From Wikipedia, the free encyclopedia
Svetová zdravotnícka organizácia (skratka SZO[1]; angl. World Health Organization, skratka WHO) je medzinárodná organizácia systému Organizácie Spojených národov (OSN), vystupujúca ako koordinačné centrum v medzinárodnom verejnom zdraví. Centrálu má v Ženeve vo Švajčiarsku. SZO bola založená OSN 7. apríla 1948. Súčasný generálny riaditeľ je doktor Tedros Adhanom. SZO zdedila veľa mandátov a zdrojov po svojom predchodcovi, Zdravotníckej organizácii (Health Organisation – HO), ktorá bola agentúrou Spoločnosti národov.
Svetová zdravotnícka organizácia | |
![]() | |
Základné informácie | |
---|---|
Krátky názov | WHO |
Vznik | 7. apríl 1948 |
Ústredie | Ženeva, Švajčiarsko |
Ďalšie informácie | |
Riaditeľ | Tedros Adhanom |
Rodičovská organizácia | ECOSOC |
Rozpočet | 7,96 mld. (2020) |
Webstránka | https://www.who.int/ |
V roku 1945 na Konferencii OSN o medzinárodnej organizácii jednohlasne schválili jej účastníci návrh Brazílie a Číny, aby sa vytvorila nezávislá medzinárodná zdravotnícka organizácia v rámci OSN. O rok neskôr v roku 1946 v New Yorku signovalo 61 štátov z celého sveta Ústavu Svetovej zdravotníckej organizácie. Česko-Slovensko patrilo medzi tieto krajiny. Ústava nadobudla platnosť 7. apríla 1948, keď 26 zo 61 štátov, ktoré ju podpísali, ratifikovali svoj podpis a uložili oficiálne ratifikačné listiny u generálneho tajomníka Organizácie spojených národov. Tento dátum – 7. apríl 1948 sa uznáva za dátum vzniku Svetovej zdravotníckej organizácie. Odvtedy oslavuje Svetová zdravotnícka organizácia a s ňou celý svet v tento deň Svetový deň zdravia. Po rozdelení Česko-Slovenska sa Slovensko stalo členom SZO 4. februára 1993.
Štatút SZO stanovuje, že jej cieľom „je dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravia pre všetkých ľudí“. Jej hlavnou úlohou je ničiť choroby, obzvlášť kľúčové infekčné choroby. Popri koordinácii medzinárodného monitorovania vypuknutia infekčných chorôb ako SARS, malária a AIDS, realizuje aj programy na ničenie týchto chorôb prostredníctvom vývoja a distribúcie vakcín. Po rokoch likvidácie kiahní SZO v roku 1979 prehlásila, že choroba bola zničená – prvá choroba v histórii úplne eliminovaná premyslenou ľudskou aktivitou. SZO sa blíži k úspechu vo vývoji vakcín proti malárii a schistosomóze (infekčná choroba spôsobená druhom motolice skupiny Schistosoma) a v najbližších rokoch plánuje eliminovať detskú obrnu.
Štatút SZO definuje zdravie ako stav kompletnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody, a nie iba ako absenciu chorôb alebo telesných chýb. Popri svojej práci na eliminácii chorôb, SZO organizuje aj kampane, napr. na celosvetové zvýšenie konzumácie zeleniny alebo na zníženie konzumácie tabaku, a vedie výskum: napr. či elektromagnetické pole okolo mobilov má nepriaznivý vplyv na zdravie. Niektoré z týchto prác môžu byť kontroverzné, ako napríklad správa SZO z apríla 2003, ktorá odporučila, že obsah cukru v zdravej výžive má byť menej ako 10 %, čo viedlo k lobovaniu (nátlaku) cukrovarníckeho priemyslu proti tomuto odporúčaniu.
Pre uvedené ciele SZO pridelili medzinárodné zmluvy organizácii veľa zodpovednosti. Napr. Jednotná konvencia o narkotických drogách (Single Convention on Narcotic Drugs) a Konvencia o psychotropných látkach (Convention on Psychotropic Substances) žiadajú SZO vydať záväzné vedecké a medicínske ohodnotenie psychoaktívnych drog a odporučiť, ako majú byť regulované. Týmto spôsobom SZO vykonáva dohľad nad výkonom zákonodarnej Komisie pre narkotické drogy (Commission on Narcotic Drugs).
Členské štáty SZO určujú delegácie do Svetového zdravotníckeho zhromaždenia (World Health Assembly) – najvyššieho rozhodovacieho orgánu SZO. Zhromaždenie sa zvyčajne schádza každý rok v máji a okrem vymenovania generálneho riaditeľa (na 5-ročný mandát) monitoruje finančné riadenie organizácie, kontroluje a schvaľuje predložený programový rozpočet. Zhromaždenie volí 32 členov, ktorí sú technicky kvalifikovaní v oblasti zdravia, s 3-ročným mandátom do Výkonného výboru. Hlavné funkcie Výboru sú: riadiť zhromaždenie, uvádzať do praxe jeho rozhodnutia, radiť mu a vo všeobecnosti podporovať jeho prácu.
Dennú prácu SZO má na starosti Sekretariát SZO (WHO Headquarters), ktorý má ústredie v Ženeve.
Práca SZO je dencentralizovaná. Existuje 6 regionálnych úradov (WHO Regional Offices):
Regionálny úrad pre Európu má ústredie v Dánsku v Kodani. Regionálnym riaditeľom je Zsuzsanna Jakab. Vo funkcii je od 1. februára 2010.
V jednotlivých členských krajinách je SZO zastúpená kanceláriami, ktorých existuje 134, z toho 28 v Európe, 1 na Slovensku.
Činnosti SZO pomáhajú spolupracujúce centrá (Collaborating Centres), ktorých je približne 400.
SZO vykonáva funkcie prostredníctvom troch základných orgánov:
Svetové zdravotnícke zhromaždenie zasadá každoročne v máji, zvyčajne v Ženeve. Zúčastňujú sa na ňom delegácie zo všetkých členských štátov SZO.
Výkonný výbor SZO zasadá 2-krát do roka. Prvé (hlavné) zasadnutie sa pravidelne koná v januári, druhé (kratšie) zasadnutie sa koná v máji po Svetovom zdravotníckom zhromaždení. Výkonný výbor pozostáva z 32 odborníkov z oblasti zdravotníctva, vybraných zo všetkých členských štátov SZO.
Má približne 3 800 zamestnancov pracujúcich v Ústredí Svetovej zdravotníckej organizácie v Ženeve a v šiestich regionálnych úradoch SZO po celom svete. Sekretariát je riadený generálnym riaditeľom SZO, ktorý je do uvedenej funkcie zvolený Svetovým zdravotníckym zhromaždením na základe nominácie Výkonného výboru.
SZO má 194 členských štátov, vrátane všetkých členských štátov OSN okrem Lichtenštajnska. Najnovším členom (od 20. mája 2002) je Západný Timor. Krajiny, ktoré nie sú členské štáty OSN sa môžu, ak to schváli zhromaždenie, pripojiť ako asociovaní členovia (s kompletnou informovanosťou, ale obmedzeným podielnictvom a volebným právom). Príklady sú samosprávne jednotky Nového Zélandu – Cookove ostrovy a Niue. Krajinám môže byť tiež poskytnutý status pozorovateľa – napr. Vatikán.
Ako agentúra OSN, SZO je financovaná systémom OSN – príspevkami členských štátov. V súčasnosti práca SZO zahŕňa aj kooperáciu s partnermi ako sú mimovládne organizácie a farmaceutický priemysel alebo s nadáciami ako Nadácia Billa a Melindy Gates či Rockefellerova nadácia. Niektoré z týchto kooperácií možno považovať za verejno-súkromné partnerstvo; polovica rozpočtu SZO je financovaná súkromnými nadáciami a priemyslom.
Meno |
Krajina | Obdobie |
Dr. Brock Chisholm | Kanada | 1948 – 1953 |
Dr. Marcolino Gomes Candau | Brazília | 1953 – 1973 |
Dr. Halfdan T. Mahler | Dánsko | 1973 – 1988 |
Dr. Hiroshi Nakajima | Japonsko | 1988 – 1998 |
Dr. Gro Harlem Brundtland | Nórsko | 1998 – 2003 |
Dr. Lee Jong-wook | Kórejská republika | 2003 – 2006 |
Dr. Margaret Chan | Čína | 2006 – 2017 |
Dr. Tedros Adhanom | Etiópia | 2017– doteraz |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.