Novozámocký ejálet

Novozámocký ejálet (iné názvy pozri nižšie) bol ejálet Osmanskej ríše, ktorý sa v rokoch 1663 až 1685 rozprestieral na území dnešného juhozápadného Slovenska a malej časti severného Maďarska. Sídlom ejáletu bolo mesto Nové Zámky (v osmanskej turečtine: Ujvar).

Novozámocký ejálet (Ejálet-i Újvár)
ایالت اویوار
ejálet
Štát	Osmanská ríša
Sídlo ejáletu	Nové Zámky
Najvyšší bod	Veľký Tribeč
- výška	830 m n. m.
Najnižší bod	Dunaj pri obci Chľaba
- výška	90 m n. m.
Počet sandžakov	5-6
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Názvy

Slovenské názvy tohto ejáletu sú: Novozámocký ejálet, Novozámocký beglerbeg(i)lik, Novozámocký vilájet, Novozámocký pašalík (alebo pašalik), Novozámocká provincia, Novozámocké miestodržiteľstvo.

Názov v osmanskej turečtine znie ایالت اویوار - transliterácia: Ejálet-i Újvár. Názov v modernej turečtine je: Uyvar Eyaleti^[1].

Dejiny

Ejálet vznikol v septembri 1663 po dobytí pevnosti Nové Zámky. Bolo doňho začlenené územie Nových Zámkov s okolím, ako aj územia na juhovýchod od Nových Zámkov v okolí dnešného Štúrova (Parkan), ktoré Turci ovládali už od obdobia pätnásťročnej vojny (1591/1593 – 1606). V priebehu jesene 1663 následne osmanská armáda dobyla tiež pevnosti Novohrad, Nitra, Levice a Hlohovec, ktoré rovnako administratívne zaradila do nového ejáletu, vo forme sandžakov. Tento najväčší rozsah ejáletu však vytrval len necelý rok, keďže pri habsburskej protiofenzíve v lete roku 1664 boli opätovne dobyté Nitra aj Levice (2. mája, resp. 14. júna 1664). Následne sa územný rozsah ejáletu nemenil až do roku 1683, kedy v ofenzíve po bitke pri Viedni dobyli habsburské spojenecké vojská Ostrihom a odrezali Nové Zámky od zvyšku osmanských ejáletov. Spoločne s Novohradom a Hlohovcom boli následne do roku 1685 Nové Zámky dobyté a ejálet tým zanikol.

Územný rozsah

Podrobná hranica medzi Osmanskou ríšou a habsburskou monarchiou v oblasti horného Uhorska nebola, pokiaľ je známe, nikdy špecifikovaná. Ejálet fungoval primárne na osmanských posádkach dislokovaných v sídlach sandžakov. Evliya Çelebi ich označil šesť, avšak sandžak Šašvar s veľkou pravdepodobnosťou nebol skutočne vtedajší Šaštín (po maďarsky Sasvár) na Záhorí. Priamu kontrolu teda Osmani mali len nad hlavnými mestami, pevnosťami a opornými bodmi. Zvyšok územia, ktoré je zaznačené na mape Jozefa Blaškoviča, je zaradený ako územie ejáletu len vďaka odvádzaniu daní. Práve preto sa na mape nachádzajú aj enklávy v habsburskom území pri Trenčíne či na Hornej Nitre. V období rakúsko-tureckých vojen však viaceré obce na pohraničí odvádzali dane obom stranám, cisárovi aj Osmanom, zo strachu z odvety nepriateľskej strany.

Najväčší približný rozsah ejáletu v prvých rokoch jeho existencie teda predstavuje líniu toku Dunaja od ústia Ipľa po ústie Váhu, následne všetko územie na ľavom brehu Váhu až po Nové Mesto nad Váhom, časť pohoria Považský Inovec, Ponitrie až po Nováky, pohorie Tribeč, časť pohoria Pohronský Inovec, Tekov až po Novú Baňu, Hont po Hontianske Tesáre a Novohradské vrchy.

Administratívne členenie

Sandžaky (1663)

Administratívne ejálet pozostával zo šiestich sandžakov, nižších správnych jednotiek. Podľa Çelebiho to boli:^[2][3][4][5]

• „Litre“/„Nitra“ (slov. Nitra/Nitriansky sandžak) - mesto Nitra bolo už od roku 1664 sporným územím medzi Kráľovským Uhorskom a Osmanskou ríšou, takže z tohto sandžaku v Osmanskej ríši pevne ostala len oblasť Nových Zámkov
• „Leve“ (Levice/Levický sandžak) - toto územie bolo už od roku 1664 sporným územím medzi Kráľovským Uhorskom a Osmanskou ríšou
• „Novigrad“ (Novohrad/Novohradský sandžak)
• „Bujak“ - toto je podľa rôznych názorov buď Buják (slov. Bujakov) alebo Tekov alebo Pukanec
• „Hollok“ - toto je podľa rôznych názorov buď Hollókő (slov. Holovka) alebo Hlohovec
• „Tabi'-i Tuna Višegradi“ (doslova: Podliehajúci Dunajskému Vyšehradu) - Tento názov by mohol byť nejaký omyl v pôvodnom texte, pretože za normálnych okolností je v osmanských textoch pred slovom tabi'-i (význam: podliehajúci/ spadajúci pod jurisdikciu) ešte uvedené nejaké meno sídla, t. j. možno má byť "X podiehajúci Dunajskému Vyšehradu" namiesto "Podliehajúci Dunajskému Vyšehradu" - porov. napr. ^[6]

Bilge uvádza zoznam v podobe:

• „Ujvar“ (Nové Zámky/Novozámocký sandžak) - s nahíjami Nitra (Nitra), Šale (Šaľa), Uyvar (Nové Zámky), Narhid (Nyárhíd), Komaran (Komárno), Žabokrek (Žabokreky), Karš (Tekov) a Hond (Hont)
• (?) „Nitra“ (Nitra/Nitriansky sandžak) - Nitru, ako vidno, autor omylom uvádza dvakrát: raz ako súčasť Novozámockého sandžaku a raz ako Nitriansky sandžak.
• „Leve“ (Levice/Levický sandžak)
• „Novigrad“ (Novohrad/Novohradský sandžak)
• „Bojak“ - zodpovedá vyššie uvedenému sandžaku Bujak
• „Helok“ - zodpovedá vyššie uvedenému sandžaku Hollok

Totožnosť názvov Bujak a Hollok s konkrétnymi sídlami necháva otvorenú. Bilge poznamenáva, že jeden podrobný text z roku 1664 už sandžaky Nitra, Bojak a Helok neuvádza, čiže tento text uvádza len tieto sandžaky:

• „Ujvar“ (Nové Zámky/Novozámocký sandžak)
• „Leve“ (Levice/Levický sandžak)
• „Novigrad“ (Novohrad/Novohradský sandžak)^[7][4]

V inom texte Çelebi uvádza takýto zoznam sandžakov:^[8][4]

• „Litova“ (asi Levice/Levický sandžak)
• „Novigrad“ (Novohrad/Novohradský sandžak)
• „Bojak“ - porovnaj vyššie
• „Huličk“ - zrejme zodpovedá vyššie uvedenému sandžaku Hollok/Helok
• „Šasvar“ - toto je podľa rôznych názorov buď Šaštín-Stráže^[5] alebo Šahy

V súčasných slovenských textoch sa uvádzajú tieto sandžaky Novozámockého ejáletu (niekedy výslovne len pre roky 1663-1664, niekedy bez upresnenia času):^[9][10]

• Novozámocký sandžak
• Nitriansky sandžak
• Levický sandžak
• Novohradský sandžak

alebo:^[11]

• Novozámocký sandžak
• Nitriansky sandžak
• Levický sandžak

alebo:^[12][13]

• Nitriansky sandžak
• Levický sandžak
• Novohradský sandžak

Náhije (od konca roku 1664)

Vyššie uvedené členenia platili len do zhruba leta roku 1664. Habsburská protiofenzíva a pád Nitry a Levíc si totiž v roku 1664 vynútila zmenu administratívneho riadenia ejáletu, ktorý odteraz zodpovedal len vyššie Bilgeom spomínanému Novozámockému sandžaku. Na rozdiel od iných osmanských ejáletov sa teraz Novozámocký ejálet delil nie na sandžaky a tie na náhije, ale sa delil rovno na náhije. Konkrétne podľa mufassal defter, detailného súpisu ejáletu z roku 1664, bolo územie ejáletu tvorené siedmymi nahíje, ktoré hranicami približne zodpovedali uhorským komitátom.^[2] Na území ejáletu bolo registrovaných asi 750 obcí, z tých asi 120 bolo už registrovaných v Ostrihomskom sandžaku z roku 1570, čo znamená, že novo podrobených dedín a mestečiek bolo v ejálete približne 630. Defter zohľadňuje finančné kritériá prispievania do osmanského rozpočtu, nutne sa teda nemusí zhodovať s politickými hranicami.^[2]

Náhije Novozámockého ejáletu od roku 1664:^[2][14][15]

1. Nitrianska náhije (osm. tur. Nitre/slov. Nitra) – 313 dedín (vrátane Hlohovca - po turecky Galgofča)
2. Šalianska náhije (Šelle/Šaľa) – 41 dedín
3. Novozámocká náhije (Ujvar/Nové Zámky) - toto bola len formálna náhije, preto sa v mnohých zoznamoch neuvádza ako náhije
4. Nyárhídska náhije (Narhid/Nyárhíd [okolie Nových Zámkov]) – 43 dedín
5. Komárňanská náhije (Komaran/Komárno) – 61 dedín
6. Žabokrecká náhije (Žabokrek/Žabokreky nad Nitrou) – 11 dedín
7. Tekovská náhije (Barš/Tekov) – 195 dedín
8. Hontianska náhije (Hond/Hont) – 93 dedín

Zoznam beglerbegov ejáletu

1. Kurd Mehmed Paša – od septembra 1663^[2]
2. Sührab Mehmed Paša – 1667 – 1669 (popravený)^[2]
3. Seydi Mehmed Paša – 1669
4. Küçük Mehmed Paša – od februára 1671
5. Hoca-zâde Arnavud Paša – do novembra 1673
6. Kerem Mehmed Paša – od novembra 1673
7. Mustafa Paša – jún – september 1676
8. Mahmut Paša – od januára 1677
9. Küçük Hasan Paša – február – jún 1679
10. Mehmed Paša – máj 1682
11. Hoca-zâde Hasan Paša – od 10. októbra 1682
12. Şeyhoğlu Ali Paša – od 27. augusta 1683
13. Hoca-zâde Hasan Paša – od februára 1684

Poznámka: Mená (okrem slova Paša) sú tu uvedené v modernej turečtine.