Remove ads

Jozef Kroner, nesprávne aj Króner (* 20. marec 1924, Staškov – † 12. marec 1998, Bratislava) bol slovenský herec, brat herca Ľudovíta Kronera a Jána Kronera, herečky Márie Hojerovej, otec herečky Zuzany Kronerovej, manžel herečky Terézie Hurbanovej-Kronerovej, strýko herca Jána Kronera.

Rýchle fakty
Zavrieť
Thumb
Hrob Jozefa Kronera a jeho manželky na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie

Život

Jozef Kroner sa narodil 20. marca 1924 v Staškove v okrese Čadca v staničnom domčeku, ktorý dnes slúži ako Múzeum Jozefa Kronera. Jeho rodičia mali celkovo dvanásť detí. Zo Staškova sa čoskoro presťahovali do Považskej Bystrice. Otec, železničiar a vášnivý divadelník, režíroval ochotníkov už v Staškove a potom v Trenčíne. Jeho deti, hlavne Jozef, Ľudovít a Ján, sa tak začali objavovať na javisku už ako malé deti.

V roku 1944 bol Jozef Kroner nasadený na nútených prácach v Nemecku. Po vojne začínal ako robotník v Trenčíne, neskôr ako vedúci dielne v Považskej Bystrici. Popri práci sa venoval ochotníckemu divadlu. Začínal v Armádnom divadle v Martine (1948 – 1956). Od roku 1956 pôsobil v činohre SND v Bratislave až do roku 1984, keď odišiel do dôchodku. Účinkoval v mnohých televíznych filmoch a seriáloch – Kubo (1965), Živý bič (1966), Rysavá jalovica (1970), Ruže a sneh, Vôňa remesla, Slovácko sa nesúdi (1978, 1984), Sváko Ragan (1975), Nech žije deduško (1978).

O jeho živote a tvorbe nakrútil režisér Fero Fenič televízny film Trate Jozefa Kronera (1987). Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa Jozef Kroner stal slovenským hercom 20. storočia. Medzi jeho záľuby patrili rybolov a hubárčenie. Je autorom kníh Herec na udici (1970), Herec nielen na udici (1974), S kamerou a s udicou (1979), Neobyčajný testament (1982) a O rybke Beličke (1983).

V roku 1992 sa Jozef Kroner objavil ako starý Košťál v českej komédii Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag, naposledy bol pred kamerou pri nakrúcaní komédie Ani smrť neberie (1996). To už bojoval s ťažkou chorobou, smrť ho zastihla 12. marca 1998 v Bratislave vo veku 73 rokov.

Thumb
Rodný dom Jozefa Kronera
Remove ads

Tituly a vyznamenania

V roku 1967 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1978 titul národný umelec.

Dňa 1. januára 2018 mu prezident Andrej Kiska udelil Pribinov kríž I. triedy (in memoriam).[1]

V ankete Najväčší Slovák sa umiestnil na 12. priečke.[2]

Na základe hlasovania slovenských filmových novinárov v Ankete 2000 sa stal slovenským hercom 20. storočia.

Thumb
Jozef Leikert, autor poslednej knihy rozhovorov s Jozefom Kronerom na podujatí k jeho storočnici na pôde Matice slovenskej

V roku 2024 si Jozefa Kronera pripomenula Matica slovenská kultúrnym podujatím k jeho storočnici (vystúpili Jozef Šimonovič a Jozef Leikert) za prítomnosti ústavných činiteľov.[3]

Remove ads

Filmografia

  • 1949: Katka (majster Jozef)
  • 1951: Akce B (švec)
  • 1953: Pole neorané (Šimon Perďoch)
  • 1954: Drevená dedina (Ondro Chlistoň)
  • 1955: Štvorylka (krajčír Sásik)
  • 1956: Čert nespí (porotca, kádrovák Merinda, inžinier Martvoň)
  • 1957: Posledná bosorka (Jakub Krvaj)
  • 1957: Zemianska česť (Jonáš)
  • 1958: Statočný zlodej (Jožko Púčik)
  • 1958: Šťastie príde v nedeľu
  • 1960: Jerguš Lapin (strýko Košaľkuľa)
  • 1961: Pokorené rieky (Juraj Brondoš).
  • 1962: Polnočná omša (Valentín Kubiš)
  • 1962/63: Jánošík I-II (otec Uhorčík)
  • 1965: Obchod na korze (Tóno Brtko)
  • 1965: Kubo (Kubo)
  • 1966: Lidé z maringotek (klaun Ferdinand)
  • 1967: Muž, který stoupl v ceně (pán Benda)
  • 1968: Dialóg 20-40-60 (starec)
  • 1968: Muž, ktorý luže (Franz)
  • 1968: Traja svedkovia (dr. Schwartz)
  • 1969: Touha zvaná Anada (Koktavý)
  • 1970: Pán si neželal nič (Ctibor)
  • 1970: Rysavá jalovica (Adam Krt)
  • 1972: Zajtra bude neskoro (učiteľ)
  • 1972: Prečo Adam Chvojka vicerichtár spáva doma (Adam Chvojka)
  • 1973: Očovské pastorále (Cesnak)
  • 1973: Putovanie do San Jaga (Carlo)
  • 1973: Végül [Nakoniec], r. Gyula Maár, Maďarsko (János Varga)
  • 1973: Vymenená princezná (Kráľ)
  • 1975: Pacho, hybský zbojník (Pacho Matrtaj)
  • 1975/84: Slovácko sa nesúdí (Matúš Pagáč)
  • 1976: Stratená dolina (Gamboš)
  • 1976: Sváko Ragan (Sváko Ragan)
  • 1976: Teketória [Okolky], r. Gyula Maár, Maďarsko
  • 1977: Vianočné oblátky (Jano Predaj)
  • 1979: Két történet a félmúltból [Dva príbehy z nedávnej minulosti], pov. A téglafal mögött [Za tehlovou stenou], r. Karoly Makk, Maďarsko (Ferenc Bódi).
  • 1979: Mišo (Mišo)
  • 1981: Kosenie Jastrabej lúky (otec Martin Hudec)
  • 1981: Megáll az idő [Čas sa zastaví], r. Péter Gothár, Maďarsko (triedny profesor)
  • 1981: Tegnap elött [Predvčerom], r. Péter Bacsó, Maďarsko
  • 1982: Egymásra nézve [Iný pohľad], r. Károly Makk, Maďarsko
  • 1982: Popolvár najväčší na svete (sluha Šablica)
  • 1982: Přeludy pouště (Sidi Ali)
  • 1982: Soľ nad zlato (šašo)
  • 1983: Tisícročná včela (Martin Pichanda)
  • 1987: Neďaleko do neba (Šimaľa)
  • 1987: Posledný rukopis [Az utolsó kézirat], r. Károly Makk, Maďarsko (György Nyáry)
  • 1988: Lovec senzací (Šnórer)
  • 1988: Vlakári (dedo Homola)
  • 1989: Můj přítel d'Artagnan (Křepelka)
  • 1989: Ty, ktorý si na nebesiach [Ti, kojto si nebeto], r. Dočo Bodžakov, Bulharsko (George Henih)
  • 1990: Árnyék a havon [Tieň na snehu], r. Attila Janisch, Maďarsko
  • 1992: Dedičstvo alebo Kurvahošigutntag (Košťál)
  • 1994: Vášnivý bozk (Schneider)
  • 1995: …ani smrt nebere! (Martin Janák–Štipaný)
  • 1995: Albert, Albert ("fotograf")
Remove ads

Dabing

  • 1937: Snehulienka a sedem trpaslíkov (Vedko) (1970)
  • 1958: Andrejko (1959)
  • 1958: Nevídané, neslýchané (1962)
  • 1961: Romulus a Remus (1978)
  • 1963: Flipper (1965) (1. dabing)
  • 1968: Kremienok a Chocholúšik (všetky postavy) (1. dabing)
  • 1972: O dievčatku Makovičke (všetky postavy) (1. dabing)
  • 1973: Zlatá Mária a modrý Bello (Kráľ) (1975)
  • 1975: Koník Hrbáčik (Cár) (1978) (1. dabing)
  • 1976: Robot Augustín
  • 1977: Šéf - Siegfried Lowitz (Komisár Erwin Köster) (1986)
  • 1987: Posledný rukopis - Jozef Kroner (György Nyáry) (1989)
Remove ads

Referencie

Externé odkazy

Wikiwand in your browser!

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.

Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.

Remove ads