Ďumbier (vrch)

Ďumbier (2 045,9 m n. m.)^[2] je najvyšší vrch Nízkych Tatier. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria medzi Krúpovou hoľou (1 922 m n. m.) a Štiavnicou (2 025 m n. m.). Leží približne 15 km severne od Brezna, na území Národného parku Nízke Tatry.^[3]

Ďumbier
vrch
Pohľad z Krúpovej hole
Štát	Slovensko
Regióny	Žilinský, Banskobystrický
Okresy	Liptovský Mikuláš, Brezno
Obce	Liptovský Ján, Brezno, Horná Lehota
Časť	Ďumbier
Pohorie	Nízke Tatry
Podcelok	Ďumbierske Tatry
Povodie	Hron, Váh
Nadmorská výška	2 045,9 m n. m.
Relatívna výška	1 143[1] m
Súradnice	48°56′12″S 19°38′25″V
Geologické zloženie	žula
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po z Čertovice cez Besnú
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Ďumbier
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Najvyšší vrch Nízkych Tatier; Najvyšší bod okresu Brezno a regiónu Horehronie

Poloha

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a jej časti Ďumbier.^[4] Vrch leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na rozhraní okresov Liptovský Mikuláš a Brezno. Zasahuje na katastrálne územie mesta Brezno a obcí Liptovský Ján a Horná Lehota.^[5] Susednými vrchmi sú na západe Krúpova hoľa (1 928 m n. m.), na severe Ludárova hoľa (1 731 m n. m.), na východe Štiavnica (2 025 m n. m.) a juhu Veľký Gápeľ (1 776 m n. m.).^[3] Vrch je najvyšším bodom okresu Brezno a regiónu Horehronie.

Opis

Ďumbier sa na severe javí ako mohutný vysokohorský masív s 500 m vysokými stenami, piliermi a žliabkami do ľadovcových kotlov v koncoch Bystrej a Ludárovej doliny. Miernejšie južné svahy pokrýva pole žulových balvanov. Vrch je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý sa práve v masíve Ďumbiera rozdvojuje a pokým východne smerujúce rameno zakončuje mohutná Štiavnica, juhovýchodne smerujúce rameno vedie cez Besnú do sedla Čertovica a pokračuje Kráľovohoľskými Tatrami. Severným smerom vybieha rázsocha Ludárovej hole. Severné svahy odvodňuje Bystrá a Ludárov potok, smerujúce Štiavnicou do Váhu, z južnej časti prúdi voda Bystriankou do Hrona.^[3]

Na vrchole je vybudovaný železobetónový pylón a stojí tu veľký slovenský dvojkríž z dreva. V sedle pod Ďumbierom sa v nadmorskej výške 1 727,9 m n. m. nachádza Chata generála Milana Rastislava Štefánika s celoročnou prevádzkou. V severných kotlinách sa vyskytujú kamzíky a svište.

Dejiny

Vo svahoch sa v minulosti intenzívne ťažila železná ruda, zlato a antimonit. Pozostatky tejto činnosti sú viditeľné takmer vo všetkých údoliach.

Počas 2. svetovej vojny prebehli na svahoch boje medzi slovenskými partizánmi a sťahujúcimi sa Nemcami. Na pamiatku týchto bojov a ťažkého prechodu Nízkych Tatier partizánmi v zime roku 1944 postavili pri neďalekej Chate generála M. R. Štefánika pomník padlým partizánom.

Národná prírodná rezervácia Ďumbier

Bližšie informácie v hlavnom článku: Ďumbier (národná prírodná rezervácia)

Bola vyhlásená v roku 1973 s rozlohou 2 043,76 ha. Rozprestiera sa na vrchole Ďumbiera v hlavnom hrebeni a na severnom svahu v záveroch dolín. Územie tvorí glaciálny reliéf na žulovom podklade^[6].

Výhľady

Z vrcholu Ďumbiera je veľmi dobrý kruhový rozhľad na prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska. Skalnatá vrcholová časť umožňuje výhľad na mnohé nízkotatranské vrchy, veľmi dobre možno pozorovať Tatry, Chočské vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy. Pri vhodných podmienkach je nezriedka pozorovateľná časť Oravských Beskýd s Pilskom a Babou horou, Oravská Magura, Krivánska Fatra, Vtáčnik, Sitno či Kékes v Maďarsku.^[7]

Prístup

Prístup na Ďumbier je možný len po červeno značenom chodníku z rázcestia v Krúpovom sedle:

• po červeno značenej Ceste hrdinov SNP po hlavnom hrebeni:
  • zo západu od vrchu Chopok cez Ďumbierske sedlo
  • z východu zo sedla Čertovica okolo Chaty generála M. R. Štefánika
• po zelenej značke:
  • z Demänovskej doliny-Lúčok cez Širokú dolinu
  • z rekreačného strediska Tále a Trangoška okolo Chaty generála M. R. Štefánika
• po žltej značke:
  • z obce Mýto pod Ďumbierom okolo Chaty generála M. R. Štefánika
  • z obce Vyšná Boca cez Besnú
• po modro značenej trase z Liptovského Jána okolo Chaty generála M. R. Štefánika^[3]

Galéria

• 
  Chata generála Milana Rastislava Štefánika v sedle pod Ďumbierom
• 
  Chata generála Milana Rastislava Štefánika v sedle pod Ďumbierom
• 
  Vrchol Ďumbiera s veľkým slovenským dvojkrížom z dreva a s výhľadom na Chopok
• 
  Vrchol Ďumbiera a na ňom betónový pylón
• 
  Pohľad z vrcholu Ďumbiera smerom na Vysoké Tatry
• 
  Vrchol Ďumbiera