Bazilej
From Wikipedia, the free encyclopedia
Bazilej (nem. Basel, franc. Bâle, tal. Basilea) je tretie najväčšie mesto Švajčiarska podľa počtu obyvateľov. Tvorí nadnárodné súmestie, kde žije približne 830-tisíc obyvateľov, zasahujúce až za hranice Nemecka a Francúzska[2].
| Bazilej (Basel) | ||
| Bâle, Basilea | ||
| mesto | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Švajčiarsko | |
|---|---|---|
| Kantón | Bazilej-mesto | |
| Rieka | Rýn | |
| Nadmorská výška | 260 m n. m. | |
| Súradnice | 47°34′S 7°36′V | |
| Rozloha | 22,75 km² (2 275 ha) | |
| Obyvateľstvo | 170 004 (august 2010) [1] | |
| Hustota | 7 472,7 obyv./km² | |
| Založenie | 374 | |
| Primátor | Guy Morin | |
| PSČ | 4000 | |
  Poloha mesta na mape Švajčiarska
| ||
| Wikimedia Commons: Basel | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Nachádza sa na severozápade Švajčiarska na rieke Rýn, blízko hraníc s Francúzskom a Nemeckom. Bazilej je významným centrom priemyslu v tejto oblasti, s dominanciou chemického a farmaceutického priemyslu. V meste sa nachádza najstaršia švajčiarska univerzita (1460). Bazilej má aj svoje bohaté a dávne kultúrne tradície, kultúrno-historické pamiatky, umelecké inštitúcie, centrá, spolky a nadácie i špecifické festivaly.
Poloha
Bazilej, ležiaci na najkrajnejšom severozápade Švajčiarska, sa rozkladá na oboch stranách rieky Rýn. Popri častí kantónov Schaffhausen a Zurich patrí "Kleinbasel", severná časť mesta Bazilej, k jediným oblastiam vo Švajčiarsku, ktoré ležia na severnej strane Rýn u.
Rýn mení v oblasti mesta Bazilej smer toku z východo-západného na juho-severný. Tu končí časť Rýnu nazývaná po nemecky Hochrhein a začína tzv. Oberrhein. Tesne pred týmto miestom ústi do Rýnu rieka Wiese a Birs, ktorá tvorí hranicu kantónu Basel-Landschaft. Na plochom severnom brehu sa nachádzajú veľké priemyselné oblasti. Rýn je od svojho ústia až po Bazilej označená od roku 1868 ako medzinárodné vody.
Okolité obce
Okolité obce mesta Bazilej sú:
- Na severe a severo-východe Weil am Rhein (Nemecko) a Riehen (kantón Basel-stadt)
- Na východe: Birsfelden, Muttenz, Münchenstein, Reinach a Bottmingen (všetky patria do kantónu Basel-Landschft)
- Na západe: Binningen a Allschwil (kantón Basel-Landschaft, ako aj Saint-Louis, Hégenheim a Huninque (Francúzsko).
Vďaka svojej polohe sa stal Bazilej už veľmi skoro dôležitým dopravným uzlom a tým aj významným obchodným miestom. Patrí k najhustejšie osídlenej oblasti Európy, no zároveň disponuje viac ako 320 ha zelene a 71 ha lesov.
Mesto Bazilej a obce Riehen a Bettingen spolu tvoria najmenší švajčiarsky kantón. Najnižší bod kantónu sa nachádza v prístave Kleinhüningen s 245 m n. m., najvyšším bodom je St. Chrischona s 522 m n. m. s televíznou vežou - najvyššou nezávislou stavbou vo Švajčiarsku.
Klíma
Mesto Bazilej má vďaka svojej polohe veľmi mierne a slnečné podnebie a v porovnaní so stredným Švajčiarskom veľmi málo hmly na jeseň. Priemerná ročná teplota je 9,0°C. Najteplejšie mesiace sú júl a august s priemernými teplotami 17,1 a 18,1°C a najchladnejšie január a december s 0,2 a 1,3°C. Priemerné ročné zrážky sú 785 mm, pričom najviac zrážok padá v júni a auguste (91 mm) a najmenej vo februári - v priemere 42 mm. V zime sa v Bazilej vyskytuje zvyčajne len veľmi malá alebo žiadna snehová pokrývka a ročne sa vyskytuje priemerne 30 dní so snežením. Rekordných 49 cm snehu napadlo v meste 5. marca 2006, ktorý úplne ochromil celý Bazilej, vrátane letiska. Vietor tu fúka väčšinou slabý, najčastejšie z východu alebo západu.
Počas obdobia Rímskej ríše bola neďaleko rieky Rýn založená osada Augusta Raurica (cca 44 pred Kr.). Bola vybudovaná na mieste staršej keltskej opevnenej osady. Mesto Bazilej bolo nazývané latinsky Basilea alebo Basilia (zo starovekej gréčtiny Vasilèa, Βασιλεια čo znamená kráľovstvo) a tento názov je zdokumentovaný z roku 374[3].
Mesto bolo v roku 917 vyplienené maďarským nájazdom[4]. V roku 1019 začala počas vlády nemeckého cisára Henricha II. výstavba katedrály (známa ako Münster). V roku 1356 bola po zemetrasení zničená veľká časť mesta. Počas rokov 1431 – 1449 sa v meste konal Bazilejský koncil. V roku 1501 sa Bazilej pridal k Starému sprisahanectvu ako 11. kantón[5]. Bazilej bol miestom vydania prvej knihy o ľudskej anatómií De humani corporis fabrica (1543), ktorú vydal Andreas Vesalius (1514–1564)[6] V roku 1874 bola v meste otvorená prvá švajčiarska zoo.
Bazilej je významný dopravný uzol. Blízko mesta (vo Francúzsku) sa nachádza medzinárodné letisko Basel-Mulhouse-Freiburg International Airport, ktoré spravuje aj Švajčiarsko. Bazilej má jediný nákladný prístav vo Švajčiarsku, pretože je mesto splavnou časťou rieky Rýn spojené s prístavom v Rotterdame. V meste sa nachádzajú 3 železničné stanice, mestskú dopravu zabezpečujú električky a Rýn preklenuje 5 dopravných mostov.
- Johann Froben (* cca 1460 – † 1527), kníhtlačiar a nakladateľ
- Erazmus Rotterdamský (* 1469 – † 1536), holandský mysliteľ, predstaviteľ zaalpskej renesancie a humanizmu
- Hans Holbein mladší (* 1497/1498 – † 1543), nemecký renesančný maliar a grafik
- Matthäus Merian (* 1593 – † 1650), rytec a nakladateľ
- Jakob Bernoulli (* 1655 – † 1705), matematik, fyzik a astronóm
- Johann Bernoulli (* 1667 – † 1748), matematik a lekár
- Daniel Bernoulli (* 1700 – † 1782), matematik, fyzik a medik
- Leonhard Euler (* 1707 – † 1783), matematik a fyzik
- Johann Rudolph Schellenberg (* 1740 – † 1806), botanik, spisovateľ, ilustrátor, rytec a entomológ
- Gustáv IV. Adolf (* 1778 – † 1837), švédsky kráľ
- Jacob Burckhardt (* 1818 – † 1897), filozof a historik umenia
- Johann Jakob Balmer (* 1825 – † 1898), matematik a fyzik
- Arnold Böcklin (* 1827 – † 1901), maliar, grafik a sochár
- Friedrich Nietzsche (* 1844 – † 1900), nemecký filozof, psychológ a filológ
- Carl Spitteler (* 1845 – † 1924), básnik, prozaik, dramatik a esejista, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru
- Karl Barth (* 1886 – † 1968), nemecko-švajčiarsky teológ
- Hannes Meyer (* 1889 – † 1954), architekt a druhý riaditeľ Bauhausu v Dessau
- Peter Zumthor (* 1943), architekt
- Alexander Frei (* 1979), futbalista
- Roger Federer (* 1981), tenista
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
