Beckov (obec)
obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom From Wikipedia, the free encyclopedia
Beckov (nem. Beckow) je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.
| Beckov | ||
| obec | ||
 Hrad Beckov | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj | |
| Okres | Nové Mesto nad Váhom | |
| Región | Považie | |
| Nadmorská výška | 190 m n. m. | |
| Súradnice | 48°47′22″S 17°53′42″V | |
| Rozloha | 28,63 km² (2 863 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 1 466 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 51,21 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1208 | |
| Starosta | Ernest Benko[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 916 38 | |
| ŠÚJ | 505846 | |
| EČV (do r. 2022) | NM | |
| Tel. predvoľba | +421-32 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 180 916 38 Beckov | |
| E-mailová adresa | beckov@obec-Beckov.sk | |
| Telefón | 777 71 25, 774 27 21 | |
| Fax | 774 27 26 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Beckov | ||
| Webová stránka: obec-beckov.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
V obci a blízkom okolí sa nachádzajú výnimočné prírodné hodnoty, z ktorých viaceré sú vyhlásené ako chránené územia: PP Beckovské hradné bralo, PR Sychrov, PP Skalka pri Beckove, PR Beckovské Skalice, CHA Lipový sad, CHS Lipy v Župnom sirotinci, Beckovská jaskyňa objavená v roku 1983 s dĺžkou 150 a hĺbkou 70 m.
Beckov bol jedným z prvých stredovekých miest na Považí. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1208. Dominantou je ruina Beckovského hradu. Beckov patril k obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy. V 14. – 15. storočí sa stal majetkom Stibora, po kráľovi prvého muža v krajine. V týchto časoch tu vzniklo jedno z mála dôležitých umeleckých centier. V roku 1709 vznikol v podhradí požiar, ktorý zachvátil aj hrad. Bez striech sa stal ruinou. Prekvitali tu remeslá, najmä súkenníctvo. V obci bola tehelňa a v 19. storočí päť páleníc. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ovocinárstvom a vinohradníctvom.
Pamiatky
Sakrálne pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonánym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia rokov 1410-1420. Renesančnou úpravou prešiel v prvej polovici 17. storočia, barokovou v roku 1770, keď bola pristavaná veža.[4] V interiéri sa nachádza barokový hlavný oltár z obdobia okolo roku 1700, bočné oltáre Piety a Panny Márie z rovnakého obdobia a mladší bočný oltár sv. Jána Nepomuckéo z roku 1800. Kazateľnica je baroková. Kamenná dlažba pochádza ešte z renesančnej etapy.[5] V presbytériu je umiestnený renesančný epitaf z roku 1623. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s kamennými osteniami s lomeným oblúkom, v presbytériu aj s kružbami. Veža je členená lizénami a ukončená krunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.
Kostol sv. Štefana kráľa
Detail veže
Detail presbytéria
Interiér kostola
- Rímskokatolícky kostol sv. Jozefa pestúna s františkánskym kláštorom, jednoloďová ranobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z obdobia rokov 1689-1690. Vysvätený bol nitrianskym biskupom Ladislavom Matiašovským v roku 1701. V rokoch 1761-1762 prešiel barokovou úpravou. Je zaklenutý valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, hlavný oltár z konca 17. storočia s obrazom svätej rodiny a sochami sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka z Assisi, kazateľnica z roku 1696 a štyri bočné barokové oltáre z rovnakého obdobia. Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Portál s kamenným ostením ukončuje rozoklaný trojuholníkový štít s erbom a dekoratívnymi artičokami. Kláštor, švorkrídlový trojtraktový ranobarokový objekt bol vybudovaný v rokoch 1689-1696.[6]
- Evanjelický kostol, jednoloďová pôvodne klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1791-1792. Kompletnou prestavbou v duchu modernizmu prešiel v roku 1945.[7] Interiér má modernistický železobetónový strop. Zariadenie z lešteného travertínu pochádza z doby jehho úpravy. Fasády kostola sú hladké členené polkruhovo ukončenými oknami, veža je ukončená trojuholníkovými štítmi s hodinami a ihlancovou helmicou.
Kostol sv. Jozefa
Interiér kostola
Barokový oltár
Baroková kazateľnica
Evanjelický kostol
Ostatné pamiatky
- Beckovský hrad, stredoveký hrad z 13. storočia. Nachádza sa na strmom šesťdesiat metrovom brale nad dedinou. V 14. storočí patril Matúšovi Čákovi, neskôr Stiborovi zo Stiboríc. V rokoch 1439-1535 patril hrad rodu Bánfiovcov. Na prelome 14. a 15. storočia prešiel rozsiahlou prestavbou. Počas 17. a 18. storočia na hrade sídlila vojenská posádka a slúžil ako väzenie. V roku 1729 hrad vyhorel a už nebol obnovený.[8] V 80. a 90. rokoc prešiel hrad konzerváciou.
Hrad Beckov
- Kúria Dubnických, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena U z druhej polovice 16. storočia. Úpravami prešla v prvej tretine 18. storočia a v 19. storočí.[9] V súčasnosti je objekt nevyužívaný a chátra. Fasáde kúrie dominuje nárožná kruhová veža členená kordónovou rímsou a lizénovým rámovaním. Na fasáde sú sondy odkrývajúce renesančnú sgrafitovú úpravu. Okná makú šambrány a jednoduché nadokenné rímsy.
- Kúria Ambrovcov, dvojpodlažná štvortraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika z obdobia okolo roku 1648. Úpravami prešla v 18. a v 19. storočí.[10] Patrí do historického jadra bývalého poddanského mestečka Beckov. Dnes sa tu nachádza múzeum so stálou expozíciou dejín Beckova. V interiéri je renesančný kozub s erbom Medňanských, datovaný rokom 1648, nábytok pochádzajúci z orientálnych krajín, obsahuje i etnografickú časť.
- Bývalý župný sirotinec, dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena U z druhej polovice 17. storočia. Úpravami prešla v tretej tretine 18. storočia a v 80.-90. rokoch 19. storočia.[11] Jednoduchá fasáda stavby je členená oknami s kamennými osteniami, dominuje jej arkier nesený kamennými konzolami.
- Renesančná kúria, tzv. starobinec, jednopodlažná renesančná stavba na pôdoryse písmena U zo 17. storočia. Úpravami prešla v 18. a 19. storočí.[12] Neorenesančná fasáda je člená pásovaním, okná majú profilované šambrány s klenákmi.
Kúria Dubnických (2014)
Kúria Dubnických v havarijnom stave (2022)
Kúria Ambrovec
Župný sirotinec
Židovský cintorín
.JPG)
Rodáci
- Jozef Miloslav Hurban (* 1817 - † 1888), evanjelický farár, prvý predseda Slovenskej národnej rady, spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia
- Dionýz Štúr (* 1827 - † 1893), geológ a paleontológ
- Ján Ambro (* 1827 - † 1890), lekár, priekopník v pôrodníctve, zakladateľ prvej pôrodnícke kliniky na Slovensku
- Ladislav Medňanský (* 1852 - † 1890), maliar, stúpenec barbizonskej školy a impresionizmu
- Peter „Becko“ Ondrejovič (* 1963), bývalý špičkový slovenský horolezec, dobrodruh, ochranca prírody
Letecké pohľady na hrad a obec
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
