švajčiarsky tenista From Wikipedia, the free encyclopedia
Roger Federer (* 8. august 1981, Bazilej, Švajčiarsko) je bývalý švajčiarsky profesionálny tenisový hráč, ktorý sa v roku 2004 stal najlepším tenistom na svete a prvý hráč po Matsovi Wilanderovi v roku 1988, ktorý vyhral tri zo štyroch možných Grand Slamov v jednej sezóne. Jeho dominanciu v súčasnom tenise dokumentujú wimbledonské víťazstvá v rokoch 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2009, 2012 a 2017 ako aj na U.S. Open (2004, 2005, 2006, 2007, 2008) či Australian Open (2004, 2006, 2007, 2010, 2017,2018). Na Letných olympijských hrách v Pekingu sa stal víťazom štvorhry spoločne so Stanom Wawrinkom.
_3_cropped.jpg) | |||||||||||
| Krajina |  Švajčiarsko | ||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Sídlo | Bottmingen, Švajčiarsko | ||||||||||
| Dátum narodenia | 8. august 1981 (43 rokov) | ||||||||||
| Miesto narodenia | Bazilej, Švajčiarsko | ||||||||||
| Výška | 1,85 m (6 ft 1 in) | ||||||||||
| Prezývka | Maestro, FedEx | ||||||||||
| Profesionál od | 1998 | ||||||||||
| Koniec kariéry | 2022 | ||||||||||
| Hrá | Pravou rukou (jednoručný backhand) | ||||||||||
| Peňažné výhry | 130 594 339 US$[1] | ||||||||||
| Webstránka | rogerfederer.com | ||||||||||
| Dvojhra | |||||||||||
| Kariérny rekord | 1251–275 | ||||||||||
| Turnaj víťazstvá | 103 | ||||||||||
| Najvyššia pozícia | No. 1 (2. február 2004) | ||||||||||
| Dvojhra na Grand Slame | |||||||||||
| Australian Open | V (2004, 2006, 2007, 2010, 2017, 2018) | ||||||||||
| French Open | V (2009) | ||||||||||
| Wimbledon | V (2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2009, 2012, 2017) | ||||||||||
| US Open | V (2004, 2005, 2006, 2007, 2008) | ||||||||||
| Iné turnaje | |||||||||||
| ATP Finals | V (2003, 2004, 2006, 2007, 2010, 2011) | ||||||||||
| Olympijské hry | F (2012) | ||||||||||
| Štvorhra | |||||||||||
| Kariérny rekord | 131–93 | ||||||||||
| Turnaj víťazstvá | 8 | ||||||||||
| Najvyššia pozícia | No. 24 (9. jún 2003) | ||||||||||
| Štvorhra na Grand Slame | |||||||||||
| Australian Open | 3R (2003) | ||||||||||
| French Open | 1R (2000) | ||||||||||
| Wimbledon | ŠF (2000) | ||||||||||
| US Open | 3R (2002) | ||||||||||
| Iné turnaje vo štvorhre | |||||||||||
| Olympijské hry | V (2008) | ||||||||||
| Tímové súťaže | |||||||||||
| Davis Cup | V (2014) | ||||||||||
| Hopmanov pohár | V (2001, 2018, 2019) | ||||||||||
Prehľad medailí
| |||||||||||
| Posledná aktualizácia: 27. január 2021. | |||||||||||
Federer vstúpil na ATP okruh v júli 1998 ako šestnásťročný. Rok 1998 bol jeho posledný rok v juniorskom okruhu a skončil ho ako juniorský majster sveta. V roku 1999 debutoval v švajčiarskom Davis Cupovom družstve. Tento rok sa mu podarilo skončiť v prvej stovke ATP rebríčku ako najmladšiemu v histórii. V nasledujúcom roku 2000 dosiahol semifinále na Olympiáde v Sydney, kde prehral zápas o bronzovú medailu. Dostal sa do finále v Bazileji a v Marseille.
Vo februári 2001 Federer vyhral prvý ATP turnaj v Miláne. V rovnakom mesiaci sa vyznamenal, keď povestne vyhral 3 zápasy Davis Cupu, čo rozhodlo o víťazstve 3 – 2 a vyradení USA v prvom kole prvýkrát od roku 1993. Dosiahol štvrťfinále na French Open i vo Wimbledone. Na ceste do štvrťfinále vo Wimbledone porazil v strhujúcom vyrovnanom zápase Petea Samprasa vo štvrtom kole, čím ukončil Samprasov rekord 31 neprerušených výhier vo Wimbledone. Toto stretnutie ukázalo nebezpečenstvo Federera ako výnimočného hráča na okruhu.
Rok 2002 bol pre Federera miernym sklamaním, keďže sa nedostal cez štvrté kolo v žiadnom z Grand Slamov. Vo februári porazil v dvojhrách Davisovho pohára dve bývalé svetové jednotky Rusov Marata Safina a Jevgenija Kafeľnikova, ale Švajčiarsko aj tak vypadlo v prvom kole. V auguste stratil svojho dlhodobého trénera Petra Cartera, ktorý zahynul po automobilovej nehode. Na ATP okruhu získal dosť bodov, aby sa prvýkrát dostal na prestížny koncoročný Tennis Masters Cup, kde v semifinále prehral s Lleytonom Hewittom.
V roku 2003 vyhral štyri Davis Cupové zápasy za Švajčiarsko bez straty setu, čo znamenalo postup do semifinále. Dňa 6. júla 2003 sa zapísal do dejín ako prvý Švajčiar, ktorý vyhral Wimbledon, keď porazil Austrálčana Marka Philippoussisa 7 – 6 (5), 6 – 2, 7 – 6 (3). Na konci roka 2003 po výhre na Tennis Masters Cup bez straty zápasu skončil na druhom mieste v rebríčku ATP.
Rok 2004 bol pre Federera veľmi úspešný – zrejme najúspešnejší rok tenisového hráča v open-ére. Vyhral Australian Open keď prvýkrát porazil Marata Safina (na okruhu ATP). V máji 2004 vyhral Hamburg Masters, kde porazil Guillerma Coriu, najlepšieho hráča na antuke na okruhu (Coria vyhral za sebou 31 zápasov na antuke pred týmto finále). Potom si ubránil svoju wimbledonskú korunu, prekonajúc Andy Roddicka, jeho silovú hru v daždivom finále. Výhrou v Gestaade na antuke, v Toronte na tvrdom povrchu krátko po výhre vo Wimbledone na tráve, dokázal vzácne triple následných výhier na troch rôznych povrchoch. V septembri rozdrvil Hewitta (6 – 0, 7 – 6 (3), 6 – 0), dvakrát v setoch na nulu, čo sa stalo prvýkrát v jednom finále za 120 rokov, čím vyhral U.S. Open. Rok skončil výhrou v Tennis Masters Cup v Houstone druhýkrát za sebou, pričom vyhral všetkých 5 zápasov, za súperov mal najlepších 8 hráčov sveta. S bilanciou výhry – prehry 74 – 6 (18 – 0 proti prvej 10-ke; 23 – 0 od jesene 2003) a 11 vyhraných turnajov (vrátane rôznych turnajových výhier na tvrdom povrchu, na tráve a antuke) – rok 2004 patril Federerovi.
To všetko stihol Federer bez trénera (v decembri 2003 sa rozišiel so svojim švédskym mentorom Petrom Lundgrenom). Počas roka 2004 Federera podporovali fitnesový tréner Pierre Paganini, fyzioterapeut Pavel Kovac a management team zložený z jeho rodičov, priateľky Mirky a pár kamarátov.
V roku 2005 Federer presvedčil Tonyho Roche trénovať ho počas Grand Slamov. Dokázal vyhrať Indian Wells a Miami Masters. Na Wimbledone obhájil titul, keď ako minulý ročník porazil Andyho Roddicka. Po Wimbledone vyhral Cincinnati Masters a stal sa prvý tenista, ktorý dokázal získať štyri tituly kategórie Master za jeden rok. Dokázal obhájiť aj US Open, keď vo finále porazil Andrea Agassiho. Tennis Masters Cup obhájiť nedokázal, keď vo finále po 4 a pol hodine prehral s Argentínčanom Davidom Nalbandianom 7 – 6 (4), 7 – 6 (11), 2 – 6, 1 – 6, 6 – 7 (3).
Rok 2006 začal pre Federera víťazstvom na Australian Open. Dokázal obhájiť Indian Wells a Miami Masters, čím sa stal prvým hráčom, ktorému sa to podarilo. Vo finále French Open prehral so španielom Rafaelom Nadalom po štyroch setoch, ale Federer mu to vrátil, keď ho vo finále Wimbledonu porazil 6 – 0, 7 – 6, 6 – 7, 6 – 3. US Open znovu vyhral, keď vo finále porazil Andyho Roddicka (6 – 2, 4 – 6, 7 – 5, 6 – 1) a vybojoval si už svoje 3. víťazstvo za sebou na US Open. Rok ukončil triumfom na Tennis Masters Cupe. V tomto roku dokázali Federera poraziť len dvaja hráči, Rafael Nadal a Andy Murray, a vo finále turnajoch na ktorých hral sa do finále nedostal len na turnaji v Cincinnati. Kalendárny rok 2006 bol pre Federera najlepším v jeho kariére.
Na začiatku roka 2007 obhájil grandslamový titul na Australian Open. Vo finále porazil Argentínčana Fernanda Gonzáleza 7 – 6, 6 – 4, 6 – 4. Ale tituly na Indian Wells a Miami Masters obhájiť nedokázal. Na French Open zase neuspel, keď ho vo finále porazil ako aj minulý rok Rafael Nadal. Ale svoj piaty titul v rade na Wimbledone si nenechal ujsť a vyrovnal rekord Björna Borga vo víťazstvách za sebou na Wimbledone. Vo finále porazil Rafaela Nadala 7 – 6, 4 – 6, 7 – 6, 2 – 6, 6 – 2. Potom vyhral Cincinnati Masters. Úspešne obhájil aj US Open, keď vo finále porazil mladého Srba Novaka Đokovića. Na turnaji Tennis Masters Cupe znovu vyhral a pripísal si už svoj štvrtý titul za posledných päť rokov na tomto turnaji. Rok ukončil znovu ako svetová tenisová jednotka.
Rok 2008 z hľadiska tenisovej kariéry nebol pre Rogera až taký úspešný ako minulé roky. Začiatkom sezóny nastúpil Švajčiar do prvého grandslamového turnaja sezóny Australian Open aj napriek že mal mononukleózu, o ktorej ani sám nevedel. Lenže turnaj sa mu veľmi nevydaril a vypadol v semifinále s neskorším víťazom Novakom Đokovićom 7 – 5, 6 – 3, 7 – 6. V Indian Wells aj v Miami Masters prehral skoro. V antukovej časti vyhral na jej začiatku turnaj v Estorile proti Nikolajom Davydenkom. No v Ríme vypadol vo štvrťfinále s Radkom Štěpánkom a v Monte Carle a v Hamburgu prehral vo finále proti Rafaelovi Nadalovi. Na Roland Garros opäť neuspel, prehral vo finále prekvapujúco hladko 6 – 1, 6 – 3, 6 – 0. O dva týždne na tráve vo Wimbledone prehral vo finále s Nadalom ale veľmi dramaticky 6 – 4, 6 – 4, 6 – 7, 6 – 7, 11 – 9. Na US Open sa mu konečne podarilo vyhrať prvý Grand Slam v sezóne, keď porazil Andyho Murraya 6 – 2, 7 – 5, 6 – 2. Na turnaji majstrov v Šanghaji nepostúpil zo základnej skupiny, keď prehral dva z troch zápasov. Rok neukončil po piatykrát ako svetová jednotka, pretože ho tento rok ho predbehol Španiel Rafael Nadal.
Federera pokladajú mnohí (vrátane Roda Lavera, Johna McEnroa, a jeho detského idolu Borisa Beckera) za pravdepodobne najlepšieho tenisového hráča všetkých čias na svete, a hráča, ktorý je schopný zlomiť Samprasov rekord 14 Grand Slamových titulov.
Rok 2009, podobne ako predošlý sa pre Rogera nezačal podľa jeho predstáv. Na začiatku ho mnohí novinári a tenisoví odborníci pasovali za najväčšieho favorita na zisk prvého grandslamového turnaja roku Australian Open. Ale Federer prehral vo veľmi tesnom finále so svojim odvekým rivalom Rafaelom Nadalom 5:7 6:3 6:7 (3) 6:3 2:6. Pri odovzdávaní trofeje sa Federer neubránil slzám. Po tomto finále ho už mnohí začali odpisovať. Svoj prvý titul v roku 2009 vyhral až na antuke na turnaji série Masters 1000 v Madride, kde Nadalovi vrátil prehru z AO a ukončil Nadalovu šnúru 33 víťazstiev v rade na antuke (6:4 6:4).
V Paríži na Roland Garros sa Federerovi otvorila cesta k prvému triumfu na tomto turnaji po tom, čo Nadal nečakane prehral už v skorších fázach turnaja s Robinom Söderlingom. Práve s ním sa Federer stretol vo finále. Po 1 hodine a 55 minútach a odvrátenom brejkballe súpera premenil hneď svoj prvý mečbal a získal svoj prvý titul na Roland Garros a vyrovnal rekord Peta Samprasa v počte vyhraných grandslamových turnajov. Vo Wimbledone bol Federer opäť najväčším favoritom a svoju rolu od začiatku aj potvrdzoval. Vo finále sa stretol s Američanom Andy Roddickom. Zápas bol až nečakane vyrovnaný a Federer vyhral až po 4 hodinách a 15 minútach (5:7 7:6 7:6 4:6 16:14). Po Wimbledone sa už osamostatnil na prvej priečke počtu vyhraných turnajov z tzv. Veľkej štvorky a po jedenástich mesiacoch sa dostal opäť na prvú priečku svetového rebríčka ATP. V Cincinnati vyhral svoj prvý turnaj ako otec. Na US open sa opäť dostal do finále, ale toto už nebolo také úspešne ako po minulé roky a prehral s Argentínčanom Juanom Martínom del Potrom 6:3 6:7 6:4 6:7 2:6. Na turnaji v rodnom Bazileji Federer prehral vo finále nad Novakom Đokovićom.
Sezónu 2010 začal Federer výborne. Vyhral Australian Open. Vo finále vyhral nad Andy Murrayom (6:3 6:4 7:6 (11)). Na turnaji Roland Garros Federer nečakane dostal červenú už vo štvrťfinále. Prehral s minuloročným finalistom R. Söderlingom, ktorý pretrhol jeho famóznu šnúru 23 grandslamových semifinále za sebou. Vo Wimbledone opäť prehral. Tentoraz s českým tenistom Tomášom Berdychom a prišiel aj o post svetovej jednotky. Už ako dvojka vyhral turnaje v Cincinnati, Štokholme a v rodnom Bazileji. Na záver sezóny dominoval na Turnaji Majstrov v Londýne. Vo finále vyhral nad Rafaelom Nadalom 6:3 3:6 6:1.
Sezóna 2011 sa začala víťazstvom v katarskej Dauhe. Na Australian Open nestačil v semifinále na neskoršieho víťaza a novu svetovú jednotku Novaka Đokovića. V semifinále Roland Garros sa opäť stretol s Đokovićom a pretrhol jeho sériu 41 víťazných duelov vo dvojhre (7:6 (5) 6:3 3:6 7:6 (5)) a postúpil do finále, kde sa stretol s Nadalom, na ktorého ale už nestačil a prehral 5:7 6:7 (3) 7:5 1:6. Vo Wimbledone nečakane podľahol vo štvrťfinále Francúzovi Jo-Wilfriedovi Tsongovi, keď Roger viedol už 2:0 na sety. Bol to prvý grandslamový zápas, ktorý prehral zo stavu 2:0 na sety. Na US open sa tiež nedostal do finále. Na jeho ceste ho zastavil Đoković. Federer ale podával na víťazstvo a mal 2 mečbaly. Medzi tým klesol na 4. pozíciu rebríčka. V Bazileji vyhral svoj prvý turnaj po 10 mesiacoch a v Paríži na turnaji série Masters 1000 vyhral po prvýkrát. Na Turnaj Majstrov nastupoval ako favorit. Vyhral všetky zápasy základnej skupiny a vo finále porazil J. W. Tsongu 6:3 6:7 6:3 a stal sa najstarším víťazom tohto podujatia a jediným, ktorý ho dokázal vyhrať 6-krát. Po víťazstve sa dostal späť na tretie miesto rebríčka. V roku 2011 sa stalo po prvýkrát od roku 2002, čo Federer nezískal žiadny grandslamový titul.
Pred sezónou 2012 vyhlásil útok na post svetovej jednotky, túžbu po triumfe na niektorom zo 4 grandslamových turnajov a splnenie veľkého sna – zlatej olympijskej medaily. Roger už tradične začal rok na turnaji v Dauhe, ale titul neobhájil, pretože sa objavili problémy s chrbtom a z turnaja odstúpil. Stalo sa tak pred semifinále s Tsongom. Bolo to len tretíkrát v kariére, čo Federer nenastúpil na zápas. Na Australian Open bol nasadenou aj svetovou trojkou a patril medzi favoritov turnaja. Ale tak ako minulý rok neprešiel cez semifinále, tentoraz mu v ceste stál Rafael Nadal a po výsledku 7:6 2:6 6:7 4:6 postúpil do finále práve Španiel.
Po tejto prehre nastúpil v Davis Cupe na domácej antuke proti USA, ale ani jeden zo zápasov nedopadol podľa jeho predstáv. V dvojhre prehral s Johnom Isnerom 1:3 na sety a vo štvorhre spolu so Stanislasom Wawrinkom nestačili na dvojicu Mike Bryan/Mardy Fish.
Po týchto prehrách prišli konečne aj víťazstvá na turnajoch. Najprv to bol turnaj v Rotterdame, kde vo finále porazil del Potra 6:1 a 6:4. Potom prišiel turnaj v Dubaji, kde opäť dominoval. Jeho súperom vo finále bol Brit Andy Murray (7:5 6:4). Prvý turnaj série Masters 1000 bol v kalifornskom Indian Wells. Vo štvrťfinále narazil už štvrtýkrát v tomto roku na Del Potra a opäť ho porazil. V semifinále si Rogerovu dobrú formu odniesol Rafael Nadal. Vo finále zdolal aj Isnera 7:6 (7) 6:3 a odniesol si tretí titul v tomto roku
. Na turnaji v Miami nečakane prehral už v 3. kole s Andy Roddickom 6:7 (4) 6:1 4:6. Roger si dal pauzu a vynechal turnaj v Monte Carlo. Toto sa ukázalo ako správne rozhodnutie, keďže ďalším turnajom bolo podujatie v Madride na netradičnej modrej antuke, ktorú kritizovali mnohí tenisti, hlavne Nadal s Đokovićom sa nevedeli zmieriť s touto zmenou a na turnaji skončili už v skorších kolách. Federerovi sa tiež táto zmena nepozdávala, ale nakoniec mu vyniesla víťazstvo na turnaji. Vo finále zdolal Čecha Tomáša Berdycha 3:6 7:5 7:5.
V Ríme sa hralo už na klasickej antuke a tam Roger skončil v semifinále po prehre s Đokovićom. Na French Open opäť prehral s Đokovićom, dokonca neuhral ani set.
Na rade bola trávnatá časť sezóny aj s OH. Na turnaji v Halle prehral až vo finále s domácim Tommym Haasom. Na jeho obľúbený Wimbledon ale prišiel v kvalitnej forme, ktorú potvrdzoval už od začiatku jednoznačnými víťazstvami v prvých dvoch zápasoch. V 3. kole prišiel na rad Francúz Julien Benneteau a dlho to vyzeralo, že vo Wimbledone sa udeje ďalšie obrovské prekvapenie na úkor favoritov. Tým prvým bolo vypadnutie Rafaela Nadala v 2. kole s Čechom Rosolom. Federer však opäť ukázal svoju obrovskú mentálnu silu a otočil zápas z 0:2 na sety (4:6 6:7 (3) 6:2 7:6 (6) 6:1). V ďalšom kole proti Xavierovi Malissovi to tiež nevyzeralo najlepšie a Roger sa už po pár gemoch dal ošetrovať. Opäť to bol chrbát, ošetrenie našťastie pomohlo a potom už Roger dominoval celému zápasu. V semifinále sa čakal veľký zápas s Đokovićom a tak sa aj stalo. Zápas patril k vrcholom turnaja a Roger v ňom zvíťazil 6:3 3:6 6:4 6:3
Vo finále sa Federer stretol s domácim hráčom Andym Murraym. Ten spočiatku dominoval a vyhral aj prvý set. V treťom sete sa na začiatku zápas prerušil pre dážď a zaťahovala sa strecha. Prestávka trvala 40 minút. Ako kľúčový moment sa ukázal práve gem po zaťahovaní strechy. Murray pri svojom podaní viedol 40:0 ale Federer dokázal tento gem otočiť a po 20 minútach ho získal. Federer po 204 minútach a premenenom mečbale vyhral svoj 7. wimbledonský a 17. grandslamový titul 4:6 7:5 6:3 6:4 a opäť sa vrátil na post svetovej jednotky, čo znamenalo vyrovnanie a prekonanie rekordu Peta Samprasa v počte týždňov na poste číslo 1.
Po Wimbledone bol Federer najväčším favoritom na zlato z olympiády, ktorá sa tiež hrala na dvorcoch All England Club. Na začiatok sa poriadne natrápil a Kolumbijčanom Fallom. Roger po tomto zápase povedal, že mal slzy v očiach, pretože vedel ako blízko bol v vypadnutiu. Samozrejme nastúpil aj v štvorhre s Wawrinkom a chcel obhájiť zlato z Pekingu, ale to sa im nepodarilo. V 2 kole skončili na rakete Izraelčanov. Prvýkrát v kariére napokon vo dvojhre postúpil do semifinále pod piatimi kruhmi. Tam ho čakal už po niekoľkýkrát v tomto roku Juan Martín del Potro. Asi nikto nečakal taký priebeh zápasu. Tento zápas trval 4 hodiny a 26 minút. Bol to najdlhší zápas olympijskej histórie a najdlhší zápas na 2 víťazné sety. Roger v ňom nakoniec zvíťazil 3:6 7:6 (5) 19:17! Vo finále opäť proti nemu stál Andy Murray a tentoraz už Roger nedokázal tento zápas vyhrať a prehral hladko v 3 setoch 2:6 1:6 4:6. Nakoniec sa teda tešil zo svojej prvej singlovej olympijskej medaily, ktorá bola "len" strieborná, ale Roger mal z nej naozaj radosť a bral ju ako veľký úspech.
Podľa očakávaní vynechal turnaj v Montreale a nastúpil až v Cincinnati, kde predviedol nevídanú dominanciu. Stal sa prvým tenistom, ktorý vyhral niektorý turnaj so série Masters bez straty jediného servisu a musel odvracať len 2 brejkbaly! Vo finále na to doplatil Novak Đoković, Roger vyhral 6:0 a 7:6 (7). Na US Open bol nasadený ako číslo jedna a bol veľkým favoritom. V prvých 3 zápasoch nestratil ani set a vo 4. kole na zápas nenastúpil Mardy Fish. Vo štvrťfinále narazil na Berdycha a ten ho aj nečakane porazil. Roger spravil v zápase priveľa nevynútených chýb, ktoré ho stáli víťazstvo. Prehral 6:7 (1) 4:6 6:3 3:6. Aj napriek prehre si udržal post jednotky.
Seppli Kacovsky
Peter Carter
Peter Lundgren Tony Roche
José Higueras
Paul Annacone Stefan Edberg
Ivan LjubičičFederer vyrástol neďaleko Bazileja, na predmestí Münchenstein. Jeho matka Lynette (rod. Durandová) pochádza z Južnej Afriky a má afrikánsky pôvod,[2] jeho otec Robert ju stretol počas služobnej cesty v Južnej Afrike (obaja stále pracujú pre farmaceutickú spoločnosť Ciba-Geigy). Má staršiu sestru Dianu.[3] Ovláda plynulo tri reči – (nemčinu, francúzštinu a angličtinu) a máva tlačové konferencie vo všetkých týchto jazykoch.
Roger hráva karty, kriket, stolný tenis a ďalšie športy, rád chodieva na pláž.
V decembri 2003 založil Roger Federer Foundation, ktorá má za cieľ pomáhať postihnutým deťom hlavne v Južnej Afrike. V januári 2005 vyzval tenistov na podporu ľudí postihnutých cunami, keď vyhlásil, že bude hrať maximálne možný počet zápasov na ich pomoc a venoval podpísanú raketu pre UNICEF.
11. apríla 2009 sa v Bazileji oženil so svojou dlhoročnou priateľkou, bývalou švajčiarskou tenistkou slovenského pôvodu Miroslavou Vavrincovou[4] s ktorou sa zoznámil v roku 2000 na olympiáde v Sydney. V júli 2009 sa im narodili dvojičky-dcéry Charlene Riva a Mila Rose a v máji roku 2014 dvojčatá Leo a Lenny.[5]
| Grand Slam |
| ATP Finals |
| Olympijské hry |
| ATP Tour Masters 1000 |
| ATP Tour 500 |
| ATP Tour 250 |
| Č. | Dátum | Turnaj | Povrch | Partner | Súperi vo finále | Skóre |
| 1. | 25. február 2001 | Rotterdam, Holandsko | tvrdý | Jonas Björkman |
 Petr Pála Pavel Vízner |
6 – 3, 6 – 0 |
| 2. | 15. júl 2001 | Gstaad, Švajčiarsko | antuka |  Marat Safin |
Michael Hill Jeff Tarango |
0 – 1 skreč |
| 3. | 24. február 2002 | Rotterdam, Holandsko | tvrdý |  Max Mirnyj |
 Mark Knowles Daniel Nestor |
4 – 6, 6 – 3, 10 – 4 |
| 4. | 6. október 2002 | Moskva, Rusko | koberec | Max Mirnyj |
Joshua Eagle Sandon Stolle |
6 – 4, 7 – 6 |
| 5. | 30. marec 2003 | Miami, Spojené štáty | tvrdý | Max Mirnyj |
 Leander Paes David Rikl |
7 – 5, 6 – 3 |
| 6. | 12. október 2003 | Viedeň, Rakúsko | tvrdý | Yves Allegro |
Mahesh Bhupathi Max Mirnyj |
7 – 67, 7 – 5 |
| 7. | 12. jún 2005 | Halle, Nemecko | tráva | Yves Allegro |
Joachim Johansson Marat Safin |
7 – 5, 6 – 76, 6 – 3 |
| 8. | 16. august 2008 | Peking 2008, Čína | tvrdý | Stanislas Wawrinka |
Simon Aspelin Thomas Johansson |
6 – 3, 6 – 4, 6 – 74, 6 – 3 |
| Č. | Dátum | Turnaj | Povrch | Partner | Súperi vo finále | Skóre |
| 1. | 29. október 2000 | Bazilej, Švajčiarsko | koberec |  Dominik Hrbatý |
Donald Johnson Piet Norval |
6 – 711, 6 – 4, 6 – 74 |
| 2. | 17. marec 2002 | Indian Wells, USA | tvrdý | Max Mirnyj |
Mark Knowles Daniel Nestor |
4 – 6, 4 – 6 |
| 3. | 23. február 2003 | Rotterdam, Holandsko | tvrdý | Max Mirnyj |
Wayne Arthurs Paul Hanley |
6 – 74, 2 – 6 |
| 4. | 3. október 2004 | Bangkok, Thajsko | tvrdý | Yves Allegro |
Justin Gimelstob Graydon Oliver |
7 – 5, 4 – 6, 4 – 6 |
| 5. | 19. marec 2011 | Indian Wells, USA | tvrdý | Stanislas Wawrinka |
 Alexandr Dolgopolov Xavier Malisse |
4 – 6, 7 – 65, 7 – 10 |
| V | F | SF | ŠF | R# | ZS | Q# | A | NH |
| Turnaj | 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | SR | V–P | Výhry % |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Australian Open | Q1 | 3R | 3R | 4R | 4R | V | SF | V | V | SF | F | V | SF | SF | SF | SF | 3R | SF | V | V | 4R | SF | A | 6 / 21 | 102–15 | 87,2 |
| French Open | 1R | 4R | ŠF | 1R | 1R | 3R | SF | F | F | F | V | ŠF | F | SF | ŠF | 4R | ŠF | A | A | A | SF | A | 4R | 1 / 19 | 73–17 | 81,1 |
| Wimbledon | 1R | 1R | ŠF | 1R | V | V | V | V | V | F | V | ŠF | ŠF | V | 2R | F | F | SF | V | ŠF | F | NH | ŠF | 8 / 22 | 105–14 | 88,2 |
| US Open | Q2 | 3R | 4R | 4R | 4R | V | V | V | V | V | F | SF | SF | ŠF | 4R | SF | F | A | ŠF | 4R | ŠF | A | A | 5 / 19 | 89–14 | 86,4 |
| Výhry–Prehry | 0–2 | 7–4 | 13–4 | 6–4 | 13–3 | 22–1 | 24–2 | 27–1 | 26–1 | 24–3 | 26–2 | 20–3 | 20–4 | 19–3 | 13–4 | 19–4 | 18–4 | 10–2 | 18–1 | 14–2 | 18–4 | 5–1 | 7–1 | 20 / 81 | 369–60 | 86,0 |
| Výsledok | Rok | Turnaj | Povrch | Súper | Skóre |
|---|---|---|---|---|---|
| Víťaz | 2003 | Wimbledon | Tráva | Mark Philippoussis | 7–6(7–5), 6–2, 7–6(7–3) |
| Víťaz | 2004 | Australian Open | Tvrdý | Marat Safin | 7–6(7–3), 6–4, 6–2 |
| Víťaz | 2004 | Wimbledon (2) | Tráva | Andy Roddick | 4–6, 7–5, 7–6(7–3), 6–4 |
| Víťaz | 2004 | US Open | Tvrdý | Lleyton Hewitt | 6–0, 7–6(7–3), 6–0 |
| Víťaz | 2005 | Wimbledon (3) | Tráva | Andy Roddick | 6–2, 7–6(7–2), 6–4 |
| Víťaz | 2005 | US Open (2) | Tvrdý | Andre Agassi | 6–3, 2–6, 7–6(7–1), 6–1 |
| Víťaz | 2006 | Australian Open (2) | Tvrdý |  Marcos Baghdatis | 5–7, 7–5, 6–0, 6–2 |
| Finalista | 2006 | French Open | Antuka | Rafael Nadal | 6–1, 1–6, 4–6, 6–7(4–7) |
| Víťaz | 2006 | Wimbledon (4) | Tráva | Rafael Nadal | 6–0, 7–6(7–5), 6–7(2–7), 6–3 |
| Víťaz | 2006 | US Open (3) | Tvrdý | Andy Roddick | 6–2, 4–6, 7–5, 6–1 |
| Víťaz | 2007 | Australian Open (3) | Tvrdý |  Fernando González | 7–6(7–2), 6–4, 6–4 |
| Finalista | 2007 | French Open | Antuka | Rafael Nadal | 3–6, 6–4, 3–6, 4–6 |
| Víťaz | 2007 | Wimbledon (5) | Tráva | Rafael Nadal | 7–6(9–7), 4–6, 7–6(7–3), 2–6, 6–2 |
| Víťaz | 2007 | US Open (4) | Tvrdý |  Novak Djoković | 7–6(7–4), 7–6(7–2), 6–4 |
| Finalista | 2008 | French Open | Antuka | Rafael Nadal | 1–6, 3–6, 0–6 |
| Finalista | 2008 | Wimbledon | Tráva | Rafael Nadal | 4–6, 4–6, 7–6(7–5), 7–6(10–8), 7–9 |
| Víťaz | 2008 | US Open (5) | Tvrdý |  Andy Murray | 6–2, 7–5, 6–2 |
| Finalista | 2009 | Australian Open | Tvrdý | Rafael Nadal | 5–7, 6–3, 6–7(3–7), 6–3, 2–6 |
| Víťaz | 2009 | French Open | Antuka | Robin Söderling | 6–1, 7–6(7–1), 6–4 |
| Víťaz | 2009 | Wimbledon (6) | Tráva | Andy Roddick | 5–7, 7–6(8–6), 7–6(7–5), 3–6, 16–14 |
| Finalista | 2009 | US Open | Tvrdý |  Juan Martín del Potro | 6–3, 6–7(5–7), 6–4, 6–7(4–7), 2–6 |
| Víťaz | 2010 | Australian Open (4) | Tvrdý | Andy Murray | 6–3, 6–4, 7–6(13–11) |
| Finalista | 2011 | French Open | Antuka | Rafael Nadal | 5–7, 6–7(3–7), 7–5, 1–6 |
| Víťaz | 2012 | Wimbledon (7) | Tráva | Andy Murray | 4–6, 7–5, 6–3, 6–4 |
| Finalista | 2014 | Wimbledon | Tráva | Novak Djoković | 7–6(9–7), 4–6, 6–7(4–7), 7–5, 4–6 |
| Finalista | 2015 | Wimbledon | Tráva | Novak Djoković | 6–7(1–7), 7–6(12–10), 4–6, 3–6 |
| Finalista | 2015 | US Open | Tvrdý | Novak Djoković | 4–6, 7–5, 4–6, 4–6 |
| Víťaz | 2017 | Australian Open (5) | Tvrdý | Rafael Nadal | 6–4, 3–6, 6–1, 3–6, 6–3 |
| Víťaz | 2017 | Wimbledon (8) | Tráva | Marin Čilić | 6–3, 6–1, 6–4 |
| Víťaz | 2018 | Australian Open (6) | Tvrdý | Marin Čilić |
6–2, 6–7(5–7), 6–3, 3–6, 6–1 |
| Finalista | 2019 | Wimbledon | Tráva | Novak Djoković |
6 – 7 (5), 6 – 1, 6 – 7 (4), 6 – 4, 12 – 13 (3) |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
