Mor (pestis)

Mor je infekčné ochorenie spôsobené baktériou Yersinia pestis.^[1] Medzi symptómy patrí horúčka, slabosť a bolesť hlavy.^[2] Ochorenie sa prejaví jeden až sedem dní po kontakte. Existujú tri formy moru, z ktorých každá postihuje inú časť tela a spôsobuje súvisiace príznaky.

• pľúcny mor infikuje pľúca, spôsobuje dýchavičnosť, kašeľ a bolesť hrudníka;
• bubonický mor postihuje lymfatické uzliny a spôsobuje ich opuch;
• septický mor infikuje krv a môže spôsobiť sčernenie a odumretie tkanív.^[1][2]

Bubonické a septické formy sa vo všeobecnosti šíria uhryznutím blchami alebo manipuláciou s infikovaným zvieraťom,^[2] zatiaľ čo pľúcny mor sa vo všeobecnosti šíri medzi ľuďmi vzduchom prostredníctvom kvapôčkovej nákazy.^[2] Diagnostikuje sa zvyčajne nálezom baktérie v tekutine z lymfatických uzlín, krvi alebo hlienu.^[1]

Osoby s vysokým rizikom môžu byť očkované.^[1] Tí, ktorí boli v kontakte s pľúcnym morom, môžu byť liečení preventívnymi liekmi.^[1] Po infikovaní prebieha liečba antibiotikami a symptomatickou terapiou.^[1] Medzi bežne používané antibiotiká patrí kombinácia gentamicínu a fluorochinolónu.^[3] Riziko úmrtia pri liečbe je asi 10 %, zatiaľ čo bez nej je asi 70 %.^[4]

Celosvetovo je hlásených asi 600 prípadov ročne.^[1] V roku 2017 medzi krajiny s najväčším počtom prípadov patrila Konžská demokratická republika, Madagaskar a Peru.^[1] V Spojených štátoch sa infekcie občas vyskytujú vo vidieckych oblastiach, kde sa predpokladá, že baktérie cirkulujú medzi hlodavcami.^[5] Historicky sa mor vyskytoval vo veľkých epidémiách, pričom najznámejšia bola čierna smrť v 14. storočí, ktorá mala za následok viac ako 50 miliónov úmrtí.^[1]