Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša
gréckokatolícky drevený kostol v obci Ruská Bystrá, Slovensko From Wikipedia, the free encyclopedia
Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša je drevená gréckokatolícka cerkev byzantského obradu v obci Ruská Bystrá v okrese Sobrance v Košickom kraji. Obklopujú ju Vihorlatské vrchy. Cerkev bola postavená v roku 1730, na návrší obce v čase panovania rímskonemeckého cisára Karol VI. Habsburského a je zasvätená svätému Mikulášovi.
| Chrám Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša | |
| drevená cerkev | |
 Cerkev Prenesenia ostatkov svätého Mikuláša Ruská Bystrá | |
| Patrocínium: sv. Mikuláš | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Sobrance |
| Obec | Ruská Bystrá |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Gréckokatolícka |
| - eparchia | Košická |
| - farnosť | Ruský Hrabovec |
| Súradnice | 48°51′25″S 22°17′48″V |
| Ďalšie údaje | |
| - počet lodí | 1 |
| - počet veží | 2 |
| Štýl | barok |
| Materiál | drevo |
| Výstavba | 1730 |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka |
| Typ pamiatky | kultúrna |
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
2008 (#32) |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | iii, iv |
 Národná kultúrna pamiatka SR | |
| Pred r. 2002[1] | |
| - súčasť | Východoslovenské drevené kostoly |
| - dátum vyhlásenia | 1968 |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 86 |
| - dátum zápisu | 23. 3. 1963 |
  Poloha kostola na Slovensku
| |
 Poloha v rámci kraja
| |
| Wikimedia Commons: Temple of Translation of St Nicholas's Relics, Ruská Bystrá | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
| Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
| Štát | Slovensko |
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | iii, iv |
| Identifikačné č. | 1273-007 |
| Región** | Európa a Severná Amerika |
| Súradnice | 48°51′25″S 22°17′48″V |
| História zápisu | |
| Zápis | 2008 (32. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. | |
Chrám bol v roku 1968 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku Slovenskej republiky spolu s ďalšími 26 kostolmi ako súbor Východoslovenské drevené kostoly.
Od 7. júla 2008 je zapísaný v zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO spolu s ďalšími 7 kostolmi v kategórii Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka.
Je to zrubová stavba z ihličnanových ručne tesaných trámov, na koncoch spojených tesárskym čapovaním a zadlabaním. Spodné trámy, povrchovo ošetrené čiernou farbou proti drevokaznému hmyzu, sú uložené na kamennej podmurovke. Pôdorys cerkvi je z troch štvorcov umiestnených v jednej osi orientovaných z východu na západ. V najmenšom, východnom, je svätyňa, presbytérium s malým východne orientovaným dvojkrídlovým oknom. Najväčšia zrubová loď (druhý štvorec) má celistvú severnú stenu a východnú stenu dekoruje päťpodlažný ikonostas.
Tretí štvorec za uzatvorenou stavbou vypĺňajú exteriérové nosné stĺpiky, nad ktorými vyčnieva veža so zvonmi. Veža nie je zrubová ale stĺpikovej konštrukcie, zvonku krytá vertikálnymi ihličnanovými doskami.
Drevený barokový ikonostas s výklenkami pre ikony predeľuje svätyňu od lode. Uprostred konštrukcie telesa ikonostasu sú cárske dvojkrídlové dvere s ručne dekorovanými a priehľadnými krídlami na ktorých je šesť farebných olejových medailónov s postavami štyroch evanjelistov a Zvestovania.
V ostení dverí je olejová maľba svätého biskupa Mikuláša, byzantského cirkevného hodnostára zo 4. storočia. Po obidvoch stranách dverí pri obvodových stenách sú z ľavej – severnej strany a pravej – južnej strany otvory pre diakonské dvere. V gréckokatolíckych chrámoch sa to stalo vžitým pravidlom.
V prvom, hlavnom rade ikonostasu sú ikony Bohorodičky Hodegetrie a Krista Učiteľa. Ďalšie ikony prvého radu, sv. biskup Mikuláš a netradične sv. Paraskieva, sú na bočnej stene. Druhý rad sviatkov má uprostred ikonu Poslednej večere. V treťom, apoštolskom rade, je v strede hlavná ikona Krista Veľkňaza a vedľa neho ikony Bohorodičky a sv. Jána Krstiteľa. Ikonostas nad radom starozákonných prorokov ukončuje kalvária, ktorá je nezvyčajne na strope.
Cerkva v Ruskej Bystrej je architektonicky odlišná od gréckokatolíckych cerkví v Bodružale a v Ladomirovej (zapísaných tiež do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO) preto, že zrubové trámy nie sú z exteriéru kryté žiadnymi vonkajšími doskami alebo šindľom, ako je to napríklad pri cerkvách vo Svidníckom okrese. Ďalšou zaujímavosťou, je že strop nie je zrubový voľné vystupujúci priestor do výšky (v podobe zrezaného ihlanu), ako je to pri iných cerkvách, ale pohľadovo plošne uzatvorený rovnými doskami. Gréckokatolícke cerkvi sú pozoruhodné konštrukciou strechy. Cerkva v Ruskej Bystrej má jednoduchú šindľovú valbovú strechu bez akýchkoľvek dekoratívnych prvkov, ktoré by jej dodávali jedinečnosť oproti iným svetským stavbám. Spodný rad drevených šindľov má tesársky upravené okraje v tvare zubov. Na západnej strane vystupuje z hornej tretiny valbovej strechy vertikálnymi doskami exteriérovo upravená veža so zvonmi. Nad vežou je stanová strecha. Na nej je nepravidelný osemboký šindľový dekoračný prvok, z ktorého vystupuje tiež osemboký skoro kužeľový nadstavec, ktorého vrchol tvorí kovaný kovový kríž. Zvláštnosťou týchto prvkov je to, že plynulo prechádzajú z jedného geometrického tvaru do druhého. V ostatných cerkvách majú guľovité cibuľky spravidla presné geometrické tvary, z ktorých vyčnievajú stĺpiky, na ktorých sú ďalšie dekoračné prvky. Vizuálne spojenie týchto tvarov dodáva strešným nadstavcom dynamiku a zároveň harmonizujú s ostatnými strešnými doplnkami.
Na východnej strane cerkvi v Ruskej Bystrej je nad štítom malá vežička so stanovou strechou zakončenou malou šindľovou cibuľkou z ktorej vyčnieva kovový kovaný kríž.
V interiéri cerkvi je vzácna najmä ikona Ukrižovania na prestole, ktorá bola kompletne zreštaurovaná.
7. júla 2008 konferencia Výboru Svetového dedičstva UNESCO na 32. zasadnutí v kanadskom Quebecu rozhodla o zápise cerkvi v Ruskej Bystrej spolu s ďalšími ôsmimi drevenými pamiatkami do zoznamu Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO pod spoločným názvom Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka (angl. Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area).
K cerkvi v Ruskej Bystrej vedie turistický chodník z obce Remetské Hámre vyznačený 
zelenou turistickou značkou cez Pilníkovú lúku (812 m n. m.). Výstup spomínaným chodníkom trvá 3 hodiny a 50 minút, cesta naspäť po tej istej trase trvá 4 hodiny a 5 minút.[3]
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Ruská Bystrá, drevená cerkev, pohľad zo západnej strany
Ruská Bystrá, drevená cerkev, veža nad babincom
Ruská Bystrá, drevená cerkev, pohľad z juhu
Ruská Bystrá, drevená cerkev, vežička nad svätyňou
Ruská Bystrá, drevená cerkev, pohľad z východnej strany
Ruská Bystrá, drevená cerkev, dvere
- Chrám Nanebovstúpenia Pána (Šmigovec, 1775)
- Chrám svätého Bazila Veľkého (Hrabová Roztoka, 18. stor)
- Chrám svätého Michala archanjela (Inovce, 1836)
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
