Nad Tatrou sa blýska
hymnická pieseň od Janka Matúšku z roku 1844 From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Nad Tatrou sa blýska je hymnická pieseň od Janka Matúšku z roku 1844. Text napísal po tom, ako na Nový rok 1843 suspendovali Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka evanjelického lýcea v Bratislave. Na protest proti tomu odišlo 22 študentov z Bratislavy a 13 ich prišlo do Levoče. Spievať ju odporučil na nápev ľudovej piesne Kopala studienku. Najstarší zápis piesne z roku 1844 sa nachádza v zápisníku Viliama Paulinyho-Tótha.[1] Zapísaná je pod titulom Prešporskí Slováci, budúci Levočania (orig. Prešporskí Slováci, budoucí Levočané). Táto pôvodná verzia má 6 strof, známa je aj pod názvom Ponad Tatrou blýska.[2]V roku 1851 sa objavila anonymne v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovoľnícka.[2]
Remove ads
Prvé dve slohy piesne tvoria štátnu hymnu Slovenska.[3]
Remove ads
História
História skladby pred uzákonením za československú hymnu
Hymnická pieseň vznikala na prelome rokov 1843 – 1844, autorstvo Janka Matúšku bolo definitívne potvrdené až v roku 1966 po skúmaní pozostalosti paulinyovskej rodiny.[1] Najstaršie zápisy piesne Nad Tatrou sa blýska sa datujú do rokov 1844 v pozostalosti Viliama Paulinyho-Tótha, resp. 1851, v Domovej pokladnici.[1][4] Prvé harmonizácie Matúškovej piesne boli vydané vydavateľstvami ešte počas Habsburskej monarchie, resp. Rakúsko-Uhorska, v úprave Jána Levoslava Bellu v roku 1864 a 1895 a v úprave Mikuláša Schneidera-Trnavského v roku 1905.[5]
Skladba ako hymna v období Československa (1918 – 1992)
Skladba Nad Tatrou sa blýska sa stala súčasťou československej hymny uznesením Vlády ČSR zo dňa 12. decembra 1918, účinným od 13. decembra 1918.[5] V rámci hymny ČSR tvorila druhú časť hymny iba prvá sloha Matúškovej piesne.[6] Ďalšie uzákonenia hymny v rámci ČSR sa uskutočnili v roku 1920 (uznesenie vlády č. 19300) a v roku 1927 (upresnenie melódie). Slovenská časť čs. štátnej hymny nemala jednotnú harmonizáciu, najčastejšie sa spievala v úprave od Schneidera-Trnavského z roku 1905 alebo z roku 1925.[5] V období rokov 1918 – 934 bolo vzhľadom na nejednotné spôsoby interpretácie, kde, ako a pri akých príležitostiach hrať a spievať hymnu, vydaných ministerstvami viacero rozhodnutí, výnosov, nariadení a usmernení.[5]
Podnetom na vyjasnenie nejednotnosti spôsobu interpretácie hymien a harmonizáciu bola storočnica vzniku českej hymny Kde domov můj? v roku 1934.[5] V októbri 1934 iniciovalo Ministerstvo školstva a národnej osvety (MŠaNO) ČSR súťaž na harmonizáciu hymny pre zmiešaný zbor, kam sa prihlásilo 230 návrhov.[7] Porota na prvých troch miestach ocenila návrhy od skladateľa Jana Kunca, Emanuela Jaroša a Alexandra Moyzesa. Následne bola víťazná Kuncova harmonizácia v marci 1935 vyhlásená za "oficielní harmonisaci státní hymny československé pro smíšený sbor, které budiž užíváno při všech oficielních slavnostech školních i veřejných".[8]
V septembri 1946 vznikla po druhej svetovej vojne orchestrálna úprava hymny od skladateľov Otakara Jeremiáša a Václava Trojana, bola používaná až do zániku spoločného československého štátu v decembri 1992.[5] V texte sa v rokoch 1918 – 1990 miesto "Zastavme ich bratia" spievalo "Zastavme sa bratia".
Skladba ako hymna Slovenskej republiky (1992 – súčasnosť)
Burlasov aranžmán
V septembri 1992 vznikla pre blížiaci sa vznik samostatnej Slovenskej republiky potreba zabezpečiť oficiálnu úpravu a nahrávku novej štátnej hymny, keďže od 1. januára 1993 mala byť v zmysle prijatej Ústavy skladba Nad Tatrou sa blýska hymnou SR. Pre tieto potreby boli použité prvé dve slohy Nad Tatrou sa blýska.
Iniciátorom vzniku úpravy a nahrávky bol Stanislav Bartovič, hudobný dramaturg STV a notograf, na prelome októbra a novembra 1992.[5] Po rokovaní s Hanušom Domanským, vedúcim redakcie vážnej hudby SRo, sa nahrávanie konalo ako koprodukcia STV a SRo. Bartovič s muzikológmi Oskárom Elschekom a Ladislavom Kačicom hľadali v archívoch a depozitároch notové zápisy slovenskej hymny.[5] Zápis našli začiatkom decembra 1992 v pozostalosti Alexandra Moyzesa, kde objavili skice z rokov 1934 až 1945.[5] Skice bolo potrebné dotvoriť do podoby partitúry, na čo oslovili Moyzesových žiakov. Ivan Hrušovský odmietol pre obavy z krátkosti termínu, veci sa ujal a hymnu skompletizoval skladateľ Ladislav Burlas.[5] Hymnu po Burlasovej úprave následne nahrala 16. decembra 1992 spoločne Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor so šéfdirigentom Ondrejom Lenárdom v Redute.[9]
Nová nahrávka úpravy hymny bola 17. decembra 1992 prezentovaná na rokovaní Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu a kultúru. Hudobné vydavateľstvo Opus medzitým pripravilo inú verziu slovenskej hymny, ktorú rovnako nahrala Slovenská filharmónia v novembri 1992, na základe aranžmánu Václava Trojana z roku 1946, kde sa hudba v druhej strofa iba zopakovala ako v prvej strofe.[5] Výbor NR SR aj prizvaní odborníci odporučili Národnej rade SR, aby za základ pre štátnu hymnu Slovenskej republiky vzala verziu Alexandra Moyzesa v úprave Ladislava Burlasa.[10] Od 1. januára 1993 bol Burlasov aranžmán využívaný ako oficiálna verzia slovenskej hymny.[11]
Rózsov aranžmán
23. októbra 2024 oznámilo Ministerstvo kultúry SR a ministerka kultúry Martina Šimkovičová, že pripravujú nový aranžmán hymny.[12] Na základe štátnej objednávky ho za 46 500 € vytvoril skladateľ Oskar Rózsa, ktorý podľa vlastných slov chcel nahrať novú verziu hymny už od roku 2011.[13] Hymnu nahrala Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, Bratislavský chlapčenský zbor a Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu v Redute v dňoch 17. – 18. októbra 2024 (t.j. v čase, kedy ešte informácia o príprave hymny nebola zverejnená), pričom Rózsa sám aj dirigoval.[14] Proces tvorby novej verzie hymny sprevádzali rôzne kontroverzie a výroky Rózsu ako napr. „Ja tu hymnu nerobím pre vás. Vy ste stále nepochopili, že to nie je vaša hymna. To je hymna pre úplne inú skupinu ľudí.“[15] Proces obstarávania prebiehal netransparentne a neprebehla súťaž na výber najvhodnejšieho uchádzača pre tvorbu novej verzie hymny. Neprebehla ani žiadna odborná diskusia na pôde umeleckej obce, ktorá je k tak závažnej zmene nutná a v minulosti prebiehala počas tvorby prvotnej hymny. Po uvedení novej verzie hymny 1. januára 2025 zostala verejnosť rozdelená v názoroch na jej kvalitu. Viacerí odborníci a umelecké kapacity vyjadrili rozčarovanie a ich kritika sa opierala o zásadné formálne kompozičné nedostatky.[16]
Remove ads
Text piesne
1. Sloha
- \:Nad Tatrou sa blýska,
- hromy divo bijú.:\
- \:Zastavme ich bratia,
- veď sa ony stratia,
- Slováci ožijú.:\
2. Sloha
- \:To Slovensko naše
- posiaľ tvrdo spalo.:\
- \:Ale blesky hromu
- vzbudzujú ho k tomu,
- aby sa prebralo.:\
3. Sloha
- \:Ešte jedle rastú
- na krivánskej strane.:\
- \:Kto jak Slovák cíti,
- nech sa šable chytí,
- a medzi nás stane.:\
4. Sloha
- \:Už Slovensko vstáva,
- putá si strháva.:\
- \:Hej rodina milá
- hodina odbila,
- žije matka Sláva!:\
Remove ads
Notový zápis
Text štátnej hymny je uvedený v Prílohe č. 5 zákona č. 63/1993 Z.z.
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads