Vrabcotvaré alebo spevavce (lat. Passeriformes) je najväčší rad letcov. Patrí sem až medzi 5200 a 5500 druhov, vyše polovica druhov vtákov sú práve vrabcotvaré. Zástupcovia Slovenských spevavcov (vrabcotvarých): sojka škriekavá, brhlík lesný, sýkorka bielolíca, hýľ lesný, slávik červienka, stehlík čížavý, pinka lesná, sýkorka chocholatá.
| Vrabcotvaré | |
 vrabec poľný | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Passeriformes Linnaeus, 1758 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Charakteristika
Väčšinou sú menšej veľkosti, majú dobre vyvinutý hlasový orgán (odtiaľ meno spevavce). Aj vďaka schopnosti vytvárať hlasové zložité prejavy pomocou hlasového orgánu nazývaného syrinx (ktorý majú aj vtáky niektorých iných radov) sa považujú za najvyvinutejší rad vtákov. Ukazuje sa aj, že niektoré z nich majú naozaj nezvyčajné psychické schopnosti. Spevu sa väčšinou venujú samce, ktoré tým lákajú samice a vyznačujú si teritórium. Väčšina druhov má svoj vlastný špecifický hlasový prejav. Spev je buď vrodený alebo sa ho mláďatá musia naučiť.
Dokážu dobre spočívať aj na veľmi tenkých konárikoch, čo im umožňujú špeciálne svaly, ktoré siahajú svojimi úponmi až po prsty. Tri prsty nohy sú obrátené dopredu. Palec je vyvinutý, behák zriedkavo zarastený. Vyznačujú sa bohatým operením. Mnohé majú mäkké, kypré operenie. Páperie, ak ho majú, je iba na holinách, zriedkavo na celom tele (vodnár). Zobák môže mať rozličné tvary.
Vyskytujú sa na celom svete od púšte po tropický dažďový les, s výnimkou Antarktídy. Všetci príslušníci tohto radu majú kŕmivé mláďatá. Žijú zväčša na stromoch alebo kroch, niektoré druhy však na zemi a niektoré (napríklad lastovičky) strávia celý život v lete. Hniezdia v bútľavých stromoch aj dierach v zemi. Živia sa rozličnou potravou (živočíchy, rastliny, kvetný nektár). U druhov špecializujúcich sa na istú potravu sa táto špecializácia prejavuje na tvare zobáka (krivonos). U väčšiny druhov sú samce oveľa farebnejšie a majú aj nápadnejšie perové ozdoby ako samice.
Rad sa delí na dve hlavné skupiny Tyranii a Passeri. Passeri majú najlepšiu kontrolu nad hlasivkami a sú to ozajstné spevavé vtáky (hoci niektoré ako napríklad vrana na to neznejú).
Systematika
Na vyššej úrovni systematiky došlo k zásadným zmenám vyplývajúcim najmä z tejto štúdie z roku 2004.[1] Tieto sú v tejto systematike už zohľadnené. Nižšie sú uvedené aj odlišnosti voči zaužívanému staršiemu systému (teda prevažne voči Sibley 1990).
Pokiaľ ide nižšiu úroveň - čeľade - trvajú vo viacerých prípadoch spory, čo patrí do ktorej čeľade. Tu bol spravidla zvolený prístup použitia čo najmenších čeľadí (väčšie čeľade sú však spravidla uvedené tiež).
Systém používaný v tejto wikipédii
Rad vrabcotvaré/spevavce (Passeriformes):
- ?čeľaď Palaeoscinidae
- (-) Acanthisitta(e) – do začiatku 21. storočia pod Tyranii ako infrarad Acanthisides
- čeľaď striežikovité (Acanthisittidae, Xenicidae)
- (-) Tyranni + Passeri
- (-) Tyranni v širšom zmysle /podrad
- (-) Eurylaimides (Eurylaimi)
- čeľaď pitovité (Pittidae; Pittoidea)
- čeľaď lobošovité (Eurylaimidae)
- čeľaď jalovité (Philepittidae) – zaraďované aj pod Formicaroidea
- čeľaď sapajovité (Sapayoaidae) –zaraďované aj pod Pipridae
- (-) Tyrannides
- (-) Tyrannida (Tyranii v užšom zmysle)
- (-) tyranovité (Tyrannidae) v širšom zmysle:
- čeľaď ohnňohlavcovité (Oxyruncidae)
- čeľaď tyranovité alebo postriežkarovité (Tyrannidae) v užšom zmysle
- čeľaď piprovité (Pipridae)
- čeľaď kotingovité (Cotingidae)
- čeľaď štepárovité (Phytotomidae) – zaraďované aj pod kotingovité
- (-) tyranovité (Tyrannidae) v širšom zmysle:
- (-) Furnariida (Furnari) v širšom zmysle
- (-)Thamnophilida
- čeľaď Thamnophilidae
- (-) Furnariida v užšom zmysle
- (-) hrnčiarikovité (Furnariidae) v širšom zmysle (Furnaroidea)
- čeľaď hrnčiarikovité (Furnariidae) v užšom zmysle
- čeľaď klzáčikovité (Dendrocolaptidae)
- čeľaď mravčiarikovité (Formicariidae)
- čeľaď komárožrútovitéConopophagidae
- čeľaď tapakulovité (Rhinocryptidae)
- (-) hrnčiarikovité (Furnariidae) v širšom zmysle (Furnaroidea)
- (-)Thamnophilida
- (-) Tyrannida (Tyranii v užšom zmysle)
- (-) Eurylaimides (Eurylaimi)
- (-) Passeri v širšom zmysle
- (-) Menurae (Menuroidea v novšom zmysle) – klasifikáciu do začiatku 21. storočia pozri v poznámke
- čeľaď lýrochvostovité (Menuridae)
- ? čeľaď skrabiarovité (Atrichornithidae) – zaraďované aj pod Menuridae
- (-) Passeri v užšom zmysle
- čeľaď tŕňochvostovité (Orthonychidae) - v užšom zmysle, teda len rod tŕňochvost (Orthonyx)
- čeľaď krivozobovité Pomatostomidae v užšom zmysle – len rod Pomatostomus (vrátane Garritornis); pozri aj Sylviidae
- čeľaď laločníkovité (Callaeatidae, Callaeidae)
- čeľaď ostrozobkovité (Acanthizidae) - bez Mohoua (Fischia)
- čeľaď saténovcovité Cnemophilidae
- čeľaď štetinárovité Dasyornithidae
- (-) Ptilonorhynchidae + Climacteridae
- čeľaď šiatorníkovité (Ptilonorhynchidae) – pozri aj poznámku
- čeľaď lezcovité (Climacteridae) – zaraďované aj pod Certhiidae; pozri poznámku
- (-) Meliphagoidea
- čeľaď zamatovcovité (Maluridae)
- čeľaď medárikovité (Meliphagidae) – vrátane Ephthianuridae (zaraďovanej aj pod Corvoidea v staršom zmysle)
- čeľaď pardálkovité Pardalotidae v najužšom zmysle - čiže bez Acanthizidae a Dasyornithidae
- (-) Corvoidea
- rod Granatelus
- rod Xenoligea
- (-) Melanocharitidae v širšom zmysle:
- čeľaď ovociarkovité Paramythiidae v širšom zmysle ( rody Oreocharis a Paramythia; zaraďované aj pod Dicaeidae)
- čeľaď bobuliarkovité Melanocharitidae v užšom zmysle
- čeľaď strakošovité (Laniidae)
- čeľaď vireovité (Vireonidae)
- čeľaď brhlíčkovité Neosittidae (Daphoenosittidae) - v minulosti pod Pachycephalidae alebo Sittidae
- (-) krkavcovité (Corvidae) v širšom zmysle– bez Petroicidae v užšom zmysle (=rod Petroica, niekedy sa sem zaraďuje):
- čeľaď vrieskavcovité (Cracticidae)
- čeľaď jarovité (Aegithinidae)
- (-) Cinlosomatidae v širšom zmysle
- čeľaď džungliarovité Eupetidae - zaraďované aj pod Orthonychidae
- rod Infrita - zaraďované aj pod Orthonychidae
- čeľaď flautistovité Cinclosomatidae v užšom zmysle - len rod Cinclosoma
- čeľaď strakavcovité (Grallinidae)
- čeľaď krakovité Corcoracidae – zaraďované aj pod Grallinidae
- čeľaď piopiovité Turnagridae (zaraď. aj pod Pachycephalidae)
- (-) hlaváčikovité (Pachycephalidae) v širšom zmysle
- rod Mohoua (a/alebo Fischia) proroček - zaraďované aj pod Acanthizidae
- čeľaď hlaváčikovité (Pachycephalidae) v užšom zmysle - vrátane Falcunculidae, Colluricinclidae; bez Neosittidae
- čeľaď krkavcovité (Corvidae) v užšom zmysle
- čeľaď rajkovité (Paradisaeidae) - bez Cnemophilidae a bez Melampitta
- čeľaď hmyziarovité (Artamidae) - vrátane Pityriasidae
- čeľaď vlhovité (Oriolidae)
- čeľaď húseničiarkovité (Campephagidae) – zaraďované aj pod Oriolidae
- čeľaď vejárnikovité Rhipiduridae – zaraďované aj pod Monarchidae
- čeľaď monarchovité (Monarchidae)- vrátane rodu Melampitta (v minulosti zaraďovaného pod Paradisaeidae alebo Cinclosomatidae v širšom zmysle alebo Orthonychidae)
- čeľaď drongovité (Dicruridae)
- čeľaď člnozobkovité Machaerirhynchidae – zaraďované aj pod Dicruridae alebo pod Monarchidae
- čeľaď mäsiarikovité Malacanotidae – zaraďované aj pod Laniidae
- čeľaď vangovité (Vangidae) – vrátane strakošíkovité (Platysteiridae)
- čeľaď okuliarnatkovité Prionopidae – zaraďované aj pod Vangidae
- (-) Petroicidae + Picathartidae + Passerida
- čeľaď Petroicidae v širšom zmysle(= mucholovkovité (Eopsaltriidae) v širšom zmysle) – vrátane Petroicidae v užšom zmysle (Petroica) a mucholovkovité (Eopsaltriidae) v užšom zmysle
- čeľaď strakovcovité alebo holohlavcovité (Picathartidae)
- (-) Passerida
- čeľaď dulusovité (Dulidae) – v minulosti zaraďované aj pod Bombycillidae
- (-) Muscicapoidea
- čeľaď chochláčovité (Bombycillidae) – bez Dulidae
- čeľaď vodnárovité (Cinclidae)
- čeľaď muchárovité (Muscicapidae) – bez Turdidae
- (-) škorcovité (Sturnidae) v širšom zmysle
- čeľaď drozdcovité alebo inak spevákovité (Mimidae)
- čeľaď škorcovité (Sturnidae) v užšom zmysle – vrátane rodu †Aplonis
- čeľaď šplháčikovité (Rhabdornitidae) – v minulosti zaraďované aj pod Menuroidea, Certhiidae alebo Sylviidae
- (-) brhlíkovité (Sittidae) v širšom zmysle
- čeľaď brhlíkovité v užšom zmysle - bez Neosittidae (Daphoenosittidae)
- čeľaď murárikovité (Tichodromidae)
- (-) kôrovníkovité (Certhiidae) v širšom zmysle:
- čeľaď orieškovité (Troglodytidae)
- čeľaď komárolovkovité alebo sivuškovité (Polioptilidae)
- čeľaď kôrovníkovité (Certhiidae) v užšom zmysle - bez Climacteridae a Rhapdornitidae, ktoré sa sem niekedy zaraďujú
- čeľaď králičkovité (Regulidae)
- (-)Passeroidea v novšom zmysle
- čeľaď nektárovkovité (Nectariniidae) v širšom zmysle– vrátane Promeropidae, nektárnikovité (Dicaeidae) a Nectariniidae v užšom zmysle
- čeľaď irenovité (Irenidae) – vrátane Chloropseidae
- čeľaď drozdovité (Turdidae)
- čeľaď vdovkovité (Viduidae) = rody Vidua a Anomalospiza
- (-) vrabcovité (Passeridae) v širšom zmysle
- čeľaď trasochvostovité (Motacillidae)
- čeľaď vrchárkovité (Prunellidae)
- čeľaď astrildovité (Estrildidae) - bez rodu Vidua
- čeľaď pletiarkovité (Ploceidae) - bez rodu Anomalospiza
- čeľaď vrabcovité (Passeridae) v užšom zmysle
- (-) pinkovité (Fringillidae) v širšom zmysle
- čeľaď pinkovité (Fringillidae) v užšom zmysle
- čeľaď mamovité (Drepanididae)
- čeľaď trupiálovité (Icteridae)
- čeľaď horárikovité (Parulidae) - bez rodov Granatellus a Xenoligea; a Peucedramus (Peucedramidae)
- čeľaď pitpitovité (Coerebidae)
- čeľaď ihličiarovité Peucedramidae – zaraďované aj pod Parulidae
- (-) strnádkovité (Emberizidae) v širšom zmysle
- čeľaď strnádkovité (Emberizidae) v užšom zmysle
- čeľaď ostrovčanovité Geospizidae
- čeľaď kardinálovité (Cardinalidae)
- čeľaď tangarovité (Thraupidae) - vrátane plyšohlavkovité (Catamblyrhynchidae) a tersinovité (Tersinidae)
- (-) Sylvioidea
- čeľaď škovránkovité (Alaudidae)
- čeľaď sýkorkovité (Paridae) – bez Remizidae a Stenostyridae
- čeľaď kúdeľníčkovité (Remizidae)
- čeľaď čiernonôžkovité (Stenostiridae)
- čeľaď mlynárkovité (Aegithalidae)
- čeľaď lastovičkovité (Hirundinidae)
- čeľaď bylbylovité (Pycnonotidae)
- čeľaď kolesnákovité Hypocoliidae
- čeľaď cistovníkovité (Cisticolidae)
- čeľaď okánikovité (Zosteropidae)
- (-) penicovité (Sylviidae, Sylvidae) v širšom zmysle- bez Rhabdornitidae, Regulidae a Cisticolidae
- čeľaď fúzatkovité (Panuridae) – zaraďované aj pod Timaliidae; zaraďované aj pod Corvoidea v staršom zmysle
- čeľaď timáliovité (Timaliidae) - v užšom zmysle, teda bez rodu Pomatostomus [keď sa Pomatostomus zaraďuje pod timáliovité, je „Pomatostomidae“ [v širšom zmysle] synonymum pre timáliovité]; zaraďované aj pod Corvoidea v staršom zmysle
- čeľaď penicovité (Sylviidae) v užšom zmysle
- (-) Menurae (Menuroidea v novšom zmysle) – klasifikáciu do začiatku 21. storočia pozri v poznámke
- (-) Tyranni v širšom zmysle /podrad
Iné zoskupenia podľa staršieho systému
Ak nie je inak uvedené a ak je to relevantné, myslia sa čeľade „v širšom zmysle“ z vyššie uvedenej systematiky:
- Meliphagoidea v staršom zmysle =Meliphagoidea + Acanthizidae + Dasyornithidae
- Corvoidea v staršom zmysle [bola umiestnená pod Corvida]= Corvoidea – Melanochartidae – Granatelus – Xenoligea + Petroicidae v širšom zmysle + Irenidae + Orthonychidae + Pomatostomidae v užšom zmysle + Callaeatidae (Callaeidae) + Cnemophilidae
- Menuroidea v staršom zmysle [bola umiestnená pod Corvida] = Climacteridae + Menuridae + Atrichornithidae + Ptilonorhynchidae
- Corvida = čeľaď Irenidae + všetky čeľade od (vrátane) Menuridae až po (vrátane) Picathartidae, avšak bez čeľade Melanocharitidae a rodov Granatelus a Xenoligea = inými slovami: Menuroidea v staršom zmysle + Meliphagoidea v staršom zmysle + Corvoidea v staršom zmysle + Picathartidae
- Muscicapoides v staršom zmysle = Bombycillidae + Cinclidae + Muscicapidae + Sturnidae + Dulidae + Turdidae
- Sylvioidea v staršom zmysle = Sylvioidea - Alaudidae + Sittidae + Certiida + Regulidaee
- Passeroidea v staršom zmysle = Passeroidea – Irenidae – Turdidae + Alaudidae + Melanocharitidae v širšom zmysle + Granatellus + Xenolligea
- Passerida v staršom zmysle = Muscicapoidea v staršom zmysle + Sylvioidea v staršom zmysle + Passeroidea v staršom zmysle
Referencie
Iné projekty
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
