Hans Urs von Balthasar

Hans Urs von Balthasar (* 12. august 1905, Luzern, Švajčiarsko – † 26. jún 1988, Bazilej) bol švajčiarsky rímskokatolícky teológ.

Hans Urs von Balthasar
švajčiarsky rímskokatolícky teológ
Narodenie	12. august 1905 Luzern, Švajčiarsko
Úmrtie	26. jún 1988 (82 rokov) Bazilej, Švajčiarsko
Podpis
Odkazy
Webstránka	https://balthasarspeyr.org balthasarbooks.com
Commons	Hans Urs von Balthasar
Biografický portál

Pochádzal zo starej patricijskej rodiny z Luzernu. Hoci nikdy nepôsobil na akademickej pôde, je považovaný za jedného z najvýznamnejších teológov 20. storočia.

Bol jedným z akýchsi „pripravovateľov“ Druhého vatikánskeho koncilu, na ktorý bol nakoniec aj pozvaný ako „jediný spomedzi veľkých stredoeurópskych teológov^[1]“, ktorý nemal funkciu oficiálneho poradcu (peritus). Po skončení koncilu sa stal členom Medzinárodnej teologickej komisie, ktorá patrila pod Kongregáciu pre náuku viery.

Jeho teológia je poznačená vplyvmi významných jezuitských filozofov a teológov, ako boli napr. Erich Przywara, Jean Daniélou či Henri de Lubac, ktorého diela Balthasar prekladal do nemčiny. Ovplyvnili ho však aj filozofi Gustav Siewerth a Ferdinand Ulrich. Významne ho poznačila dlhoročná spolupráca s mystičkou Adrienne von Speyr. Hans Urs von Balthasar prostredníctvom svojích diel nanovo vyzdvihol význam patristiky pre teológiu a kresťanskú vieru vôbec. Za tieto jeho zásluhy ho pápež Ján Pavol II. v roku 1988 vymenoval za kardinála, avšak zomrel dva dni pred plánovaným prevzatím kardinálskeho klobúka. Bol pochovaný pri kostole Hofkirche St. Leodegar v Luzerne.

Životopis

Navštevoval jezuitské gymnázium Stella Matutina v rakúskom meste Feldkirch. Od roku 1923 študoval v Zürichu, Berlíne a Viedni germanistiku a filozofiu. V roku 1928 promoval v Zürichu s prácou Geschichte des eschatologischen Problems in der modernen deutschen Literatur (Dejiny eschatologického problému v modernej nemeckej literatúre).

Dňa 31. októbra 1929 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej vo Feldkirchu. Po absolvovaní noviciátu pôsobil, v rokoch 1931 až 1932, v Pullachu. V rokoch 1932 až 1936 študoval v Lyone katolícku teológiu. Tzv. terciát absolvoval v Pullachu.

Za kňaza bol vysvätený v Mníchove v roku 1936. V rokoch 1937 až 1939 bol redaktorom rádového časopisu Stimmen der Zeit.

Od roku 1940 bol Balthasar študentským a akademickým kaplánom v Bazileji.

Spolu s Adrienne von Speyr založil 8. decembra 1944 sekulárny inštitút Johannesgemeinschaft. V Zürichu a Bazileji pôsobil potom ako spisovateľ a riaditeľ Johannesverlag („Jánovské vydavateľstvo“). Balthasarov konflikt so Spoločnosťou Ježišovou spôsobil, že v 50. rokoch bol v teológii postavený na vedľajšiu koľaj (theologischer Außenseiter). Istý čas bol dokonca kňazom bez akéhokoľvek cirkevného zaradenia.

V roku 1950 vystúpil zo Spoločnosti Ježišovej.

Balthasar je autorom skutočne rozsiahleho teologického diela. Hoci bol jedným z najvzdelanejších teologických autorov 20. storočia, usilovne sa vyhýbal profesúre. V roku 1960 odmietol ponúkané miesto profesora fundamentálnej teológie na Katolíckej teologickej fakulte Eberhard Karls Univerität v Tübingene, toto miesto tak napokon prevzal Hans Küng.

V roku 1956 bol vyznamenaný cenou Innerschweizer Kulturpreis. V roku 1971 obdržal Cenu Romana Guardiniho (Romano-Guardini-Preis).

Dielo

Literárne dielo Hansa Ursa von Balthasara obsahuje okolo 90 vlastných kníh, 100 prekladov, 550 esejí, 15 zväzkov zobraných spisov vybraných klasických autorov. Okrem toho bol vydavateľom 13 knižných edícií^[2].

Výber z menších spisov:

• Apokalypse der deutschen Seele. 3 Bände. Salzburg/Leipzig: Pustet, 1937 – 39.
• Das Herz der Welt. Zürich: Arche, 1945.
• Therese von Lisieux. Geschichte einer Sendung. Köln: Hegner, 1950.
• Karl Barth. Darstellung und Deutung seiner Theologie. Köln: Hegner, 1951.
• Reinhold Schneider. Sein Weg und sein Werk. Köln: Hegner, 1953.
• Bernanos. Köln: Hegner, 1954.
• Einsame Zwiesprache. Martin Buber und das Christentum. Köln: Hegner, 1958. Einsiedeln: Johannes, (2. A.) 1993. ISBN 3-89411-314-6.

Jeho najvýznamnejšia, veľká teologická trilógia pozostáva z nasledujúcich diel:

• Herrlichkeit. Eine theologische Ästhetik. 3 zv. Einsiedeln: Johannes, 1961 – 69.
• Theodramatik. 4 zv. Einsiedeln: Johannes, 1971 – 83.
• Theologik. 3 zv. Einsiedeln: Johannes, 1985 – 87.
• Epilog. Einsiedeln: Johannes, 1987.

Výber z ďalších diel:

• Skizzen zur Theologie. 5 zv. Einsiedeln: Johannes, 1960 – 86.
• Erster Blick auf Adrienne von Speyr. Einsiedeln: Johannes, 1968.

Časopis Communio

V roku 1972 založili Hans Urs von Balthasar, Joseph Ratzinger, Karl Lehmann, Franz Greiner, Otto B. Roegele, Albert Görres und Hans Maier časopis Internationale Katholische Zeitschrift Communio. Vychádza (2017) v 17 jazykoch a je považovaný za jeden z najvýznamnejších katolíckych teologických časopisov^[3].

Referencie

1. GUERRIERO, Elio. Hans Urs von Balthasar. Eine Monographie. Einsiedeln : Johannes Verlag, 1993. ISBN 3894113170.
2. PAULY, Stephan (ed.). Theologen unserer Zeit. Stuttgart : Kohlhammer, 1997. S. 38.
3. Internationale Ausgaben von Communio - Communio [online]. www.communio.de, [cit. 2017-04-12]. Dostupné online. Archivované 2017-04-11 z originálu. (po nemecky)

Literatúra

• MEUFFELS, Otmar. Einbergung des Menschen in das Mysterium der dreieinigen Liebe. Eine trinitarische Anthropologie nach Hans Urs von Balthasar. Würzburg: Echter, 1991. ISBN 3-429-01391-7.
• GUERRIERO, Elio. Hans Urs von Balthasar. Eine Monographie. Einsiedeln: Johannes, 1993. ISBN 3-89411-317-0.
• LOCHBRUNNER, Manfred. Hans Urs von Balthasar als Autor, Herausgeber und Verleger. Fünf Studien zu seinen Sammlungen (1942 – 1967) Würzburg: Echter, 2002. ISBN 3-429-02440-4.
• LOCHBRUNNER, Manfred. Hans Urs von Balthasar und seine Philosophenfreunde. Fünf Doppelporträts. Würzburg: Echter, 2005. ISBN 3-429-02740-3.
• LÖSER, Werner. Kleine Hinführung zu Hans Urs von Balthasar. Freiburg im Breisgau: Herder, 2005. ISBN 3-451-28781-1.
• CAPOL, Cornelia – MÜLLER, Claudia (ed.). Hans Urs von Balthasar: Bibliographie 1925 – 2005. Einsiedeln: Johannes, 2005. ISBN 3-89411-029-5.
• Sonderheft der Zeitschrift Communio über Hans Urs von Balthasar. Ostfildern: Schwabenverlag, 2005 (Heft 2). ISSN 1439-6165.
• KASPER, Walter (Hrsg.). Logik der Liebe und Herrlichkeit Gottes. Hans Urs von Balthasar im Gespräch. Festgabe für Karl Kardinal Lehmann zum 70. Geburtstag. Ostfildern: Matthias-Grünewald, 2006. ISBN 3-7867-2601-9.
• LOCHBRUNNER, Manfred. Hans Urs von Balthasar und seine Literatenfreunde. Neun Korrespondenzen. Würzburg: Echter, 2007. ISBN 3-429-02913-9.
• MOGA, Ioan. Hans Urs von Balthasar: ein ekklesiologisches Alternativprogramm. In: KEPPELER, Cornelius – PECH, Justinus C. (Hrsg.). Zeitgenössische Kirchenverständnisse. Acht ekklesiologische Porträts. Heiligenkreuz, 2014. ISBN 978-3-902694-64-5. S. 26 – 58.

Externé odkazy

• http://www.helveticat.ch^{[nefunkčný odkaz]}
• https://portal.dnb.de
• https://www.deutsche-digitale-bibliothek.de Archivované 2017-04-13 na Wayback Machine
• Balthasar, Hans Urs von: Historisches Lexikon der Schweiz
• http://www.catholic-hierarchy.org
• https://web.archive.org
• http://www.katholisch.de
• https://www.uibk.ac.at
• http://www.balthasar-stiftung.org/
• http://stjosef.at

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hans Urs von Balthasar
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hans Urs von Balthasar

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hans Urs von Balthasar na nemeckej Wikipédii.