Mýto pod Ďumbierom
obec na Slovensku v okrese Brezno From Wikipedia, the free encyclopedia
Mýto pod Ďumbierom (nem. Mauth, maď. Vámos, ang. Toll)[4] je obec na Slovensku v okrese Brezno. Leží na južnom svahu strednej časti Nízkych Tatier v doline Štiavničky. Na severovýchode a východe hraničí obec s katastrom mesta Brezno, na juhu s obcou Valaská a na západe s obcou Bystrá.
| Mýto pod Ďumbierom | |
| obec | |
 Mýto pod Ďumbierom z balóna | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Brezno |
| Región | Horehronie |
| Vodný tok | Štiavnička |
| Nadmorská výška | 630 m n. m. |
| Súradnice | 48°51′09″S 19°37′56″V |
| Rozloha | 10,39 km² (1 039 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 502 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 48,32 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1260/1696 |
| Starosta | Roman Švantner[3] (STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI) |
| PSČ | 976 44 |
| ŠÚJ | 508811 |
| EČV (do r. 2022) | BR |
| Tel. predvoľba | +421-48 |
| Adresa obecného úradu |
Mýto pod Ďumbierom 64 |
| E-mailová adresa | ou@mytopoddumbierom.sk |
| Telefón | 048/619 51 06 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Mýto pod Ďumbierom | |
| Webová stránka: mytopoddumbierom.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Mýto pod Ďumbierom sa nachádza pod Ďumbierom (2 043 m n. m.), zo severnej strany, smerom k Mýtu, vybieha z nízkotatranského hrebeňa lesnatý Veľký Gápeľ, ktorý nad obcou klesá na výšku 936 m n. m. (Stupka). Zo západnej strany sa k Mýtu skláňa Horný Diel (842 m n. m.). Južným smerom je to Malý Gápeľ, ktorý končí zalesneným povrchom Zingoty (1 170 m n. m.). Pod vrchom Šánske (847 m n. m.), ktorý patrí do Kráľovohoľských Tatier, sa nachádza najrovinatejšia časť celého chotára – Pohansko. Na juhu ešte treba spomenúť zalesnený Diel (900 m n. m.), ktorý úzkou Frlajzovou dolinou ústi do obce a cez lúčnaté svahy sa dvíha až ku Skalke (946 m n. m.) s televíznym vysielačom. V doline Štiavničky je minerálny prameň so zvýšeným obsahom železa.
Osadu založili baníci, ktorí pre kráľovské mesto Brezno a pre kremnickú mincovňu ťažili drahé kovy a pre huty železo. Obec sa v písomných pamiatkach spomína ako osada, ktorá patrila Breznu. To dalo v úzkom údolí okolo potoka Štiavnička postaviť drevený domček, kde sa ľudia zastavili, oddýchli si a mestskému mýtnikovi zaplatili poplatok za vstup do chotára. Chodili sa sem občerstvovať aj miestni baníci, ktorí v Žlebe vymývali potočné zlato, alebo pálili uhlie v Uhlisku. Títo osadníci si postupne začali pripravovať podmienky aj pre svoje trvalé bývanie. Postavili si domy a okolo nich začali obrábať pôdu a stávali sa tak aj roľníkmi. Hoci sa história obce datuje od roku 1696, už 40 rokov pred týmto dátumom sa uvádzalo, že osada má „40 duší“. Aj viacero iných dôkazov potvrdzuje, že Mýto tu bolo skôr, ako sa stalo obcou. Napríklad v roku 1683, keď sa uprostred zimy z vyhnanstva vracali rektor breznianskeho gymnázia Ján Simonides a básnik Ján Milchovský, tu boli vľúdne a priateľsky privítaní. Ešte o rok skôr sa cez Mýto valili Tököliho vojská. Na tráme domu, ktorý v roku 1956 zvalili, sa nachádzal letopočet 1694. Takže obyvatelia tu už boli skutočne dávno pred oficiálnym uznaním obce.
Najväčší počet obyvateľov bol v roku 1940, takmer 1200. Po vojne obec zaznamenala najmarkantnejší rozmach, keď sa zrekonštruovalo takmer 88 percent rodinných domov. Postavila sa škola, požiarna zbrojnica, 8 penziónov, 2 hotely, 8 rekreačných zariadení a vyrástlo množstvo chát. V súčasnosti žije v obci 536 obyvateľov.
Pamiatky
- Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1823-1825. Stavba prešla obnovou v roku 1932, veža pochádza z 20. storočia. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Oltár je neoklasicistický s obrazom Ježiš v Getsemanskej záhrade z roku 1905 od A. Štollmanna[5] Pamiatkovo chránený je aj objekt evanjelickej fary a evanjelickej školy.
- Rímskokatolícky kostol sv. Matúša, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým uzáverom presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1840.[6] Veža kostola, členená lizénovými pásmi, je ukončená ihlancovou helmicou. Nad portálom sa nachádza termálne okno. Kostol je zaklenutý pruskými klenbami.
- Kaplnka v časti Bystrá z roku 1816.
- Kováčska vyhňa, jednopriestorový ľudový objekt zo začiatku 20. storočia.[7]
Evanjelický kostol
Kostol sv. Matúša
Rodáci
- Eduard Ličko (* 1821 – † 1890), pedagóg a publicista
- Jozef Ľupták (* 1916 – † 1944), učiteľ, účastník SNP
- Ľubomír Dropčo (* 1928 – † 1991), vysokoškolský pedagóg, športový funkcionár a tréner.
- Božena Bobáková (* 1929), spisovateľka
- Peter Habovčík (* 1929 – † 2005), vysokoškolský pedagóg, technik.
- Ján Števček (* 1929 – † 1996), literárny vedec, teoretik, historik, prekladateľ, pedagóg.
Pôsobili tu
- Štefan Kátlovský (* 1906 – † 1968), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a cirkevný hodnostár.
- František Švantner (* 1912 – † 1950), prozaik
- Vladimír Kozlík (* 1917 – † 1969), hydrológ
- Tibor Andrašovan (* 1917 – † 2001), hudobný skladateľ a dirigent.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
