Králik zlatohlavý
druh vtáka From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Králik zlatohlavý (iné názvy: králiček zlatohlavý, králik zlatý[3]; lat. Regulus regulus) je druh vtáka z čeľade králikovité, nespojito rozšírený v ihličnatých lesoch Palearktídy. Na Slovensku je stály a v zime prelietavý, hniezdi na vyše polovici územia a v zimnom období skoro na 90 % Slovenska.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov králik zlatohlavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2013 (2023[5]) mierne poklesli.[1]
Remove ads
Remove ads
Opis
Je veľký približne ako králik ohnivohlavý a má aj veľmi podobné sfarbenie. Meria 8[6] – 9 cm[7] a váži 5 – 7,2 g.[8] Nemá biely pásik nad okom (rozdiel od králika ohnivohlavého). Takmer neustále je v pohybe, poskakuje a poletuje po tenších vetvičkách.
Hlas
39 s., Slovensko, prirodzená, neupravovaná nahrávka, okrem spevu králika zlatohlavého počujeme na pozadí spev týchto druhov: červienka obyčajná, drozd plavý, sýkorka uhliarka a pinka obyčajná.
38 s., Anglicko, okrem spevu králika zlatohlavého počujeme na pozadí spev týchto druhov: pinka obyčajná, sýkorka veľká, sýkorka uhliarka a drozd čierny.
Typické trojslabičné volanie, jemné a vysoké "Síí síí síí"[7] alebo "si si sit"[6]. Spieva vysokými tónmi, ktoré sa kolíšu medzi dvoma výškami ako "sí sissisiü-si sissisiü-si siss sietüit".[7]
Remove ads
Výskyt a stav na Slovensku
Vyskytuje sa od borovicových lesov Borskej nížiny až po hornú hranicu lesa.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 200 000 – 400 000, zimujúcich jedincov 600 000 – 1 000 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 2001 žiadny.[9] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[4] Odhad populácie v Európe je 2000000 – 37000000.[5]
Biotop
Žije v ihličnatých lesoch, hlavne s výskytom smreka a jedle, tiež v borovicových lesoch na Záhorí. Najvyššie hniezdne hustoty boli zistené v prírodných smrekových lesoch (NPR Zadná Poľana, 5 – 6,1 páru / 10 ha).[4]
Hniezdenie
Hniezdo z konárikov, machov, lístia, trávy, peria a pavučiny stavajú obaja rodičia aj 12 dní. Umiestňuje ich 4 – 12 m na bočné konáre smrekov a jedlí. Tvar hniezda je pohárikovitý, je uzavreté a na boku ma malý otvor. Neleží na konároch ale visí zapletené do ihličia.[8] Na to aký je malý, je dosť bojovný. Počas hniezdenia ochraňuje hniezdo tak, že keď sa mu ku hniezdu niekto priblíži, môže naňho zaútočiť, a to dokonca aj na človeka!
Počet vajec je 8 – 10 (6 – 11), sú červenkasto škvrnité rôznej intenzity na bledom poklade. Sedí na nich iba samička 14 – 17 dní, obaja rodičia ich kŕmia, na hniezde ich chovajú (15[8])21 – 24[5] dní. Po vyletení mláďat z hniezda ich rodičia dokrmujú 14 dní až kým nedosiahnu vek 34 dní a osamostatnia sa.[5] Hniezdia 2 krát za rok, v období od konca apríla alebo od mája do konca júla.[8]
Remove ads
Potrava
Vyhľadávajú rôzne štádiá malého hmyzu prezeraním konárikov,[8], hlavne drobné článkonožce z ktorých podstatnú časť tvoria aj v zime dostupné chvostoskoky obývajúce kôru. Na druhom mieste sú pavúky. Denne skonzumujú toľko čo vážia, s výnimkou obdobia pŕchnutia, obdobia znášania vajíčok (samica) a počas vývoja (mláďatá) – vtedy je ich denná spotreba dvojnásobná.
Ochrana
Je to užitočný hmyzožravý druh, ktorý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € [12]. Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II).[13]
Galéria
Kresba na hlave je dôležitý poznávací znak
Regulus regulus regulus
Regulus regulus azoricus
Regulus regulus inermis
Regulus regulus teneriffae
Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads