Trnovec nad Váhom
obec na Slovensku v okrese Šaľa From Wikipedia, the free encyclopedia
Trnovec nad Váhom (maď. Tornóc) je obec na Slovensku v okrese Šaľa.
| Trnovec nad Váhom | |
| obec | |
 Kostol Premenenia Pána | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj |
| Okres | Šaľa |
| Región | Dolné Považie |
| Nadmorská výška | 116 m n. m. |
| Súradnice | 48°08′54″S 17°55′43″V |
| Rozloha | 32,54 km² (3 254 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 775 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 85,28 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1113 |
| Starosta | Oliver Berecz[3] (nezávislý) |
| PSČ | 925 71 |
| ŠÚJ | 504092 |
| EČV (do r. 2022) | SA |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Trnovec nad Váhom | |
| Webová stránka: trnovecnadvahom.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis
Leží vo východnej časti Podunajskej nížiny, na ľavobrežnom vale rieky Váh. Chotár obce sa rozprestiera na riečnych nivách s priečnymi valmi. Má prevažne rovinatý povrch. V severovýchodnej a východnej časti sa nachádzajú pieskové presypy – duny. Na širokom vale sú lužné a nivné pôdy s opustenými ramenami Váhu.
Časti obce
Miestne časti: Trnovec nad Váhom, Horný Jatov, Kľučiareň a Nový Dvor.
Obyvateľstvo
Etnické zloženie v roku 2021: 75,7% Slováci, 12% Maďari, Česi 0,6% a nezistení 11,3%.
Etnické zloženie v roku 2011: 76,2 % Slováci, 17,7 % Maďari.
Dejiny
Prvá písomná správa o obci sa vyskytuje v zoborskej listine z roku 1113 vo forme Durmuz a Dormuzc. V dobe vzniku tejto listiny boli teda dve dediny s týmto názvom, ktoré boli kráľovským majetkom. Jedna časť patrila kráľovským lámačom ľadu a druhá kráľovským nosičom rybárskych sietí.
V [13. storočí tu mal majetky Bartolomej z Veče, neskôr, po vymretí jeho rodu sa dedina stala majetkom Aladára a Petra, synov Ivánku. Počas stredoveku v dedine mali významnejšie majetky príslušníci rodiny Čúzi, Aponi a kastelán šintavského hradu Juraj Byb. Dedina sa v stredoveku delila na Horný Trnovec, Veľký Trnovec a Malý Trnovec. V 17. storočí okrem spomínaných tu mali majetky aj príslušníci rodín Amade, Sembery, neskôr Huňadi. Táto rodina postupne nadobudla majetkovú prevahu a stala sa najvýznamnejším zemepánom až do zrušenia poddanstva.
V roku 1869 mala obec 220 domov a 1613 obyvateľov, ktorí sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom. Zastúpené boli však aj niektoré remeslá, najmä krajčíri, obuvníci a čižmári.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Premenenia Pána, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku 1725. Donátorom kostola bol miestny zemepán Štefan Huňadi. V roku 1911 bol neoklasicisticky upravený. Ďalšou úpravou prešiel v roku 1924. Interiér je plochostropý, presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Nachádza sa tu klasicistický oltár s obrazom Premenenie pána zo začiatku 19. storočia.[4] Fasády sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami s úzkymi šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla v časti Horný Jatov, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, zo začiatku 19. storočia. Interiér je zaklenutý valenou klenbou. Nachádza sa tu klasicistická krstiteľnica zo začiatku 19. storočia.[5] Fasády kostola sú členené termálnymi oknami s profilovanými šambránami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
- Dedinská zvonica, barokovo-klasicistická stavba na pôdoryse štvorca z druhej polovice 18. storočia.[6] Fasády sú členené kordónovou rímsou a polkruhovo ukončenými rezonančnými otvormi, ukončená je ihlancovou helmicou.
- Pamätník antifašistickej manifestácie z 4.10.1938, stavba z roku 1968.[7]
- Socha sv. Floriána, v obci bola postavená na počesť patróna Dobrovoľného požiarneho zboru, ktorý je najstarším spolkom v obci. Táto socha bola postavená pri príležitosti 50. výročia založenia spolku v roku 1924.
- Socha sv. Tekly, v obci sa nachádza socha prvomučeníčky svätej Tekly, ktorá je zriedkavým zobrazením tejto svätej. Aj keď v obci neexistuje kronika nepodarilo sa zistiť meno osoby, ktorá sochu objednala a nechala umiestniť za obcou. Avšak, vieme, že táto časť obce mala historický názov Tekla a toto miesto je uvedené pod týmto názvom aj v 2. vojenskom mapovaní z rokov 1819 – 1869. Sochu zreštauroval v roku 2021 Mgr. art. Juraj Puškár.
Kostol sv. Petra a Pavla
Osobnosti obce
Rodáci
- Eduard Kukan (* 1939), diplomat, politik, bývalý minister zahraničných vecí Slovenska (2002 – 2006).
- Peter Andruška (* 1943), básnik, prozaik a kritik.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
