From Wikipedia, the free encyclopedia
Islam na Slovensku ako náboženstvo nie je oficiálne štátom uznávaný ako cirkev alebo náboženská spoločnosť. K islamu sa v roku 2011 prihlásilo 1 934 obyvateľov, celkový neoficiálny počet veriacich sa v roku 2007 odhadoval asi na 5 000 obyvateľov, čo predstavuje menej ako 0,1 % obyvateľov.[1][2] Podľa sčítania ľudu z roku 2021 žije na Slovensku celkovo oficiálne: 3 862 slovenských moslimov. Neoficiálne počty (vrátane zahraničných študentov a pracovníkov) sú vyššie.
Prvé trvalejšie pôsobenie muslimskej populácie na území dnešného Slovenska sa viaže na obdobie Osmansko-habsburských vojen. Po bitke pri Moháči a dobytí Budína v roku 1541 začali osmanské výpady prenikať aj na územie juhu Slovenska. V roku 1552 po porážke uhorských vojsk v bitke pri Plášťovciach vznikol s centrom v Sečanoch Sečiansky sandžak, ktorý zasahoval tiež na slovenský breh rieky Ipeľ. V roku 1554 Turci dobyli Fiľakovský hrad a vo Fiľakove zriadili Fiľakovský sandžak. Vo Fiľakove vládli 39 rokov do roku 1593 a pod hradom vybudovali prestavbou františkánskeho kláštora aj mešitu (džamíju), ktorej bola následne vrátená jej kresťanská príslušnosť.[3] V meste po dobytí cisárskym vojskom v roku 1593 dobrovoľne ostalo žiť 300 tureckých rodín, ktoré postupne splynuli s pôvodným obyvateľstvom.[4]
Druhá éra osmanského islamu na Slovensku sa viaže na obdobie rokov 1663 – 1685. Už od začiatku 17. storočia mali Turci na ľavom brehu Dunaja opevnenie na mieste dnešného Štúrova (Džigerdelen). Po dobytí pevnosti Nové Zámky v nej Turci zriadili sídlo nového ejáletu. V roku 1663 sa im podarilo dobyť tiež viaceré ďalšie pevnosti – Hlohovec, Nitru, Levice či Novohrad. Vo všetkých správnych sídlach – ejálete a sandžakoch – sa nachádzala turecká posádka. Tú tvorili prevažne muslimovia.[5] V Nových Zámkoch šlo o niekoľko tisíc, v menších sídlach ako Šurany len niekoľko desiatok osôb, prevažne spojených s armádou.[5] Všetky tri novozámocké kostoly boli v danom období prebudované na mešity a štvrtá mešita vyrástla na východnom predmestí mesta.[6][5] Tá sa do súčasnosti nezachovala, kostoly boli po oslobodení mesta v roku 1685 rekonvertované, islamské obyvateľstvo odišlo naspäť do Osmanskej ríše a zvyšky osmanskej islamskej architektúry boli zničené pri bombardovaní mesta v roku 1944.[5] Nitra a Levice boli oslobodené od Turkov už v roku 1664, avšak v Hlohovci sa turecká správa udržala až do roku 1683. Aj tu preto bola v danom čase kaplnka sv. Anny na námestí konvertovaná na mešitu a mala minaret.[7]
Príchod väčších skupín moslimského obyvateľstva na Slovensko v 20. storočí sa viaže na 60.-80. roky 20. storočia, kedy do Československa prišli v rámci výmenných pobytov študovať stovky muslimských študentov z tzv. spriatelených krajín najmä z Blízkeho Východu. Viacerí z nich následne na Slovensku ostali ďalej pracovať a žiť.[8] V 90. rokoch 20. storočia pribudli k miestnej muslimskej komunite tiež utečenci z Balkánu či Afganistanu.[9]
Na Slovensku nie je islamská cirkev alebo náboženská spoločnosť registrovaná cirkevným odborom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, čo v konečnom dôsledku znamená, že muslimovia nemajú nárok na finančný príspevok zo štátneho rozpočtu, možnosť vyučovania svojho náboženstva v školách a možnosť zakladať vlastné cirkevné školy.[8] O získanie registrácie sa neúspešne pokúšali prípravné orgány Slovenského islamského hnutia (2004) a Islamskej náboženskej obce v Slovenskej republike (2006). V rámci novelizácie zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností zákonom č. 201/2007 Z. z. z 29. marca 2007 bola stanovená povinnosť prípravného orgánu cirkvi alebo náboženskej spoločnosti deklarovať minimálne 20 000 plnoletých členov, a to napriek tomu, že podľa údajov z (tom čase posledného) sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2001 takýto počet veriacich malo len šesť z 15 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností. Na základe novelizácie zákonom č. 39/2017 Z. z. z 31. januára 2017 sa počet potrebných členov zvýšil až na 50 000, opäť napriek tomu, že takýto počet veriacich majú (podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2011) iba štyri najväčšie cirkvi na Slovensku z 18 zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností. Podľa predkladateľov návrhu tohto zákona, členov poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany na čele s predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Andrejom Dankom, bolo cieľom novelizácie „špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu“, hoci viacerí poslanci neskôr priznali, že sprísnenie podmienok podporili preto, aby zabránili registrácii islamského náboženstva.[10][11]
Muslimovia sa teda na Slovensku združujú formou občianskych združení.[10]
Napriek tomu, že islam nie je na Slovensku, štátom registrovanou náboženskou spoločnosťou, štatistiky zo sčítania k nemu existujú. V roku 1991 sa k islamu prihlásilo 180 obyvateľov, v roku 2001 1 212, v roku 2011 1 934.[1][12]
Neoficiálne žije v krajine podľa odhadov u nás reálne asi 5-tisíc moslimov.[13] Asi polovica z nich žije v Bratislave, väčšie komunity sú tiež v Košiciach, v Martine či v Nitre.[13] Pochádzajú najčastejšie z Líbye, Afganistanu, Turecka, Severného Macedónska, Kosova a Egypta.[13]
Podľa sčítania ľudu z roku 2021 žije na Slovensku celkovo oficiálne: 3 862 slovenských muslimov. Neoficiálne počty (vrátane zahraničných študentov a pracovníkov) sú vyššie. Islam patrí medzi najrýchlejšie rastúce náboženstvá na Slovensku.
Na Slovensku sa nachádza 7 mešít a modlitební[14]: Tri z nich sa nachádzajú v Bratislave, jedna v Banskej Bystrici, jedna v Košiciach, jedna v Martine a jedna sa nachádza v Nitre. Momentálne sú všetky menované islamské modlitebne na Slovensku sunitské.
V roku 2014 bolo Slovensko jediným členským štátom Európskej únie, kde sa nenachádzala oficiálna mešita.[15] Muslimská komunita sa preto stretávala v prenajatých domoch alebo v modlitebniach.[16]
Nenávistné prejavy voči muslimom (islamofóbia) sa na Slovensku často spájajú s predsudkami a nenávisťou voči ľuďom inej farby pleti (rasizmus) a voči cudzincom všeobecne (xenofóbia). K nárastu týchto prejavov došlo po prepuknutí európskej migračnej krízy (2015), teroristických útokov islamistov v západnej Európe a v priamej súvislosti s nárastom pravicového populizmu v reakcii na tieto udalosti.[17]
V roku 2016 bol medializovaný prípad somálskej azylantky Khadry Abdile, ktorú v Bratislave viackrát napadli, zrejme pre odlišnú farbu pleti a nosenie hidžábu. Azylantke s integráciou pomáhala sociálna pracovníčka Emília Trepáčová, ktorá spolu s Abdile získala ocenenie Biela vrana.[18]
Zo strany niektorých politických predstaviteľov zaznievali viaceré verejné vyhlásenia, ktoré obsahovali predpojatosť až nenávisť voči islamu a muslimom. Takýchto vyjadrení sa dopustili predstavitelia ľavicovo-konzervatívnej strany SMER – sociálna demokracia, krajne pravicovej strany Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko[19] a populistického hnutia Borisa Kollára Sme rodina[20][21]. Napr. na tlačovej konferencii 7. januára 2016 Robert Fico z pozície predsedu vlády Slovenskej republiky volal po oficiálnom zabránení vzniku „ucelenej muslimskej komunity“ a spájal prítomnosť muslimov s rizikom výrazného nárastu kriminality. Zatiaľ čo tieto vyjadrenia neporušovali zákon,[22] predstavitelia muslimskej komunity na Slovensku odsúdili „priame či nepriame spájanie terorizmu, alebo sexuálneho násilia s islamom, či dokonca muslimskou komunitou na Slovensku“.[23]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.