mesto na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Kežmarok (nem. Käsmark, maď. Késmárk, poľ. Kieżmark) je okresné mesto ležiace pod Vysokými Tatrami v Prešovskom kraji. Je historickým centrom tradičného regiónu Spiš a ústredným mestom karpatských Nemcov žijúcich na Slovensku a v niekdajšom Uhorsku. Patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Mestské práva Kežmarku udelil uhorský kráľ Belo IV. v roku 1269. Slobodným kráľovským mestom sa Kežmarok stal v roku 1380. Historické jadro mesta je od 11. júna 1950 mestskou pamiatkovou rezerváciou. V meste sa nachádza drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je od 7. júla 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Kežmarok je východiskovým bodom výletov do Tatranského národného parku (16 minút autom), Národného parku Slovenský raj (22 minút autom) a Pieninského národného parku (35 minút autom).
O iných významoch výrazu Kežmarok pozri Kežmarok (rozlišovacia stránka).
| Kežmarok | ||
| mesto | ||
 Nový evanjelický kostol, v pozadí Vysoké Tatry | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | |
| Okres | Kežmarok | |
| Región | Spiš | |
| Vodný tok | Poprad | |
| Nadmorská výška | 626 m n. m. | |
| Súradnice | 49°08′01″S 20°25′35″V | |
| Rozloha | 24,83 km² (2 483 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 15 238 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 613,69 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1251 | |
| Primátor | Ján Ferenčák[3] (HLAS-SD, SMER-SD, SNS) | |
| PSČ | 060 01 | |
| ŠÚJ | 523585 | |
| EČV (do r. 2022) | KK | |
| Tel. predvoľba | +421-52 | |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | ||
| Názov | Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area | |
| Typ pamiatky | kultúrna | |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2008 (#32) | |
| Číslo | 1273 | |
| Región | Európa a Severná Amerika | |
| Kritériá | iii, iv | |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad Hlavné Námestie 1 060 01 Kežmarok | |
| E-mailová adresa | primator@kezmarok.sk | |
| Telefón | 052 / 466 01 01 | |
| Fax | 052 / 466 01 27 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta | ||
| Wikimedia Commons: Kežmarok | ||
| Webová stránka: kezmarok.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Mesto sa nachádza v Podtatranskej kotline, v severnej časti podcelku Popradská kotlina, v údolí rieky Poprad. Západným smerom ležia Vysoké Tatry a Kežmarská pahorkatina, východne od Kežmarku sa dvíhajú Levočské vrchy. Mestom vedie železničná trať číslo 185 a cesta I/67, resp. cesta I/66, ktorú tu križuje cesta II/536. Ďalšími okresnými mestami v okolí sú Poprad, vzdialený 14 km juhozápadne, Levoča vzdialená 27 km juhovýchodne, Spišská Nová Ves vzdialená 28 km juhovýchodne a Stará Ľubovňa vzdialená 34 km severovýchodne. Najbližším susedným mestom je 7 km severne ležiaca Spišská Belá. Starý Smokovec – administratívne centrum mesta Vysoké Tatry, je vzdialený 19 km na západ. Najbližšími hraničnými priechodmi sú 33 km vzdialené Podspády a 36 km vzdialená Lysá Poľana spájajúce Slovensko s Poľskom.
Kežmarok leží v zrážkovom tieni Vysokých Tatier a Levočských vrchov. Podnebie je mierne so studenými zimami. Podložie tvoria prevažne spraše, štvrtohorné usadeniny nív riek Poprad a Ľubica, pieskovce. Prevažujúce pôdne typy sú stredne ťažké hlinité hnedozeme, nivné pôdy a lužné pôdy. Sú tu náleziská pieskovca pod Jeruzalemským vrchom (Jeruzalemberg) a tehliarskej hliny v oblasti potoka Kežmarská Biela voda.
Súčasná rozloha katastra mesta je 839,5 km². Sú v ňom zastúpené smrekové lesy (pôvodne bukové) s prevažujúcim porastom: smrek, borovica, smrekovec, borovica čierna, javor, jarabina, vŕba, krovie. Nachádzajú sa tu vzácne a chránené druhy rastlín: snežienka jarná, šafran spišský, poniklec, veternica hájna a živočíšstvo: sýkorka a drozd, zajac, srnčia zver, diviačia zver, veverica, líška.
V blízkosti mesta leží bývalý vojenský obvod Javorina.
Mesto Kežmarok v súčasnosti pozostáva len zo samotného mesta a nemá žiadne mestské časti. V minulosti sa Kežmarok skladal z mestských častí:
Významnými miestnymi časťami v súčasnosti sú:
V roku 1885 postavili mestskú horáreň okolo ktorej vznikla časť Kežmarské Žľaby (Žleby, nem. Käsmarker Tränke). Osadu v roku 1947 od mesta odčlenili, aby sa stala súčasťou mesta Vysoké Tatry. Časť Mlynčeky (Mlynčoky, Tatranské Mlynčeky, nem. Mühlerchen, maď. Tátraháza) vznikla okolo kežmarských mestských mlynov v 19. storočí. Osada sa od mesta oddelila v roku 1956 a dnes tvorí samostatnú obec Mlynčeky.
Bardejovská, Baštová, Biela voda, Cintorínska, Dr. Alexandra, Daniela Fischera, Fraňa Kráľa, Garbiarska, Gaštanová, Generála Štefánika, Hlavné námestie, Hradné námestie, Hradská cesta, Huncovská, Hviezdoslava, Ivana Stodolu, Jonáša Záborského, Jakuba Kraya, Jána Chalupku, Južná, Kamenná baňa, Karola Kuzmányho, Kláštorná, Komenského, Kostolné námestie, Košická, Krvavé pole, Kukučínova, Kušnierska brána, Lanškrounská, Levočská, Ľubická cesta, Martina Lányiho, Michalská, Možiarska, Mučeníkov, Nábrežná, Nad traťou, Nižná brána, Nová, Obrancov mieru, Pavla Jozefa Šafárika, Petržalská, Pod lesom, Pod traťou, Poľná, Pradiareň, Pri zastávke, Priekopa, Rázusova, Severná, Sihoť, Slavkovská, Starý trh, Strelnica, Suchá hora, Štúrova, Tatranská, Tehelňa, Toporcerova, Továrenská, Trhovište, Tvarožnianska, Vyšný mlyn, Weilburská, Weinova, Záhradná, Zochova.
_2.jpg)
Mesto Kežmarok vzniklo v 13. storočí spojením troch osád – osady svätého Michala obývanej strážcami kráľovského pohraničia, slovenskej osady svätého Kríža a saskej osady pri Kostole svätej Alžbety. Nepriame dôkazy napovedajú, že súčasťou Kežmarku je aj niekdajšia osada svätých Petra-Pavla.[6] Územie mesta však bolo osídlené už v kamennej dobe. Nachádzajú sa tu bohaté nálezy z bronzovej a železnej doby, sídlisko z laténskej a rímskej doby, slovanské sídlisko a základy sakrálnej stavby z 12. – 13. storočia.
Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku 1251. Mestské výsady mu v roku 1269 potvrdil kráľ Belo IV. a v roku 1380 sa Kežmarok stal slobodným kráľovským mestom. Ako slobodné kráľovské mesto získal viaceré hospodárske i politické privilégiá – napríklad právo dvoch výročných trhov (1419), sporné právo skladu (1435), právo meča (1438) a právo používať erb (1463). Podoba mestského erbu sa dodnes nezmenila.
Súčasťou histórie mesta boli časté boje. V kežmarskom chotári sa odohralo celkovo trinásť vojen – jedna vyše storočná s blízkou Levočou o právo skladu a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s majiteľmi hradu. Do histórie mesta sa významne zapísali aj protihabsburské povstania Juraja II. Rákociho a kežmarského rodáka Imricha Thökölyho, kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny.
Kežmarok zohrával zásadnú úlohu v objavovaní a sprístupňovaní Vysokých Tatier. V meste v roku 1873 vznikol Uhorský karpatský spolok ako prvý turistický spolok v Uhorsku. Spolok okrem iného podnietil vznik horskej záchrannej služby a výstavbu modernej cesty, po ktorej vedie dnešná Cesta slobody. Prvý známy turistický výlet do slovenských veľhôr podnikla kežmarská hradná pani Beata Laska v roku 1565. Vedecké metódy pri výstupoch na tatranské štíty využili prírodovedci Dávid Fröhlich, Juraj Buchholz (17. storočie) a Kristián Genersich (18. storočie). Prírodovedec a subrektor kežmarského lýcea Thomas Mauksch založil Starý Smokovec, z iniciatívy kežmarského učiteľa Jozefa Bohuša v roku 1881 vznikla tatranská osada Dolný Smokovec a v roku 1888 vznikla na mieste kežmarskej mestskej horárne tatranská osada Kežmarské Žľaby.
Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách spájajúcich Orient so severom Európy v stredoveku urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol počas minulých storočí veľmi živým mestom. V 15. – 19. storočí tu pracovalo vyše 40 remeselníckych spoločenstiev – cechov. Väčší počet cechov na území Slovenska pôsobil už len v meste Košice. Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, stolári, tkáči, súkenníci, ihliari a zlatníci. Mesto bolo známym hospodárskym a kultúrnym centrom Spiša a Uhorska. Vďaka kvalitným školám, medzi ktoré patrilo významné Evanjelické lýceum s vyše 400-ročnou tradíciou, do Kežmarku prichádzali profesori a študenti z celej strednej Európy – medzi nimi aj najvýznamnejší slovenskí literáti a vedci ako napríklad Pavol Országh Hviezdoslav, Pavol Jozef Šafárik, Aurel Stodola alebo Jur Hronec.
Najväčší hospodársky a spoločenský úpadok v moderných dejinách Kežmarku nastal na konci 19. storočia, kedy mesto obišla trať Košicko-bohumínskej železnice a v polovici 20. storočia, kedy komunistický režim pričlenil okres Kežmarok pod správu dovtedy nevýznamného Popradu. Od roku 1996 je Kežmarok opäť okresným mestom, aj keď hranice územia sa oproti pôvodným zmenili – súčasťou okresu dnes nie sú Vysoké Tatry.
Prvý písomný prameň z roku 1251 hovorí o Kežmarku ako o Villa Sexonum aput Ecclesiam Sancte Elisabeth. V roku 1269 dostalo mesto mestské práva a s nimi tiež meno Käsmarkt (neskôr Käsmark/Kesmark a niekedy chybne Kaisermarkt). Slovenské označenie mesta Kežmarok a maďarské označenie mesta Késmárk pochádzajú z nemeckej formy.
Podľa Kežmarku boli pomenované mnohé miesta v Tatrách, predovšetkým tie, ležiace na mestských pozemkoch – Kežmarský štít, Zelené pleso kežmarské, rieka Kežmarská Biela voda, Kežmarská chata, osada Kežmarské Zľaby. Časť Tatier v oblasti Lomnického štítu a Kežmarského štítu pôvodne niesla názov Kežmarské vrchy. Kežmarský štít vtedy volali Mutter (slov. Matka) alebo Grossmutter (slov. Babka). Lomnický štít volali Dedo.[7][8] Názov mesta nesú aj iné krajinné a miestne pomenovania, medzi ktoré patria Kežmarská pahorkatina, Kežmarské námestie v bratislavskej Petržalke a Kežmarská ulica (maď. Késmárk utca) v Budapešti.
Caseoforum (1361), Forum Casaeorum (1307), Forum Caseonum (1301), Forum Caseorum (1329), Kasmark (1269), Kazmarc villa (1270), Kaymarc (1270), Kayssmark (1288), Käszmark (1269), Kesemark (1369), Kesmarck (1392), Kesmarco (1338), Kesmarg (1294), Kesmark (1269, 1270, 1294), Kezmarc (1329, 1330), Kezmark (1294), Keysmarch (1272), Keyssmarkh (1269), Késmark (1288), Kismark (1294), Kissmark (1294), Kiszmark (1293), Kümark (1294)
Kežmarok patrí medzi prvé pamiatkovo chránené mestá na Slovensku – 11. júna 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu, ktorých je u nás v súčasnosti 18. Medzi národné kultúrne pamiatky nachádzajúce sa na území mesta patrí drevený evanjelický artikulárny Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý sa 7. júla 2008 stal pamiatkou UNESCO. Významnou národnou kultúrnou pamiatkou je Evanjelické lýceum s jednou z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe. Kežmarské lýceum navštevovali študenti a profesori nie len z Uhorska, ale aj zo širokého okolia. Medzi nimi boli mnohí významní literáti ako Pavol Országh Hviezdoslav, Pavol Jozef Šafárik, Karol Kuzmány, Jonáš Záborský, bratia Ján a Samo Chalupka, Samo Tomášik, Janko Kráľ, Martin Rázus, Ivan Stodola, Ján Generisch, Jovan Sterija-Popovič, Lazar Lazarevič; Maliari Ladislav Mednyánszky, Peter Bohúň; Lekári Vojtech Alexander, Daniel Fischer, Ľudovít Markušovský; Geografi a historici Dávid Fröhlich, Juraj Buchholtz mladší, Kristián Generisch, bratia Pavol a Ján Hunfalvy, Thomas Mauksch, Samuel Weber; Filozofi a ekonómi Gregor Berzeviczy, Ján Feješ, Martin Schwantner; Prírodovedci, fyzici a matematici Aurel Stodola, Jur Hronec, Thomas Mauksch, Fridrich Hažlinský, Ferdinand Filarský, Friedrich August Hazslinszky a ďalší.
K najvýznamnejším kežmarským historickým pamiatkam patria:
Takmer osem storočí existencie Kežmarku poznačilo i jeho architektúru, ktorá počnúc románskym slohom obsahuje takmer každý stavebný štýl. Okrem dreveného evanjelického artikulárneho Kostola Najsvätejšej Trojice patria medzi sakrálne dominanty mesta aj Nový evanjelický kostol z roku 1894 s hrobkou Imricha Thökölyho a Bazilika svätého Kríža z roku 1498, ktorá patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie na Slovensku. Pred bazilikou je samostatne stojaca renesančná zvonica z roku 1591, ktorá bola v minulosti vyzdobená zlatom. Dnes je považovaná za najstaršiu renesančnú zvonicu na Slovensku. Nachádza sa tu tiež barokový rímskokatolícky Kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1772 a kaplnky Božského Spasiteľa, svätého Jána Nepomuckého a Kaplnka Kristovho pádu pod krížom. V priestoroch Kežmarského hradu sa nachádza Kaplnka svätého Kríža vybudovaná v barokovom slohu. K novším sakrálnym stavbám patrí modlitebňa Bratskej jednoty baptistov z roku 1929 a kláštor redemptoristiek, ktorý stojí na Hradnom vrchu. Stavba kontemplatívneho kláštora bola dokončená v roku 2005. V roku 2008 bol dostavaný gréckokatolícky Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky.
Letný festival EĽRO (Európske ľudové remeslo) patrí medzi najväčšie festivaly ľudových remesiel a ľudového umenia v Európe. Koná sa od roku 1991 a nadväzuje na tradíciu kežmarských výročných trhov. V zime sa na Hlavnom námestí konajú Vianočné trhy. V júni sa v uliciach Kežmarku a v Mestskom kultúrnom stredisku schádzajú návštevníci festivalu mládežníckych divadiel Divadlenie. Od roku 2011 sa na prelome mesiacov júl a august koná Letné kino na hradnom nádvorí. Medzi tradičné podujatia patria Kežmarská hudobná jar a Kežmarská hudobná jeseň. V októbri sa v meste koná Medzinárodný festival horských filmov.
Kežmarok ponúka množstvo príležitostí na výlety do prírody a na moderné športové vyžitie. Tradícia kežmarského športu siaha hlboko do minulosti. Strelecký spolok tu vznikol už v roku 1510 a dodnes sa zachovala budova jeho strelnice, množstvo terčov a pamätných predmetov. V roku 1873 v meste vznikol Uhorský karpatský spolok, ktorý bol prvou turistickou organizáciou v Uhorsku. Od sezóny 1923/1924 kežmarský Karpatský spolok okrem iných aktivít organizoval hokejovú pohárovú súťaž v Starom Smokovci, ktorá patrila medzi prvé na Slovensku.[10]
Mesto je východiskovým bodom na túry predovšetkým do Vysokých Tatier, Levočských vrchov, Spišskej Magury, Pienin a Slovenského raja. Neďaleko Kežmarku sa nachádza moderný golfový areál Royal Valley Golf Club. Obľúbeným miestom cyklistov a korčuliarov je cyklistický chodník, ktorý vedie od Turbíny na juhozápadnom konci mesta cez jeho historické jadro, sídlisko Sever, Strážky, Spišskú Belú a Tatranskú Kotlinu do Ždiaru, alebo cez sídlisko Juh do Vrbova. V súčasnosti je vo výstavbe predĺženie chodníka od Turbíny cez Huncovce do Veľkej Lomnice. Lesopark Sever poskytuje možnosti na pešie a cyklistické výlety na Jeruzalemský vrch (Jeruzalemberg), do Hájovne spojenej s časťou Pradiareň (Špineraj) závesným lanovým mostom ponad rieku Poprad, k rybníku na potoku Zlatná a do okolitých lesov a vrchov, ktorými vedú aj značené cyklistické cesty. V zime je možné lyžovať na dvoch priľahlých zjazdovkách a bežeckých tratiach, v letnej sezóne sú k dispozícii mestské tenisové kurty. Rybolov je okrem rybníka na Zlatnej možný aj na Vodnej nádrži Kežmarok nachádzajúcej sa na juhozápadnom okraji mesta. Lesopark Juh ponúka možnosti na ľahké vychádzky predovšetkým na Suchú horu a k Vodnej nádrži Kežmarok.
Na území mesta sa nachádza letné kúpalisko, zimný štadión s kapacitou 3500 miest, futbalový štadión s bežeckým oválom, tréningový futbalový štadión a Športová hala Vlada Jančeka. Každoročne sa tu konajú turnaje vo volejbale, hokejbale, futbale, šachu, lukostreľbe, tanečnom športe, atletike a nočný beh. Mesto je domovom extraligového hokejbalového družstva MŠK Kežmarok.
Návštevníci Kežmarku môžu získať informácie o meste a jeho regióne v Kežmarskej informačnej agentúre na Hlavnom námestí. Ubytovanie v historickom jadre Kežmarku poskytujú Hotel Club a Boutique Hotel Hviezdoslav. Hostia nájdu ubytovanie aj v Penzióne Kiska, Penzióne Berg a v mnohých menších penziónoch a ubytovniach v historickom jadre a v blízkom okolí.
V blízkosti mesta sa nachádza pobočka Slovenskej národnej galérie sídliaca v renesančnom kaštieli v Strážkach. Návštevníci tu môžu vidieť výstavu obrazov impresionistu Ladislava Mednyánszkého. V neďalekej Spišskej Belej sa nachádza Múzeum J. M. Petzvala, ktoré zachytáva život matematika a fyzika Jozefa Maximiliána Petzvala – vynálezcu moderného fotografického objektívu.
Bezprostredné okolie Kežmarku ponúka najlepšie turistické atrakcie na Slovensku. Kežmarok je východiskovým bodom výletov do Tatranského národného parku (16 minút autom), Národného parku Slovenský raj (22 minút autom) a Pieninského národného parku (35 minút autom). Návštevníci sa môžu vydať na výlety lanovkou na Skalnaté pleso, na Lomnický štít alebo na Hrebienok. V Tatranskej Kotline je od roku 1884 prístupná Belianska jaskyňa, ktorá je jedinou jaskyňou v Belianskych a Vysokých Tatrách otvorenou verejnosti. V neďalekej goralskej obci Ždiar, v časti Bachledova dolina sa nachádza 1234 m dlhý Chodník korunami stromov s vyhliadkovou vežou a 67 m dlhým toboganom. V Tatranskej Javorine je sprístupnený lovecký zámoček kniežaťa Hohenloheho. Zaujímavé miesta na pešiu a cyklistickú turistiku ponúkajú Spišská Magura, Zamagurie a Levočské vrchy s očarujúcimi a neobvyklými výhľadmi na Vysoké a Belianske Tatry. Po náročných túrach nájdu turisti oddych vo vode s teplotou až 38°C, ktorú ponúka celoročne otvorené termálne kúpalisko vo Vrbove. Kúpeľná obec Vyšné Ružbachy s historickým letným kúpaliskom a sochárskym sympóziom patrí medzi najstaršie kúpele na Slovensku. Zážitok plavby na plti ponúkajú pltníci z obce Červený Kláštor, kde sa nachádza aj stredoveký kláštor kartuziánov a vrch Tri koruny, z ktorého podľa povesti lietal mních Cyprián. Golfisti navštevujú ihriská Royal Valley Golf Club v Malom Slavkove a Black Stork Golf Resort vo Veľkej Lomnici. Nároční ale aj začínajúci lyžiari majú možnosť navštíviť lyžiarske strediská v Tatranskej Lomnici, Bachledovej doline, Ždiari, Vyšných Ružbachoch alebo vo Svite.
Osídlenie územia Kežmarku bolo do 13. storočia zväčša slovanské. Po pustošivých vpádoch Tatárov v rokoch 1241 – 1242 bolo Uhorsko značne vyľudnené. Kráľ Belo IV. preto pozval do krajiny cudzincov z územia dnešného Nemecka, z ktorých sa značná časť usídlila v oblasti Kežmarku a na celom Spiši.[12]
| Rok | Spolu | Slováci | Česi | Maďari | Nemci | Rusíni a Ukrajinci | Chorváti a Srbi | Rómovia | iní |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1880 | 4475 | 15,75% | - | 7,75% | 72,00% | 0,04% | 0,02% | - | 1,21% |
| 1890 | 4897 | 20,52% | - | 11,72% | 65,86% | 0,00% | 0,00% | - | 1,90% |
| 1900 | 5606 | 19,16% | - | 16,98% | 60,79% | 0,00% | 0,00% | - | 3,07% |
| 1910 | 6317 | 25,42% | - | 20,80% | 51,32% | 0,00% | 0,03% | - | 2,42% |
| 1930 | 7228 | 41,85% | 1,84% | 35,65% | 0,30% | - | - | 20,35% | |
| 1991 | 20294 | 94,42% | 1,06% | 0,17% | 0,24% | 0,12% | - | 3,67% | 0,33% |
| 2001 | 17383 | 95,21% | 0,90% | 0,15% | 0,43% | 0,18% | 0,01% | 1,59% | 1,54% |
| 2011 | 16832 | 84,73% | 0,61% | 0,14% | 0,36% | 0,30% | 0,01% | 1,20% | 12,65% |
| Rok | Spolu | R.Katolíci | G.Katolíci | Luteráni | Kalvíni | Židia | Pravoslávni | iní | ateisti | n/a |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1880 | 4475 | 43,55% | 2,06% | 40,25% | 1,88% | 12,09% | 0,09% | 0,09% | ||
| 1910 | 6317 | 54,68% | 2,18% | 24,43% | 1,50% | 16,62% | 0,09% | 0,49% | ||
| 1930 | 7228 | 56,59% | 3,14% | 21,21% | 0,61% | 16,13% | 2,32% | |||
| 1991 | 20294 | 69,45% | 2,96% | 3,79% | 0,07% | 0,00% | 0,20% | 0,30% | 7,93% | 15,30% |
| 2001 | 17383 | 77,50% | 2,63% | 4,80% | 0,11% | 0,02% | 0,40% | 0,66% | 10,98% | 2,91% |
| 2011 | 16832 | 66,55% | 2,63% | 4,00% | 0,17% | 0,01% | 0,27% | 1,07% | 10,19% | 15,11% |
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
