From Wikipedia, the free encyclopedia
Trnavská arcidiecéza alebo Arcibiskupstvo Trnava, v úradnom styku Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza[1] (lat. Archidioecesis Tyrnaviensis) je rímskokatolícka arcidiecéza na Slovensku so sídlom v Trnave. Od 30. augusta 2013 spravuje arcidiecézu arcibiskup Ján Orosch.
| Trnavská arcidiecéza Archidioecesis Tyrnaviensis | |
 | |
 | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Cirkev | Latinská cirkev |
| Štát | Slovensko |
| Cirkevná provincia | Západná provincia |
| Metropolitné biskupstvo | Bratislavská arcidiecéza |
| Dátum vzniku | 14. február 2008, 30. december 1977 – |
.jpg) | |
| Hierarchia | |
| Arcibiskup | Ján Orosch |
| Emeritný arcibiskup | Róbert Bezák |
| Emeritný arcibiskup | Ján Sokol |
| Generálny vikár | Peter Šimko |
| Generálny vikár | Róbert Kiss pre maďarsky hovoriacich veriacich |
| Biskupský vikár | Ladislav Tóth pre katechizáciu a školstvo |
| Štatistické údaje | |
| Dekanáty | 11 (2013-01-07 ) |
| Farnosti | 142 (2013-01-07 ) |
| Ostatné údaje | |
| Patrón | Ján Krstiteľ |
| Obrad | rímsky |
| Liturgický jazyk | slov. , maď. |
| Katedrála | Katedrála sv. Jána Krstiteľa |
| Webstránka | http://www.abu.sk/ |
| Catholic-hierarchy | catholic-hierarchy.com |
| Cirkevná provincia | |
 | |
Trnavská arcidiecéza bola zriadená 30. decembra 1977. V tento deň pápež Pavol VI. vydal apoštolskú konštitúciu Praescriptionum sacrosancti, ktorou oddelil územie Trnavskej apoštolskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšil ju na arcidiecézu. Za katedrálu bol určený kostol sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Pápež súčasne aj apoštolskú konštitúciu Qui divino, ktorou bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia. Za metropolitné arcibiskupstvo bola ustanovená Trnavská arcidiecéza a ako sufragánne biskupstvá jej boli podriadené všetky diecézy na Slovensku, ktoré boli dovtedy priamo podriadené Svätému Stolcu:
Týmito apoštolskými konštitúciami bolo po vyše 60 rokoch zavŕšené úsilie o definitívne doriešenie cirkevno-právneho postavenia slovenských diecéz po rozpade Uhorska v roku 1918.
Obe konštitúcie vyhlásil František kardinál Tomášek 7. júla 1978 na slávnostnej svätej omši v katedrálnom kostole sv. Jána Krstiteľa v Trnave.
Na čele arcidiecézy stál až do svojej smrti 13. novembera 1987 Július Gábriš, ktorý bol na čele Trnavskej administratúry od roku 1973. K dohode medzi komunistickým Československom a Svätou stolicou o jeho menovaní za arcibiskupa-metropolitu nedošlo a preto spravoval arcidicézu ako apoštolský administrátor. Po jeho smrti dňa 14. novembra 1987 zbor konzultorov zvolil za dočasného administrátora seredského dekana Jána Sokola. Túto voľbu obratom potvrdil Vatikán a neskôr ho akceptoval aj štát. Po rokovaniach medzi ČSSR a Svätou stolicou, bolo 26. júla 1989 zverejnené menovanie Jána Sokola za prvého arcibiskupa-metropolitu a 10. septembra 1989 bol Ján Sokol slávnostne inaugurovaný do úradu arcibiskupa.[2]
Dňa 31. marca 1995 pápež Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti zriadil Košickú cirkevnú provinciu a ako sufragánne biskupstvá jej podriadil Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne bola Trnavská arcidiecéza premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a Dóm sv. Martina v Bratislave bol vyhlásený za konkatedrálu. Rozprestierala sa na juhozápadnom Slovensku na území Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho (s výnimkou samotnej Nitry a úzkeho pásu, ktorý ju spájal s územím vlastnej diecézy) kraja. Zasahovala aj do Trenčianskeho (Nové Mesto nad Váhom) a Banskobystrického kraja (Banská Štiavnica, Veľký Krtíš). Ako sufragánne biskupstvá zostali Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo. Na jej čele stál arcibiskup Ján Sokol.
Arcidiecéza zanikla 14. februára 2008 rozdelením na metropolitnú bratislavskou arcidiecézu a sufragánnou trnavskou arcidiecézu.
Dňa 14. februára 2008 sa na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. zreorganizovali slovenské rímskokatolícke diecézy. Bratislavsko-trnavská arcidiecéza bola premenovaná späť na Trnavskú arcidiecézu[3] a jej územie bolo výrazne zmenšené. Z územia na západe vznikla Bratislavská arcidiecéza a územie na východe bolo začlenené do Nitrianskej a Banskobystrickej diecézy. Metropolitným sídlom sa stala Bratislava, ale aj napriek tomu zostal Trnave titul arcidiecéza.[4][5] Trnavský arcibiskup však nemá právo nosiť pálium, odznak hodnosti metropolitu. Pápež akceptoval voľbu Jána Sokola a potvrdil ho vo funkcii Trnavského arcibiskupa a zároveň mu udelil osobné privilégium nosiť pálium, ktoré obdržal ešte ako metropolita.[6]
18. apríla 2009 Benedikt XVI. prijal rezignáciu Jána Sokola a za nového arcibiskupa menoval redemptoristu Róberta Bezáka, ktorý v čase menovania bol správcom farnosti Banská Bystrica - Radvaň.[2]
Pápež Benedikt XVI. 2. júla 2012 odvolal bez uvedenia dôvodov arcibiskupa Róberta Bezáka z vedenia arcidiecézy a arcidiecéza bola v stave sede vacante. Súčasne s odvolaním arcibiskupa bol za apoštolského administrátora sede vacante menovaný Ján Orosch.[7]
Dňa 11. júla 2013 vymenoval pápež František apoštolského administrátora sede vacante Trnavskej arcidiecézy Jána Oroscha za arcibiskupa.[8] Kánonické prevzatie úradu sa uskutočnilo v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave 30. augusta 2013.[9]
| Meno a priezvisko | Menovanie do úradu |
Prevzatie úradu |
Ukončenie úradu |
Poznámka |
|---|---|---|---|---|
| Mons. Ján Sokol | 26. júl 1989 | 10. september 1989 | arcibiskup metropolita
Trnavskej arcidiecézy | |
| 31. marec 1995 | arcibiskup metropolita
Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy | |||
| 14. február 2008 | 18. apríl 2009 | arcibiskup Trnavskej arcidiecézy | ||
| Mons. Róbert Bezák CSsR | 18. apríl 2009 | 6. jún 2009 | 2. júl 2012 | odvolaný z pastoračného riadenia
Trnavskej arcidiecézy |
| Mons. Ján Orosch | 11. júl 2013 | 30. august 2013 | momentálne v úrade | |
| Meno a priezvisko | Vymenovanie do úradu |
Ukončenie úradu |
Poznámka |
|---|---|---|---|
| Július Gábriš | 30. december 1977 | 13. november 1987 | nedošlo k dohode medzi ČSSR a Svätou stolicou ohľadom menovania arcibiskupa |
| Ján Sokol | 14. november 1987 | 26. júl 1989 | zvolený zborom konzultorov po úmrtí Júliusa Gábriša |
| Ján Orosch | 2. júl 2012 | 30. august 2013 | po odvolaní arcibiskupa Róberta Bezáka vymenovaný Svätou stolicou za administrátora sede vacante |
V súčasnosti arcidiecéza nemá pomocného biskupa.
| Biskup | Menovanie do úradu | Uvedenie do úradu | Ukončenie úradu | Poznámka |
|---|---|---|---|---|
| Dominik Tóth | 17. marec 1990 | 16. apríl 1990 | 2. apríl 2004 | rezignácia pri dosiahnutí 75. roku života |
| Vladimír Filo | 23. november 2002 | vymenovaný za biskupa koadjútora v Rožňavskej diecéze | ||
| Dominik Hrušovský | 17. september 1992 | 17. december 1992 | 15. apríl 1996 | vymenovaný za apoštolského nuncia v Bielorusku |
| Štefan Vrablec | 19. jún 1998 | 26. júl 1998 | 2. apríl 2004 | rezignácia pri dosiahnutí 75. roku života |
| Stanislav Zvolenský | 2. apríl 2004 | 2. máj 2004 | 14. február 2008 | vymenovaný za arcibiskupa Bratislavskej arcidiecézy |
| Ján Orosch | 2. júl 2012 | vymenovaný za apoštolského administrátora sede vacante |
| Rok | Obyvatelia | Katolíci | Percent katolíkov | Farnosti | Diecézni kňazi | Rehoľní kňazi | Kňazi spolu | Rehoľníci | Rehoľníčky |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 1980 | 1 763 209 | 1 406 810 | 79.8% | 449 | 430 | 100 | 530 | 128 | 710 |
| 1990 | 1 987 400 | 1 300 911 | 65.5% | 435 | 379 | 50 | 429 | 60 | 547 |
| 2000 | 1 914 487 | 1 187 235 | 62.0% | 445 | 424 | 237 | 661 | 397 | 1 063 |
| 2003 | 1 905 148 | 1 350 326 | 70.9% | 447 | 443 | 264 | 707 | 464 | 1 123 |
Dekanáty arcidiecézy sú v mestách:
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
