Olomouc
štatutárne mesto v Česku From Wikipedia, the free encyclopedia
štatutárne mesto v Česku From Wikipedia, the free encyclopedia
Olomouc (hanácky Holomóc alebo Olomóc, nem. Olmütz, poľ. Ołomuniec, maď. Alamóc, lat. Olomucium) je štatutárne mesto v Česku rozkladajúce sa na strednej Morave, hlavné mesto Olomouckého kraja a univerzitné mesto. Je metropolou Hanej a historickou metropolou celej Moravy. V meste žilo 1. januára 2019 podľa ČŠÚ 100 523 obyvateľov,[2] Olomouc je tak šiestym najľudnatejším mestom v krajine. V širšej aglomerácii mesta žije zhruba 450 tisíc ľudí.[3]
Olomouc | |||
štatutárne mesto | |||
Radnica s orlojom | |||
|
|||
Štát | Česko | ||
---|---|---|---|
Kraj (NUTS 3) | Olomoucký (CZ071) | ||
Okres (LAU 1) | Olomouc (CZ0712) | ||
Historická krajina | Morava | ||
Rieka | Morava | ||
Nadmorská výška | 218 m n. m. | ||
Súradnice | 49°35′38″S 17°15′03″V | ||
Rozloha | 103,36 km² (10 336 ha) | ||
Obyvateľstvo | 99 489 (1. 1. 2014) [1] | ||
Hustota | 962,55 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1078 | ||
Primátor | Miroslav Žbánek (ANO) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 779 00 | ||
Miestne časti | 26 | ||
Zákl. síd. jednotky | 82 | ||
Katastrálne územie | 26 | ||
LAU 2 (obec) | CZ0712 500496 | ||
Adresa mestského úradu |
Magistrát města Olomouce Horní náměstí 1 771 27 Olomouc | ||
E-mailová adresa | |||
Poloha mesta v Česku
| |||
Wikimedia Commons: Olomouc | |||
Štatistika: ČSÚ | |||
Webová stránka: www.olomouc.eu | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Olomouc bol po Prahe a Vroclave v stredoveku tretím najväčším mestom krajín Koruny Českej a súťažil s Brnom o status centra Moravy. To sa však zmenilo potom čo mesto okupovala armáda Švédskeho impéria v rokoch 1642 až 1650. V polovici 18. storočia sa mesto premenilo na mocnú pevnosť a z Olomouca sa stalo významné obranné centrum so sídlom významnej vojenskej posádky. V nasledujúcich rokoch v meste vyrástlo množstvo kasární, cvičísk, skladov, ktoré armáda využívala aj po zrušení pevnosti v roku 1884, počas Prvej československej republiky (vtedy vzniklo významné letisko v mestskej časti Neředín) a aj po druhej svetovej vojne. Od začiatku okupácie Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy bola v Olomouci veľmi početná okupačná posádka sovietskej armády. Do roku 2013 sídlilo v Olomouci Veliteľstvo spojených síl Armády Českej republiky, do tej doby bol Olomouc centrom obrany v štáte.
V meste sídli Vrchný súd v Olomouci spolu s vrchným štátnym zastupiteľstvom, významné právne inštitúcie.
Význam Olomouca ako centra vzdelanosti zvýrazňuje existencia Univerzity Palackého v Olomouci s ôsmimi fakultami, ktorá je najstaršou univerzitou na Morave a druhou najstaršou na území Česka. Ďalej v meste pôsobí Vedecká knižnica a Slovanské gymnázium, najstaršia nepretržite fungujúca stredná škola na Morave s vyučovacím jazykom českým.
Olomouc je dnes nielen sídlom olomouckého arcibiskupstva a metropolitu rímskokatolíckej Moravskej cirkevnej provincie, ale aj centrom Pravoslávnej cirkvi na Morave[4] a olomouckej diecézy Cirkvi československej husitskej.[5]
Pre svoju príjemnú atmosféru a historické pamiatky je Olomouc vyhľadávaným miestom konania festivalov a konferencií. Viac než 40-ročnú históriu má festival Academia film Olomouc a ľudia radi navštevujú aj festival Divadelná Flora. V meste sa každoročne koná aj medzinárodná výstava záhradníctva Flora Olomouc s každoročnou návštevnosťou okolo 80 000 návštevníkov. Obľúbený je tiež Jesenný festival duchovnej hudby, či Medzinárodný organový festival. Svojich fanúšikov si našli aj mladšie akcie, ako napríklad májový Beerfest, Majáles Univerzity Palackého i augustový Flamenco festival.
Mesto je známe svojimi pamiatkami, niektoré z nich, napríklad 32,2[6] metrov vysoký Stĺp Najsvätejšej Trojice, sú zapísané do svetového dedičstva UNESCO. Historické jadro mesta je vyhlásené mestskou pamiatkovou rezerváciou, po pražskej druhou najvýznamnejšou v Česku.
Olomouc sa rozkladá v Hornomoravskom úvale na rieke Morave, pri jej sútoku s riekou Bystřice zľava vo východnej časti mesta a s Mlynským potokom sprava v južnej časti mesta. Je obklopený úrodnou krajinou Hanej. Je to prvé zemské mesto na Morave. V meste, ktoré má rovinatý charakter a rozlohu 10 336 ha žije 100 523 obyvateľov (2019). Stred mesta leží v nadmorskej výške 219 m n. m. a súradniciach 49°45´ severnej šírky a 17°15´ východnej dĺžky, jeho južná časť sa veľmi pozvoľne znižuje do nadmorskej výšky 208 m n. m., naopak severovýchodná časť mesta stúpa až do výšky 420 m n. m.
Priemerný ročný úhrn zrážok na území Olomouca sa pohybuje v rozmedzí 600 – 1 100 mm. Priemerné teploty v januári dosahujú hodnôt od −1 °C do −4 °C, no teplota občas spadne aj na −15 °C. V júli je priemerná teplota 19 °C, no výnimkou nie sú ani horúce letné dni, keď teplota dosiahne aj na hodnotu 35 °C.
Pôvod mena Olomouc je etymologicky sporný a obvykle sa slovo rozdeľuje na Olo-mouc. Prvá časť by mohla vychádzať z hypotetického praslovanského slova *ol, t. j. pivo, druhá časť -mouc má zjavne súvislosť so staročeským slovesom mútiť.
Názov mesta je prvýkrát doložený v Kosmovej kronike českej v roku 1055. Nárečový tvar s počiatočným h- (v latinskej forme Holomucensis) je prvýkrát doložený v roku 1208.
V spisovnom českom jazyku má Olomouc ženský rod (tá Olomouc), v slovenčine, v moravčine a v minulosti i v češtine to bol/je rod mužský. V hanáčtine sa mesto nazýva (ten) Olomóc alebo Holomóc.
Mesto používalo už od 13. storočia vo svojom znaku a na pečatiach moravské šachované orlice. Rozdielom bol len jej červený jazyk na rozdiel od moravskej, ktorá ho má zlatý. Po roku 1558 sa v rohoch začínajú objavovať majuskulné písmená SPQO, ktoré znamenajú „Senatus PopulusQue Olomucensis“ (Senát a ľud olomoucký). Má to byť odkaz na skratku Rímskej ríše SPQR. Tieto písmená sa v erbe používajú aj dnes.
V roku 1758 znak polepšila cisárovná Mária Terézia, ktorá na prsia orlice pridala babenberský štítok, ktorý bol na pamiatku neúspešného obliehania mesta Prusmi ovinutý zlatou reťazou a na ktorom bol uvedený nápis FMT. Táto skratka odkazuje na inicály cisárov Františka I. a Márie Terézie.
Po roku 1918 boli tieto iniciály odstránené a na žiadosť mesta došlo v roku 1934 k úplnému návratu k jednoduchej šachovanej orlici na modrom podklade. Roku 1993 sa do erbu vrátili písmená SPQO. Autorom poslednej úpravy erbu je olomoucký rodák, heraldik a veľký znalec tejto problematiky Jiří Louda.
Vlajku štatutárneho mesta Olomouca tvorí modrá vlajka s pomerom strán 2:3. Uprostred je umiestnená šachovaná orlica s červeným jazykom. V rohoch sú zlaté písmená SPQO.
V roku 2008 dostalo mesto nové logo. Základným prvkom logotypu je motív šachovnice vychádzajúci z moravskej orlice, respektíve heraldického znaku mesta. Zoň čerpá aj červenobiela farebnosť. Autorom loga mesta je grafik Jan Kolář.
Olomouc sa delí na 26 častí (katastrálnych území), ktoré v podstate zodpovedajú pôvodným historickým obciam, ktoré sa rozkladali na dnešnom území mesta, aj keď sa hranice dnešných častí mesta trochu líšia od pôvodných hraníc. V minulosti boli mestskými časťami aj dnes už samostatné obce:
Od 23. januára 2007 je stanovených 27 komisií mestských častí. Komisie mestských častí nie sú komisiami správnych celkov v pravom slova zmysle, ale sú poradnými orgánmi rady mesta Olomouca. Ich pôsobnosť taktiež celkom nezodpovedá územiam mestských častí. Podrobnosti sú uvedené v štatúte štatutárneho mesta Olomouc.
miestna časť | katastrálne územie | komisia mestskej časti | obyvateľstvo[pozn 1] |
---|---|---|---|
Bělidla | Bělidla | Staré Hodolany a Bělidla | 779 |
Černovír | Černovír | Černovír a Klášterní Hradisko | 943 |
Droždín | Droždín | Droždín (web) | 1 184 |
Hejčín | Hejčín | Hejčín | 2 570 |
Hodolany | Hodolany | Nové Hodolany
Staré Hodolany a Bělidla |
8 634 |
Holice | Holice u Olomouce | Holice (web) | 3 923 |
Chomoutov | Chomoutov | Chomoutov (web) | 1 007 |
Chválkovice | Chválkovice | Chválkovice | 2 318 |
Klášterní Hradisko | Klášterní Hradisko | Černovír a Klášterní Hradisko | 1 817 |
Lazce | Lazce | Lazce | 5 983 |
Lošov | Lošov | Lošov | 676 |
Nedvězí | Nedvězí u Olomouce | Nedvězí | 425 |
Nemilany | Nemilany | Nemilany | 993 |
Neředín | Neředín | Neředín | 9 628 |
Nová Ulice | Nová Ulice | Nová Ulice
Tabulový Vrch |
19 153 |
Nové Sady | Nové Sady u Olomouce | Nové Sady | 13 747 |
Nový Svět | Nový Svět u Olomouce | Nový Svět | 992 |
Olomouc | Olomouc-město | Olomouc – střed
Olomouc – západ |
11 625 |
Pavlovičky | Pavlovičky | Pavlovičky | 490 |
Povel | Povel | Povel | 8 676 |
Radíkov | Radíkov u Olomouce | Radíkov | 313 |
Řepčín | Řepčín | Řepčín | 1 241 |
Slavonín | Slavonín | Slavonín | 2 265 |
Svatý Kopeček | Svatý Kopeček | Svatý Kopeček | 792 |
Topolany | Topolany u Olomouce | Topolany | 357 |
Týneček | Týneček | Týneček | 472 |
Významné historické udalosti Olomouca:
V roku 1237 mesto Olomouc aj s predmestiami obývalo 16 300 obyvateľov. V roku 1622 zomrelo na mor 14 000 ľudí (neuvádza sa, či len v Olomouci), ale ešte pred švédskou okupáciou tu žilo asi 30 000 obyvateľov, išlo teda o najväčšie mesto na Morave. Po odchode Švédov v roku 1650 ostalo v Olomouci len 1 675 obyvateľov. Medzi rokmi 1713 až 1715 mesto postihla ďalšia epidémia moru, ktorú prežilo 1 500 Olomoučanov.
V roku 1900 tu žilo 21 933 obyvateľov, z toho asi 15 000 Nemcov a asi 6 000 Čechov a Moravanov. Roku 1910 počet obyvateľov mierne stúpol na 22 245 obyvateľov. Po vytvorení Veľkého Olomouca malo mesto k roku 1920 už 57 206 obyvateľov, z toho takmer 40 tisíc Čechov a Moravanov. Pri sčítaní ľudu v roku 1930 tu v 4 484 domoch napočítali 66 440 obyvateľov; 47 861 z nich sa hlásilo k československej národnosti a 15 017 k nemeckej. Žilo tu 47 771 rímskokatolíkov, 9 192 príslušníkov Československej cirkvi hustiskej, 2 603 evanjelikov a 2 198 židov.
Podľa posledného sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2011 žilo v Olomouci 101 003 obyvateľov. Z toho 47 560 mužov a 53 443 žien. Najviac Olomoučanov sa hlásilo k českej národnosti, bolo ich 62 593. Druhá najpočetnejšia národnosť bola moravská, k nej sa hlásilo 9 788 obyvateľov mesta. V Olomouci v tom roku žilo aj 1 423 Slovákov a 22 902 ľudí svoju národnosť neuviedlo. Až 40 779 obyvateľov neuviedlo svoje náboženské presvedčenie, z tých, ktorí ho uviedli bolo najviac neveriacich – až 36 821 ľudí. Najpočetnejšou náboženskou skupinou ľudí boli rímski katolíci, tých bolo 11 295. 8 369 ľudí bolo veriacich, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi ani náboženskej spoločnosti. Ďalej žilo v Olomouci 700 príslušníkov Československej cirkvi hustiskej, 473 príslušníkov Českobratskej cirkvi evanjelickej, 247 pravoslávnych veriacich a 86 jehovistov.[7]
1869 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1961 | 1970 | 1980 | 1991 | 2001 | 2011 |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
15 229 | 20 176 | 19 761 | 21 707 | 22 245 | 57 206 | 66 440 | 63 878 | 70 071 | 79 416 | 102 112 | 105 537 | 102 607 | 101 003 |
Veľkomestom sa Olomouc stal ku koncu roku 1978. Najväčšieho počtu obyvateľov mesto dosiahlo ku koncu roku 1990. Potom sa začal počet Olomoučanov znižovať. Pokles pod hranicou 100 000 bol Českým štatistickým úradom zistený prvýkrát v roku 2011. Roku 2016 sa však Olomouc prekonávajúc hranicu 100 tisíc obyvateľov vrátil späť medzi veľkomestá. Okrem toho ešte do mesta denne dochádza za prácou približne 30 000 ľudí.
Aglomerácia mesta Olomouca bola v roku 2015 vymedzená pomerne široko, okrem okolitých obcí a najbližších miest Prostějov, Přerov, Lipník nad Bečvou, Šternberk a Litovel (jadro polycentrickej aglomerácie s zhruba 360 tisíc obyvateľmi) aj vzdialenejšie mestá ako Hranice, Uničov či Mohelnice. Takto stanovenú aglomeráciu obýva zhruba 450 000 obyvateľov, čo číní 71% obyvateľov celého Olomouckého kraja.
K 1. januáru 2019 žilo v Olomouci 100 523 obyvateľov, z toho 52 891 žien a 47 632 mužov.[2] Priemerný vek obyvateľstva bol 42,5 roka, u žien 44,2 a u mužov 40,7.[2]
Štatutárne mesto Olomouc je krajským mestom a zároveň obcou s rozšírenou pôsobnosťou a povereným obecným úradom. Okres Olomouc sa skladá z 95 obcí, Obvod s rozšírenou pôsobnosťou Olomouc z 45 obcí. Olomoucký kraj spravuje krajský úrad a jeho odbory (dopravy, zdravotníctva, školstva, sociálny, dotačný atď.), správu vlastného mesta má na starosti Magistrát štatutárneho mesta Olomouca.
Z celoštátnych inštitúcií je Olomouc oficiálnym sídlom Českej lekárskej komory alebo Českej agrárnej komory. Ďalej tu sídli napríklad územné odborné pracovisko Národného pamiatkového ústavu, pracovisko Ochrany prírody a krajiny ČR, Hasičský záchranný zbor Českej republiky Olomouckého kraja či Krajská hygienická stanica Olomouc.
Mesto je významným cirkevným centrom čo potvrdzuje Arcibiskupstvo olomoucké, ktoré bolo povýšené v roku 1777 z pôvodného biskupstva založeného ešte v roku 1063. Po vzniku Česko-Slovenska bolo zriadené aj biskupstvo Cirkvi československej husitskej. Mesto je zároveň centrom Olomoucko-brnianskej pravoslávnej eparchie.
Olomouc je tradičným vojenským centrom, v polovici 18. storočia sa mesto prebudovalo na mocnú pevnosť a z Olomouca sa stalo významné obranné centrum so sídlom významnej vojenskej posádky. V nasledujúcich rokoch v meste vyrástlo množstvo kasární, cvičísk, skladov, ktoré armáda využívala aj po zrušení olomouckej pevnosti v roku 1884, počas 1. Československej republiky (vtedy vzniklo významné letisko v mestskej časti Neředín) a aj po druhej svetovej vojne. Od začiatku okupácie Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy bola v Olomouci veľmi početná okupačná posádka sovietskej armády. Do roku 2013 sídlilo v Olomouci Veliteľstvo spojených síl Armády Českej republiky, do tej doby bol Olomouc centrom obrany v štáte. Sídlilo tu aj veliteľstvo pozemného vojska.
Dnes je mesto sídlom Vojenskej polície Olomouc, jedného z dvoch územných veliteľstiev vojenskej polície v Česku, druhé je v Tábore.
Z justičných inštitúcií je mesto sídlom významného Vrchného súdu v Olomouci spolu s Vrchným štátnym zastupiteľstvom v Olomouci. Tieto dve právne inštitúcie majú pôsobnosť prakticky na celom území Moravy a Sliezka. Sídli tu tiež Okresný súd v Olomouci spolu s príslušným štátnym zastupiteľstvom. Zaujímavosťou je, že aj napriek existencii Olomouckého kraja nie je v Olomouci samostatný krajský súd, pôsobí tu len pobočka Krajského súdu v Ostrave spolu s ostravským Krajským štátnym zastupiteľstvom.
Pri Okresnom súde stojí väzobná väznica.
V Olomouci bolo k roku 2002 spolu 1 084 lekárov, počet obyvateľov na jedného lekára tak činil 96 a počet lôžok na 1 000 obyvateľov bol 19. Pôsobia tu 3 nemocnice, 147 ordinácií praktického lekára a ďalších 197 odborných ordinácií a pracovísk, ďalej 21 lekární a 11 ostatných zdravotníckych zariadení.
Najvýznamnejšou inštitúciou je Fakultná nemocnica Olomouc, ktorá sídli na adrese: I. P. Pavlova 185/6, 779 00 Olomouc. Okrem nej v meste pôsobí i Vojenská nemocnica Olomouc sídliaca na adrese: Sušilovo náměstí 5, 779 00 Olomouc, teda v bývalom kláštore Hradisko.
V historickom jadre mesta, obklopenom ramenami rieky Moravy, ktorého formovanie bolo započaté počiatkom 11. storočia a bolo dokončené v polovici 19. storočia, je situovaných niekoľko veľkých námestí. Na najvýznamnejšom z nich, Hornom námestí, je umiestnená radnica (magistrát) s orlojom z 15. storočia (v 20. storočí bol zničený a prestavaný v duchu socialistického realizmu), Herkulova, Ariónova a Caesarova fontána, a predovšetkým pamiatka celosvetového významu zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO, vyše 32 metrov vysoký stĺp Najsvätejšej Trojice, ktorý bol postavený v roku 1740 podľa návrhu Václava Rendera. Pozoruhodný je tiež sídelný chrám olomouckého arcibiskupa, Dóm svätého Václava, kde v roku 1469 prehlásila časť českých a moravských pánov uhorského kráľa Mateja Korvína kráľom českým a kde tiež spí spánkom pokoja český kráľ Václav III., ktorého v roku 1306 zavraždili práve tu, v Olomouci. Na tejto strane historického jadra mesta sú tiež budovy Univerzity Palackého, najstaršej univerzity na Morave, v ktorej študuje okolo 20-tisíc študentiek a študentov.
Historická časť mesta je chránená ako mestská pamiatková rezervácia,[pozn 2] po pražskej druhá najvýznamnejšia v Česku. Medzi národné kultúrne pamiatky patrí Olomoucký hrad, kláštor Hradisko, kostol svätého Maurícia, stĺp Najsvätejšej Trojice a Mariánsky stĺp so súborom barokových fontán a vila Primavesi.
V Olomouci sa dokopy nachádza 11 verejných pohrebísk: Neředín – ústredný cintorín, Nová Ulice, Nedvězí, Slavonín, Nové Sady, Holice, Hodolany, Chválkovice, Svatý Kopeček, Černovír a Chomoutov. Spravuje ich mestská príspevková organizácia Hřbitovy města Olomouce.
Pamiatkovo chránené je funkcionalistické krematórium na cintoríne v Neředníne.
Rozloha všetkých parkov je viac než 47 ha. Dĺžka hlavných alejí je takmer 2,5 km.
V roku 1966 tu začali záhradnícke Olomoucké výstavní sady, ktoré sa roku 1970 začali označovať ako Flora Olomouc. V roku 2000 vznikla spoločnosť Výstaviště Flora Olomouc, a. s. V roku 2006 výstavisko navštívilo 222 550 návštevníkov. V roku 2007 bolo Výstavisko Flora Olomouc z hľadiska počtu návštevníkov (nie turisticky) s 200 506 návštevníkmi tretím najnavštevovanejším miestom v Olomouckom kraji.
Zastupiteľstvo mesta na návrh rady mesta udeľuje Cenu města Olomouce – ocenenie významnej činnosti alebo diela so zreteľným časovým presahom, a to v niektorej z týchto oblastí:
Cena mesta je udeľovaná od roku 1998, za túto dobu ju získalo viac než 120 osobností a subjektov. Ocenenie je udeľované kolektívom a jednotlivcom za činnosť, ktorá je v úzkom vzťahu k mestu Olomouc, alebo bola vytvorená na jeho území či inak prispieva k rozvoju mesta. Cena mesta sa udeľuje raz ročne.
Ďalej udeľuje Cenu za počin roku – ocenení významného konania, konkrétneho diela alebo mimoriadneho úspechu v príslušnom roku, a to v oblasti kultúry, športu, vedy a výskumu, hrdinského činu a iné.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.