From Wikipedia, the free encyclopedia
Viedenská operácia bola ofenzívou 3. ukrajinského frontu sovietskej armády a 1. bulharskej armády počas bojov na východnom fronte, útočiacou na nemecké vojská v Rakúsku. Operácia trvala celkovo od 2. apríla do 13. apríla 1945 a skončila sa víťazstvom Červenej armády.
Viedenská operácia | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť východného frontu cez druhú svetovú vojnu | |||||||
Sovietske vojská pochodujúce oslobodeným mestom | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Nacistické Nemecko | Sovietsky zväz Bulharsko | ||||||
Velitelia | |||||||
Rudolf von Bünau (6. tanková armáda SS) Wilhelm Bittrich (Waffen-SS) |
Fiodor Tolbuchin (3. ukrajinsky front) Vladimir Stojčev (1. bulharská armáda) | ||||||
Sila | |||||||
28 000 mužov | 400 000 mužov | ||||||
Straty | |||||||
19 000 mŕtvych | 18 000 mŕtvych | ||||||
Východný front |
---|
Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha |
Po páde Maďarska ustúpila nemecká 6. tanková armáda SS do viedenskej oblasti. Táto jednotka bola na východný front presunutá po neúspešnej ofenzíve v Ardenách zo západu. Nemci zúfalo pripravovali obranné postavenie, ktoré by zastavilo postup Červenej armády. 16. marca 1945 vojsko 3. ukrajinského frontu postúpilo v smere na Viedeň a na Bratislavu. 25. marec prekročili sovietske vojská rieku Hron, čím začala Bratislavsko-brnianska operácia. Na rakúske územie vstúpila Červená armáda 30. marca 1945. Sovietske jednotky mali najprv zaujať čiaru Graz, Viedeň, Brno[1].
2. apríl 1945 začala Červená armáda útok na Viedeň. Sovieti prvého dňa obsadili Viedenské Nové Mesto, Eisenstadt, Neunkirchen a Gloggnitz. V Rakúsku sa medzitým vytvorila skupina ľudí na čele s rakúskym dôstojníkom slúžiacim v nemeckej armáde Carlom Szokollom, ktorá sa pokúšala sabotovať nemeckú obranu a umožniť sovietskym vojskám obsadiť Viedeň bez boja, aby nedošlo na samom sklonku vojny ku zbytočným stratám na životoch a majetku. Viedeň však držala 6. tanková armáda SS, ktorá bola verná Hitlerovi, a ktorá bola pripravená brániť Viedeň za každú cenu. V predmestiach Viedne sa rozpútali ťažké, týždeň trvajúce pouličné boje. Nemeckým jednotkám sa darilo držať mosty cez Dunaj. Červenej armáde sa však nakoniec podarilo preraziť. 9. apríla sa začali boje v centre mesta. K dobytiu Viedne boli použité i lode Dunajskej flotily, ktorá uskutočnila akciu, vďaka ktorej došlo i k záchrane Ríšskeho mostu (Reichsbrücke). Sovietskym vojakom sa pri tom podarilo prerušiť káble vedúce k náložiam. 13. apríla 1945 sa vzdali poslední obrancovia Viedne a boje sa skončili.
15. apríla 1945 sa dali vojská Červenej armády do pohybu a postupovala ďalej na západ k Lincu, kde sa nachádzali zvyšky nemeckého zoskupenia. 6. gardová armáda zase postupovala na sever na Moravu, kde sa zúčastnila bojov o Brno v rámci Bratislavsko-brnianskej operácie.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.