From Wikipedia, the free encyclopedia
Hans Urs von Balthasar (* 12. august 1905, Luzern, Švajčiarsko – † 26. jún 1988, Bazilej) bol švajčiarsky rímskokatolícky teológ.
| Hans Urs von Balthasar | |
 švajčiarsky rímskokatolícky teológ | |
| Narodenie | 12. august 1905 Luzern, Švajčiarsko |
|---|---|
| Úmrtie | 26. jún 1988 (82 rokov) Bazilej, Švajčiarsko |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Webstránka | https://balthasarspeyr.org balthasarbooks.com |
| Commons |  Hans Urs von Balthasar |
Pochádzal zo starej patricijskej rodiny z Luzernu. Hoci nikdy nepôsobil na akademickej pôde, je považovaný za jedného z najvýznamnejších teológov 20. storočia.
Bol jedným z akýchsi „pripravovateľov“ Druhého vatikánskeho koncilu, na ktorý bol nakoniec aj pozvaný ako „jediný spomedzi veľkých stredoeurópskych teológov[1]“, ktorý nemal funkciu oficiálneho poradcu (peritus). Po skončení koncilu sa stal členom Medzinárodnej teologickej komisie, ktorá patrila pod Kongregáciu pre náuku viery.
Jeho teológia je poznačená vplyvmi významných jezuitských filozofov a teológov, ako boli napr. Erich Przywara, Jean Daniélou či Henri de Lubac, ktorého diela Balthasar prekladal do nemčiny. Ovplyvnili ho však aj filozofi Gustav Siewerth a Ferdinand Ulrich. Významne ho poznačila dlhoročná spolupráca s mystičkou Adrienne von Speyr. Hans Urs von Balthasar prostredníctvom svojích diel nanovo vyzdvihol význam patristiky pre teológiu a kresťanskú vieru vôbec. Za tieto jeho zásluhy ho pápež Ján Pavol II. v roku 1988 vymenoval za kardinála, avšak zomrel dva dni pred plánovaným prevzatím kardinálskeho klobúka. Bol pochovaný pri kostole Hofkirche St. Leodegar v Luzerne.
Navštevoval jezuitské gymnázium Stella Matutina v rakúskom meste Feldkirch. Od roku 1923 študoval v Zürichu, Berlíne a Viedni germanistiku a filozofiu. V roku 1928 promoval v Zürichu s prácou Geschichte des eschatologischen Problems in der modernen deutschen Literatur (Dejiny eschatologického problému v modernej nemeckej literatúre).
Dňa 31. októbra 1929 vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej vo Feldkirchu. Po absolvovaní noviciátu pôsobil, v rokoch 1931 až 1932, v Pullachu. V rokoch 1932 až 1936 študoval v Lyone katolícku teológiu. Tzv. terciát absolvoval v Pullachu.
Za kňaza bol vysvätený v Mníchove v roku 1936. V rokoch 1937 až 1939 bol redaktorom rádového časopisu Stimmen der Zeit.
Od roku 1940 bol Balthasar študentským a akademickým kaplánom v Bazileji.
Spolu s Adrienne von Speyr založil 8. decembra 1944 sekulárny inštitút Johannesgemeinschaft. V Zürichu a Bazileji pôsobil potom ako spisovateľ a riaditeľ Johannesverlag („Jánovské vydavateľstvo“). Balthasarov konflikt so Spoločnosťou Ježišovou spôsobil, že v 50. rokoch bol v teológii postavený na vedľajšiu koľaj (theologischer Außenseiter). Istý čas bol dokonca kňazom bez akéhokoľvek cirkevného zaradenia.
V roku 1950 vystúpil zo Spoločnosti Ježišovej.
Balthasar je autorom skutočne rozsiahleho teologického diela. Hoci bol jedným z najvzdelanejších teologických autorov 20. storočia, usilovne sa vyhýbal profesúre. V roku 1960 odmietol ponúkané miesto profesora fundamentálnej teológie na Katolíckej teologickej fakulte Eberhard Karls Univerität v Tübingene, toto miesto tak napokon prevzal Hans Küng.
V roku 1956 bol vyznamenaný cenou Innerschweizer Kulturpreis. V roku 1971 obdržal Cenu Romana Guardiniho (Romano-Guardini-Preis).
Literárne dielo Hansa Ursa von Balthasara obsahuje okolo 90 vlastných kníh, 100 prekladov, 550 esejí, 15 zväzkov zobraných spisov vybraných klasických autorov. Okrem toho bol vydavateľom 13 knižných edícií[2].
Výber z menších spisov:
Jeho najvýznamnejšia, veľká teologická trilógia pozostáva z nasledujúcich diel:
Výber z ďalších diel:
V roku 1972 založili Hans Urs von Balthasar, Joseph Ratzinger, Karl Lehmann, Franz Greiner, Otto B. Roegele, Albert Görres und Hans Maier časopis Internationale Katholische Zeitschrift Communio. Vychádza (2017) v 17 jazykoch a je považovaný za jeden z najvýznamnejších katolíckych teologických časopisov[3].
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
