Boeing 787 Dreamliner je stredne veľké dvojmotorové lietadlo so širokým trupom. Lietadlo je schopné prepraviť 210 - 330 cestujúcich na vzdialenosť až 15 000 km. Boeing spustil tento projekt s cieľom ponúknuť nové lietadlo s lepšími aerodynamickými vlastnosťami, nižšou hmotnosťou, čo má v kombinácií s novými motormi s vysokým obtokovým pomerom výrazný vplyv na ekonomicko-prevádzkové ukazovatele. Boeing 787 je až o 30% hospodárnejší ako porovnateľné súčasné lietadlá.
| Boeing 787 Dreamliner | |
_(cropped).jpg) Boeing 787-9 Dreamliner spoločnosti All Nippon Airways | |
| Typ | širokotrupé prúdové dopravné lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | Boeing Commercial Airplanes |
| Prvý let | 15. decembra 2009 |
| Zavedený | 26. októbra 2011 (All Nippon Airways) |
| Charakter | v službe |
| Hlavný používateľ | All Nippon Airways United Airlines American Airlines Japan Airlines |
| Výroba | 2007 – súčasnosť |
| Vyrobených | 1 152 (november 2024)[1] |
Boeing 787 sa stal najlepšie predávaným komerčným lietadlom pred oficiálnym roll-outom. Do marca 2007, len na základe dokumentácie a vypočítaných parametrov, pred vyrobením prototypu, si objednalo 42 spoločností 514 kusov strojov.
Vznik a vývoj
Štúdia novej rodiny lietadiel sa zrodila v 2. polovici 90-tych rokov, keď Boeing úspešne uviedol do prevádzky model Boeing 777 a začal predávať Boeing 737 Next Generation (verzie 600, 700, 800, 900). Projekčné tímy Boeingu pracovali na nových variantoch typu Boeing 747 a pokračovali na vývoji väčšieho B 747X ako konkurenta typu Airbus A380. Ale ani trh superveľkých alebo trh malých lietadiel nepredstavoval pre Boeing výzvu na výraznú inováciu. Namiesto toho sa Boeing zameral na objavenú príležitosť v strednej kategórii. Toto rozhodnutie bolo logické, vzhľadom na to, že kategóriu 180 - 300 miestnych prúdových lietadiel Boeing pokrýval veľmi úspešnou dvojicou lietadiel Boeing 757 a Boeing 767. Tieto spoľahlivé dvojmotorové lietadlá uviedol Boeing na trh začiatkom 80tych rokov a pre Boeing boli mimoriadne úspešnými projektami. Časom bola táto dvojica v konkurencii s lepšími a modernejšími modelmi lietadiel. Boeing 757 bol kanibalizovaný novouvedeným predĺženým modelom Boeing 737-800 a model 767 musel odrážať útoky zo strany populárneho modelu Airbus A330. Boeing sa pokúsil síce zvrátiť vývoj uvedením predĺženej varianty 767-400, ten si však objednali v počte 34 kusov len dvaja zákazníci.
V januári 2001 Boeing vydal správu, že skúma nové smery vo vývoji nových modelov pod označením "Project 20XX" Vyhlásenie bez akýchkoľvek nákresov a podrobností vyvolalo mnoho dohadov až mýtov. Objavili sa domnienky, že Projekt 20XX smeruje ku stroju s krídlami v tvare delta, ktorý sa bude podobať lietadlu Concorde.
Dňa 29. marca 2001 Boeing odhalil pravdu, keď predstavil lietadlo veľkosti Boeingu 767 s nezvyčajnou konfiguráciou s motormi inštalovanými v zadnej časti a s doletom vyše 8000 míľ. To čo vyvolalo pozornosť však nebola konfigurácia, dolet alebo veľkosť. Hlavnou zbraňou tohto modelu mala byť rýchlosť. Cestovná rýchlosť lietadla mala dosahovať 95 - 98 % rýchlosti zvuku (Mach 0,95 - 0,98), čo by umožnilo skrátiť dobu letu z Londýna do Singapuru o 3 hodiny alebo pri lete z Londýna do Sydney až o 5 hodín. Koncept dostal označenie "Sonic Cruiser". Lietadlo malo lietať o 15 - 20% rýchlejšie ako súčasné typy pri prevádzkových nákladoch modelu Boeing 767.
Prvá trhlina v koncepte Sonic Cruiser sa objavila v júni 2001 na aerosalóne v Paríži. Environmentálne kruhy, frustrované odmietnutím Kjótskeho protokolu zo strany americkej vlády, začali vykresľovať nepriaznivé ekologické vplyvy vysokorýchlostného konceptu Sonic Cruiser. Tieto hlasy zavŕšil otvorený list Európskej komisárky pre životné prostredie Margot Wallstrom, ktorý zaslala exekutíve Boeingu. Avšak rozhodujúcim momentom pre projekt Sonic Cruiser bol útok teroristov 11. septembra 2001 a následné problémy leteckých spoločností. Štúdia realizovateľnosti projektu Sonic Cruiser bola problematická. Prieskum medzi aerolíniami ukázal, že neveria možnosti získať dostatok cestujúcich platiacich mierne vyššie cestovné za rýchlosť a obávajú sa ekonomickej návratnosti pomerne drahého stroja.
.jpg)
To bol ideálny čas na to, aby Boeing predstavil projekt Yellowstone, na ktorom sa vo všetkej tichosti pracovalo súbežne s projektom Sonic Cruiser. Projekt Yellowstone bol spolu s konceptom Sonic Cruiser súčasťou štúdie "Project 20XX", ktorého hlavným zámerom bolo preskúmať vplyv pokročilých výrobných technológií, nových materiálov, dizajnu a systémov pre výrobu vysokorýchlostného lietadla v porovnaní s konvenčnými technológiami.
Boeing vytvoril projekt Yellowstone len ako referenčný model, na ktorom chcel demonštrovať prínos nových technológií v porovnaní s radou modelov Boeing 767 a následne chcel vyčísliť prínosy rýchlejšieho lietadla, na ktorom mali byť použité nové technológie. Od roku 2001 Boeing začal prezentovať model z projektu Yellowstone ako "environmentálne optimalizovaný", pretože použitie technológií uvažovaných pre Sonic Cruiser ponúklo výrazné zlepšenie vlastností aj pre lietadlá konvenčnej stavby.
Popri pochybnostiach aerolínii o hodnote rýchlosti prišlo v roku 2002 oznámenie spoločností British Airways a Air France o ukončení prevádzky nadzvukového lietadla Concorde z ekonomických dôvodov. V Boeingu však stále nemali jasné, či sa ubrať cestou vyššej rýchlosti, alebo začať vyvíjať environmentálne optimalizované a vysokoefektívne lietadlo. Preto na konci roku 2002 predložili aerolíniám na posúdenie až tri koncepty lietadla Sonic Cruiser a jeden koncept lietadla, ktoré sa podobalo na Boeing 767 a Boeing 777 so šikmými koncami krídel, na ktorom boli vo veľkej miere využité kompozity a nové motory s vysokým obtokovým pomerom s vysokou efektívnosťou. Aerolínie dali prednosť efektivite pred rýchlosťou.
Boeing spustil projekt pod kódovým označením 7E7 (E = angl. efficient – účinný, výkonný). V januári 2005 bolo projektu pridelené označenie Boeing 787.
Technické údaje
| Parameter | 787-3 | 787-8 | 787-9 |
|---|---|---|---|
| Počet členov posádky | 2 piloti, 10 – 14 členov palubného personálu | ||
| Počet cestujúcich | 223 (v troch triedach) 296 (v dvoch triedach) | 223 (v troch triedach) | 263 (v troch triedach) |
| Dĺžka lietadla | 56,72 m | 63 m | |
| Rozpätie krídel | 52 m | 60,12 m | |
| Šípovitosť krídel | 32,2° | ||
| Výška | 16,92 m | ||
| Šírka kabíny cestujúcich | 5,77 m | ||
| Kapacita nákladného priestoru | 124,6 m3 | 152,9 m3 | |
| Hmotnosť prázdného lietadla | približne 110 000 kg | ||
| Maximálna vzletová hmotnosť | 163 636 kg | 217 724 kg | 244 940 kg |
| Cestovná rýchlosť | Mach 0.85 (561 mph, 902 km/h, 487 uzlov) | ||
| Dolet s maximálnym nákladom | 4 650 – 5 650 km | 14 200 – 15 200 km | 14 800 – 15 750 km |
| Kapacita palivových nádrží | 126 903 L | 126 903 L | 138 700 L |
| Dostup | 13 100 m | ||
| Motory | 2× General Electric GEnx alebo 2× Rolls-Royce Trent 1000 | ||
Objednané a dodané lietadlá podľa zákazníka
.jpg)
_above_clouds.jpg)
.jpg)
| Zákazník | Objednané | Dodané | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 787-8 | 787-9 | 787-10 | Spolu | GE | RR | 787-8 | 787-9 | 787-10 | Spolu | |
| AerCap | 26 | 48 | 74 | 29 | 23 | 19 | 1 | 20 | ||
| Aeroflot | 22 | 22 | ||||||||
| Aeroméxico | 2 | 6 | 8 | * | 2 | 2 | ||||
| Air Astana | 3 | 3 | * | |||||||
| Air Canada | 15 | 22 | 37 | * | 8 | 8 | ||||
| Air China | 15 | 15 | ||||||||
| Air Europa | 8 | 14 | 22 | * | ||||||
| Air France-KLM | 25 | 25 | * | |||||||
| Air India | 27 | 27 | * | 19 | 19 | |||||
| Air New Zealand | 12 | 12 | * | 3 | 3 | |||||
| Air Niugini | 1 | 1 | * | |||||||
| ALAFCO | 8 | 8 | * | |||||||
| ALC | 15 | 30 | 45 | |||||||
| All Nippon Airways | 36 | 44 | 80 | * | 32 | 2 | 34 | |||
| American Airlines | 21 | 21 | 42 | * | 2 | 2 | ||||
| Arik Air | 7 | 7 | * | |||||||
| Avianca | 15 | 15 | * | 4 | 4 | |||||
| Aviation Capital Group | 5 | 5 | * | |||||||
| Avolon | 6 | 6 | ||||||||
| Azerbaijan Airlines | 2 | 2 | * | 2 | 2 | |||||
| Biman Bangladesh Airlines | 4 | 4 | ||||||||
| British Airways | 8 | 22 | 12 | 42 | * | 8 | 8 | |||
| Business Jet / VIP Customer(s) | 6 | 2 | 8 | 4 | 3 | 3 | 3 | |||
| China Southern Airlines | 10 | 10 | * | 10 | 10 | |||||
| CIT Leasing Corporation | 4 | 16 | 20 | 4 | 2 | 2 | ||||
| Delta Air Lines | 18 | 18 | * | |||||||
| Ethiopian Airlines | 10 | 10 | * | 10 | 10 | |||||
| Etihad Airways | 41 | 30 | 71 | 41 | 2 | 2 | ||||
| GECAS | 10 | 10 | * | |||||||
| Gulf Air | 16 | 16 | ||||||||
| Hainan Airlines | 10 | 10 | * | 9 | 9 | |||||
| Icelandair | 1 | 1 | * | |||||||
| Japan Airlines | 25 | 20 | 45 | * | 20 | 20 | ||||
| Jet Airways | 10 | 10 | ||||||||
| Kenya Airways | 9 | 9 | * | 6 | 6 | |||||
| Korean Air | 1 | 10 | 11 | * | ||||||
| LAN Airlines | 22 | 4 | 26 | * | 10 | 10 | ||||
| LOT Polish Airlines | 8 | 8 | * | 6 | 6 | |||||
| MG Aviation Limited | 4 | 4 | * | |||||||
| Norwegian Air Shuttle | 3 | 3 | * | 2 | 2 | |||||
| Oman Air | 6 | 6 | * | |||||||
| PrivatAir | 2 | 2 | * | |||||||
| Qantas Group | 14 | 14 | * | 8 | 8 | |||||
| Qatar Airways | 30 | 30 | * | 20 | 20 | |||||
| Republic of Iraq | 10 | 10 | ||||||||
| Royal Air Maroc | 5 | 5 | * | 1 | 1 | |||||
| Royal Brunei Airlines | 5 | 5 | * | 4 | 4 | |||||
| Royal Jordanian | 7 | 7 | * | 1 | 1 | |||||
| Saudia | 8 | 8 | * | |||||||
| Scoot | 10 | 10 | 20 | * | 1 | 1 | ||||
| Singapore Airlines | 30 | 30 | ||||||||
| TUI Travel | 15 | 15 | * | 10 | 10 | |||||
| Neznámy zákazník | 2 | 28 | 30 | 15 | 2 | |||||
| United Airlines | 12 | 26 | 27 | 65 | * | 12 | 3 | 15 | ||
| Uzbekistan Airways | 2 | 2 | * | |||||||
| Vietnam Airlines | 8 | 8 | * | |||||||
| Virgin Atlantic Airways | 17 | 17 | * | 3 | 3 | |||||
| Xiamen Airlines | 6 | 6 | * | 2 | 2 | |||||
| Spolu | 467 | 466 | 139 | 1,072 | 520 | 312 | 232 | 15 | – | 247 |
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
