SARS alebo ťažký akútny respiračný syndróm (z angl. severe acute respiratory syndrome) je vírusové respiračné ochorenie zoonotického pôvodu, ktoré spôsobuje vírus (zároveň kmeň vírusu) z čeľade koronavírusy, ktorý sa volá koronavírus 1 spôsobujúci ťažký akútny respiračný syndróm (skr. SARS-CoV-1 alebo SARS-CoV v užšom zmysle), a ktorý patrí (spolu napr. s kmeňom SARS-CoV-2) do druhu SARSr-CoV(=SARS-CoV v širšom zmysle). Syndróm spôsobil epidémiu SARS v rokoch 2002 až 2004. Bolo nakazených viac ako 8 000 ľudí z 29 rôznych krajín a území a najmenej 774 ľudí zomrelo na celom svete.[1] Koncom roku 2017 čínski vedci vystopovali vírus na prenášačov cez ázijský cibetkovitý druh musang škvrnitý (Paradoxurus hermaphroditus) na jaskynné netopiere rodu podkovár (Rhinolophus) v čínskej provincii Jün-nan.[2]
SARS | |
![]() Elektrónový mikrograf viriónu koronavírusu SARS | |
Klinický obraz | |
---|---|
Priebeh | kašeľ, horúčka, dýchavičnosť, bolesť svalov a kĺbov, únava |
Príčina | vírus SARS-CoV-1 |
Postihnutý systém | dýchacie cesty |
Pozri aj Medicínsky portál |
SARS bolo pomerne zriedkavé ochorenie; na konci epidémie v júni 2003 bol výskyt 8 422 prípadov s hrubou mierou úmrtnosti (CFR) 11%.[3] Od roku 2004 neboli na celom svete hlásené žiadne prípady SARS-CoV-1.[4] Od roku 2020 sa SARS-CoV-1 považuje za vyhubený u ľudí, ale keďže vírus infikuje aj zvieratá, je možné, že sa v budúcnosti znovu objaví.[5]
Symptómy
Medzi hlavné symptómy patrí horúčka nad 38 °C, bolesť hlavy a svalov, pneumónia. Vírus sa prenášal blízkym fyzickým kontaktom (dotyk) a vzduchom (kašeľ, kýchanie).[6]
Priemerná inkubačná lehota pre SARS je 4 až 6 dní, aj keď zriedka to môže byť len 1 deň alebo až 14 dní. SARS-CoV je najinfekčnejší u ťažko chorých pacientov, k tomu zvyčajne dochádza počas druhého týždňa ochorenia. Toto oneskorené infekčné obdobie znamenalo, že karanténa bola vysoko efektívna; ľudia, ktorí boli izolovaní pred piatym dňom svojej choroby, zriedka prenášali túto chorobu na ostatných.[7]
Liečba
Zatiaľ neexistuje žiadny liek alebo ochranná vakcína (2020) proti SARS, ktorá by sa preukázala ako bezpečná a účinná pre ľudí, aj keď vírus SARS-CoV-2 prinútil vedcov k ďalšiemu vývoju mRNA vakcín, ktoré boli vyvíjané už po roku 2003.[8][9] Liečba SARS je hlavne podporná s antipyretikami, doplnkovým kyslíkom a podľa potreby mechanickou ventiláciou. Aj keď sa ribavirín bežne používa na liečbu SARS, zdá sa, že má malý alebo žiadny vplyv na SARS-CoV a nemá žiadny vplyv na pacientove výsledky.[10] V súčasnosti neexistuje dokázaná antivírusová liečba. Medzi testované látky patrí ribavirín, lopinavir, ritonavir, interferón typu I, ktoré doteraz nepreukázali žiadny rozhodujúci príspevok k priebehu ochorenia.[11] Podávanie kortikosteroidov odporúča British Thoracic Society/British Infection Society/Health Protection Agency u pacientov s ťažkým ochorením a saturáciou krvi kyslíkom < 90 %.[12] Antibiotiká sa používajú na liečbu sekundárnej bakteriálnej infekcie.
Referencie
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.