From Wikipedia, the free encyclopedia
Pelagius II. (* ?, Rím, Taliansko – † 7. február 590, Rím) bol 63. pápež. Pápežský úrad zastával od 26. novembra 579 do svojej smrti.
| Pelagius II.. | ||||||||
| 63. rímsky biskup | ||||||||
 | ||||||||
| Funkcie a tituly | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Pontifikát | ||||||||
| 26. november 579 – 7. február 590 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Rodné meno | Jacques Pantaléon | |||||||
| Narodenie | ? Rím, Taliansko | |||||||
| Úmrtie | 7. február 590 Rím, Taliansko | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Pápež | ||||||||
| Voľba | 26. november 579 | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Pelagius II. | ||||||||
 Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Bol zrejme gótskeho pôvodu. K najpálčivejším problémom jeho pontifikátu patrilo vyrovnanie sa s Longobardmi, ktorí ohrozovali Rím, a epidémiou moru, ktorému aj sám podľahol. Za jeho vlády sa tiež zhoršili vzťahy medzi západnou a východnou cirkvou.[1]
O predchádzajúcom živote Pelagia II. nie je známych veľa informácií. Bol synom Vinigilda (niekedy písaný Wunigild) a narodil sa v Ríme. Za pápeža ho zvolili 26. novembra 579 bez cisárovho potvrdenia. Rím bol práve v obkľúčení Longobardov. Byzantínci ani Frankovia neboli príliš ochotní pomôcť.[2] K sporu s Byzantíncami tiež prispel fakt, že konštantínopolský patriarcha Ján začal používať titul ekumenický patriarcha, proti čomu sa Pelagius II. postavil (a tiež zakázal).[3] Liber Pontificalis zmieňuje, že rieka Tiber sa za Pelagiovej vlády veľmi rozvodnila a že sa pápežovi podarilo znova objaviť hrob sv. Vavrinca.[4] V tej dobe sa španielski Vizigóti obrátili na kresťanskú vieru.[5]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
