastrofu, pretože okrem toho, že Nemcom padlo do rúk priemyselné mesto, dostala sa im do rúk križovatka dopravných tepien smerom na Kubáň, ku Stalingradu a naftovým poliam na Kaukaze. Preto Stalin nariadil mesto dobyť späť.

Rostovská útočná operácia

25. novembra 1941 začal ruský protiútok, v ktorom si dokázala Červená armáda vytvoriť miestnu početnú prevahu. Začiatočné útoky však boli neúspešné, vojenské šťastie sa priklonilo k sovietskym vojskám až 27. novembra, kedy prelomili nepriateľskú obranu. Tvrdé boje pokračovali ďalšie dva dni a jednotkám Červenej armády sa podarilo Rostov 29. novembra oslobodiť. Útok proti Nemcom ďalej pokračoval a ich jednotkám začalo hroziť úplné zničenie alebo obkľúčenie. Veliteľ skupiny armád Juh maršal Gerd von Rundstedt chcel nemecké sily stiahnuť, ale Hitler to zamietol a kvôli ďalšiemu naliehaniu na stiahnutie, Rundstedta odvolal z funkcie. Velenie skupiny armád Juh prevzal poľný maršal Walter von Reichenau, ktorý tiež rýchlo pochopil situáciu a žiadal Hitlera o ústup. 29. novembra 1941 sovietske sily vytlačili jednotky 1. divízie SS Leibstandarte Adolf Hitler z Rostova. Hitler nakoniec ústup jednotiek celého pravého krídla skupiny armád Juh 1. decembra povolil. Zvyšky nemeckých síl sa preto organizovane stiahli ďaleko na západ za rieku Mius.

Výsledok

Bitka o Rostov nad Donom znamenala pre Červenú armádu jedno z prvých víťazstiev vo Veľkej vlasteneckej vojne. Bola prvým rozsiahlym ústupom nacistických síl na území Sovietskeho zväzu. Sovietsky zväz utrpel počas bojov ťažké straty, pri defenzívnej fáze bojov stratil 143 313 mužov, ďalších 17 263 bolo ranených. Počas ofenzívnej fázy utrpeli sovietske jednotky menšie straty, keď mali 15 264 padlých a 17 847 ranených.^[1]

Front zostal stabilizovaný v oblasti Miusu až do júla 1942.

Referencie

1. Straty ZSSR v druhej svetovej vojne [online]. [Cit. 2009-12-21]. Dostupné online. Archivované 2008-05-05 z originálu. (rusky)