Ďumbier (vrch)
vrch v Nízkych Tatrách From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Ďumbier (2 045,9 m n. m.)[2] je najvyšší vrch Nízkych Tatier. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria medzi Krúpovou hoľou (1 922 m n. m.) a Štiavnicou (2 025 m n. m.). Leží približne 15 km severne od Brezna, na území Národného parku Nízke Tatry.[3]
Remove ads
Remove ads
Poloha
Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a jej časti Ďumbier.[4] Vrch leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na rozhraní okresov Liptovský Mikuláš a Brezno. Zasahuje na katastrálne územie mesta Brezno a obcí Liptovský Ján a Horná Lehota.[5] Susednými vrchmi sú na západe Krúpova hoľa (1 928 m n. m.), na severe Ludárova hoľa (1 731 m n. m.), na východe Štiavnica (2 025 m n. m.) a juhu Veľký Gápeľ (1 776 m n. m.).[3] Vrch je najvyšším bodom okresu Brezno a regiónu Horehronie.
Remove ads
Opis
Ďumbier sa na severe javí ako mohutný vysokohorský masív s 500 m vysokými stenami, piliermi a žliabkami do ľadovcových kotlov v koncoch Bystrej a Ludárovej doliny. Miernejšie južné svahy pokrýva pole žulových balvanov. Vrch je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý sa práve v masíve Ďumbiera rozdvojuje a pokým východne smerujúce rameno zakončuje mohutná Štiavnica, juhovýchodne smerujúce rameno vedie cez Besnú do sedla Čertovica a pokračuje Kráľovohoľskými Tatrami. Severným smerom vybieha rázsocha Ludárovej hole. Severné svahy odvodňuje Bystrá a Ludárov potok, smerujúce Štiavnicou do Váhu, z južnej časti prúdi voda Bystriankou do Hrona.[3]
Na vrchole je vybudovaný železobetónový pylón a stojí tu veľký slovenský dvojkríž z dreva. V sedle pod Ďumbierom sa v nadmorskej výške 1 727,9 m n. m. nachádza Chata generála Milana Rastislava Štefánika s celoročnou prevádzkou. V severných kotlinách sa vyskytujú kamzíky a svište.
Dejiny
Vo svahoch sa v minulosti intenzívne ťažila železná ruda, zlato a antimonit. Pozostatky tejto činnosti sú viditeľné takmer vo všetkých údoliach.
Počas 2. svetovej vojny prebehli na svahoch boje medzi slovenskými partizánmi a sťahujúcimi sa Nemcami. Na pamiatku týchto bojov a ťažkého prechodu Nízkych Tatier partizánmi v zime roku 1944 postavili pri neďalekej Chate generála M. R. Štefánika pomník padlým partizánom.
Národná prírodná rezervácia Ďumbier
Bola vyhlásená v roku 1973 s rozlohou 2 043,76 ha. Rozprestiera sa na vrchole Ďumbiera v hlavnom hrebeni a na severnom svahu v záveroch dolín. Územie tvorí glaciálny reliéf na žulovom podklade[6].
Výhľady
Z vrcholu Ďumbiera je veľmi dobrý kruhový rozhľad na prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska. Skalnatá vrcholová časť umožňuje výhľad na mnohé nízkotatranské vrchy, veľmi dobre možno pozorovať Tatry, Chočské vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy. Pri vhodných podmienkach je nezriedka pozorovateľná časť Oravských Beskýd s Pilskom a Babou horou, Oravská Magura, Krivánska Fatra, Vtáčnik, Sitno či Kékes v Maďarsku.[7]
Remove ads
Prístup
Prístup na Ďumbier je možný len po červeno značenom chodníku z rázcestia v Krúpovom sedle:
- po
červeno značenej Ceste hrdinov SNP po hlavnom hrebeni:
- zo západu od vrchu Chopok cez Ďumbierske sedlo
- z východu zo sedla Čertovica okolo Chaty generála M. R. Štefánika
- po
zelenej značke:
- z Demänovskej doliny-Lúčok cez Širokú dolinu
- z rekreačného strediska Tále a Trangoška okolo Chaty generála M. R. Štefánika
- po
žltej značke:
- z obce Mýto pod Ďumbierom okolo Chaty generála M. R. Štefánika
- z obce Vyšná Boca cez Besnú
- po
modro značenej trase z Liptovského Jána okolo Chaty generála M. R. Štefánika[3]
Galéria
- Chata generála Milana Rastislava Štefánika v sedle pod Ďumbierom
- Chata generála Milana Rastislava Štefánika v sedle pod Ďumbierom
- Vrchol Ďumbiera s veľkým slovenským dvojkrížom z dreva a s výhľadom na Chopok
- Vrchol Ďumbiera a na ňom betónový pylón
- Pohľad z vrcholu Ďumbiera smerom na Vysoké Tatry
- Vrchol Ďumbiera
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads