Pavol Hunfalvy[1] (rodným menom Paul Hunsdorfer, maď. Hunfalvy Pál; * 12. marec 1810 Veľký Slavkov – † 30. november 1891, Budapešť) bol uhorský etnológ, jazykovedec, poslanec uhorského snemu, člen Uhorskej akadémie vied. Uznával ugrofínsky pôvod maďarského jazyka a bol jedným z tvorcov teórie ugrofínskej jazykovej príbuznosti.
| Pavol Hunfalvy | |
| jazykovedec, etnológ, politik | |
| Rod. meno | Paul Hunsdorfer |
|---|---|
| Narodenie | 12. marec 1810 Veľký Slavkov, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
| Úmrtie | 30. november 1891 (81 rokov) Budapešť, Rakúsko-Uhorsko (dnes Maďarsko) |
| Odkazy | |
| Commons |  Pavol Hunfalvy |
Životopis
Pochádza z nemeckého prostredia a maďarčinu sa začal učiť v 16 rokoch . [2] V roku 1842 si však pomaďarčil meno[3] a používal ho aj v oficiálnych dokumentoch. Svoj denník si viedol v nemčine a od roku 1836 väčšinou v maďarčine. [4]
Študoval filozofiu, právo a teológiu v Miškovci a Kežmarku. V roku 1833 sa stal vychovávateľom detí Karola Podmaniczkého . Od roku 1838 vykonával advokátsku prax.
Od roku 1842 bol profesorom[5] právnej vedy na Evanjelickom lýceu v Kežmarku a v roku 1846 sa stal jeho riaditeľom.
Počas uhorskej revolúcie v rokoch 1848-49 bol ako vyslanec spišskosobotského okresu v uhorskom sneme prívržencom Mierovej strany (Békepárt), ktorá navrhovala zmierenie s Habsburgovcami a nesúhlasila s ich detronizáciou. Program revolúcie však podporoval a zúčastňoval sa činnosti vlády v Debrecíne, Segedíne a neskôr v Arade.[3]
Hunfalvyho význam pre maďarskú jazykovedu spočíva v rozvoji jej inštitucionálneho rámca a v skúmaní jazykovo-historických vzťahov maďarského jazyka. Ako mnohí iní, aj on sa zaoberal príbuznosťou maďarčiny s turkickými jazykmi. [6] Prioritne sa však venoval štúdiu ugrofínskych jazykov a skúmaním súvislostí medzi nimi a maďarčinou. V roku sa stal 1851 stal knihovníkom Uhorskej akadémie vied. Túto funkciu zastával až do svojej smrti.
V roku 1861 a medzi rokmi 1865 a 1867 bol členom dolnej snemovne uhorského snemu a neskôr bol členom jeho hornej snemovne.
V roku 1869 podnikol študijnú cestu okolo Baltského mora . V 70. a 80. rokoch 19. storočia sa jeho záujem o jazykovednú históriu rozšíril do etnológie a okrem jazykovej príbuznosti sa venoval aj výskumu pôvodu a vzťahov etnických skupín.
Založil prvý maďarský jazykovedný časopis Maďarská lingvistika (Magyar Nyelvészet,1856-1861) a v roku 1862 jeho nástupcu Jazykovedné Oznamy Nyelvtudományi Közlemények), ktorý funguje dodnes a ktorého bol do roku 1878 aj redaktorom.
Hunfalvy zohral významnú úlohu v tzv. „ugro-tureckej vojne “. Dôvodom jej rozpútania bola publikácia Ármina Vámbéryho o uhorsko-tureckom príbuzenstve s názvom „Maďarské a turecko-tatárske slovné príbuzenstvo“ [7], vydaná v rokoch 1869-70. Vámbéry tvrdil, že veľké množstvo podobností medzi turkickými jazykmi a maďarčinou poukazuje na spoločný ázijský pôvod týchto jazykov a národov. Jeho práce napísané na túto tému vyvolali v Maďarsku dlhotrvajúcu akademickú a verejnú diskusiu. Zástancovia ugrofínskeho pôvodu maďarského národa a jazyka napadli Vámbéryho a jeho teóriu, spochybňujúc jeho vedeckú dôveryhodnosť. Hunfalvy sa v tejto debate postavil na "ugrofínsku" stranu. [8] Jeho najvýznamnejším príspevkom do diskusie bolo jeho dielo s názvom „Etnografia Uhorska“ [9], vydané v roku 1876. V tomto diele Hunfalvy zdôrazňuje veľmi silné prepojenie jazyka a národa a snaží sa dokázať, že Huni boli Ugrofíni. Poznamenáva, že Židia sú oveľa početnejší ako ostatné národy, takže ich rýchlo sa zvyšujúca populácia je skutočným nebezpečenstvom pre maďarský národ. Hunfalvyho názory obsahovali „hrubé chyby“ aj v iných ohľadoch. Vôbec nerozoznával rozdiely medzi etnickou a jazykovou príbuznosťou. Považoval ju za jednu a nedeliteľnú, čo však veda čoskoro vyvrátila. „...etnický pôvod národov treba považovať za rovnaký ako pôvod príslušného jazyka.“ (Hunfalvy Pál: Ugor vagy török–tatár eredetű-e a magyar nemzet? Értekezések a Nyelv- és Széptudományok köréből XI/I [1882], Budapest, 1883. 35.)
Nič nepotvrdzuje význam Hunfalvyho viac ako to, že jeho osoba a názory sú dodnes predmetom debát a konšpiračných teórií. Podľa niektorých jeho kritikov iba využil autoritu akademického postu a zanedbal vecné argumenty. László Marácz to vyjadruje takto: „Skutočnosť, že "Ugrofíni" vyhrali ugro-tureckú vojnu, sa dá sotva nazvať vedeckou zásluhou. V podstate to bolo spôsobené tým, že Hunfalvy a jeho tábor sa dostali k moci v Maďarskej akadémii vied počas Bachovho absolutizmu."
Referencie
Zdroje
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
