Prírodný park Džbán
From Wikipedia, the free encyclopedia
Prírodný park Džbán je chránené územie, ktoré bolo zriadené v roku 1994 na pomedzí okresov Louny, Kladno a Rakovník.[2] Je to pomerne rozsiahle prírodovedné a krajinársky cenné územie, ktoré leží medzi priemyselnými oblasťami Severočeskej hnedouhoľnej panvy a Kladensko-rakovníckej panvy.[3] Jeho rozloha je 416 km².[2]
| Džbán | |
| Prírodný park | |
 Výhľad z Louštína | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Kraje | Stredočeský a Úsťanský |
| Lokalita[1] | Okresy Louny, Kladno a Rakovník |
| Nadmorská výška | max. 537 m n. m. |
| Súradnice | 50°15′S 13°45′V |
| Rozloha | 416 km² (41 600 ha) |
| Vznik | 1994 |
 Rozsah PrP Džbán v porovnaní
s vymedzením geomorfologického celku Džbán | |
  Prírodný park Džbán Poloha na mape Česka | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Flóra
Územie má vysokú prírodovednú a rekreačné hodnotou, zachovali sa na ňom zmiešané a listnaté lesy, v ktorých sa vyskytuje celý rad vzácnych druhov rastlín[4], ako je kýchavica čierna, celoeurópsky chránený zvonovec ľaliolistý, vstavač purpurový, črievičník papučkový, vtáčia prilba červená, vtáčia prilba biela, vtáčia prilba dlholistá, smrečinovec plazivý, päťprstnica hustokvetá, päťprstnica obyčajná, vemenník dvojlistý, vemenník zelenkastý, bradáčik vajcovitý, kruštík rožkatý, kruštík širokolistý, kruštík tmavočervený, kamienka modropurpurová, veternica lesná, hruštička stredná, astra spišská, drieň obyčajný, jasenec biely, ľalia zlatohlavá, medúnka medovkolistá, zriedkavo dub plstnatý, ranostaj pošvatý, žltohlav najvyšší, šašina černastá, kosatka kalíškatá, bleduľa jarná, horec pľúcny, zerva hlavičkatá, tučnica obyčajná, vachta trojlistá, rosička okrúhlolistá, hlaváčik letný, hríb satanský alebo ľanolistník bezlistencový, ktorý tu rastie na jedinej lokalite v Česku.
Fauna
Džbán je veľmi cenný nielen botanicky ale aj zoologicky. Na území žije celý rad obojživelníkov, ako je mlok bodkovaný, mlok hrebenatý, mlok horský, salamandra škvrnitá, hrabavka škvrnitá, kunka červenobruchá, rosnička zelená, ropucha bradavičnatá, ropucha zelená, skokan rapotavý, skokan štíhly a i. Z plazov je hojný slepúch lámavý, jašterica krátkohlavá, užovka obojková, ale aj vzácni zástupcovia, ktorými sú vretenica severná a užovka hladká.
Tiež vtáctvo je na Džbáne pestro zastúpené. Hniezdi tu vlha obyčajná, ďateľ prostredný, ďateľ malý, žlna sivá, žlna zelená, tesár čierny, strnad záhradný, penica jarabá, sýkorka čiernohlavá, krutohlav hnedý, sluka hôrna, jastrab krahulec, jastrab veľký, výr skalný, myšiarka ušatá, sova obyčajná, bocian čierny, potápka malá, potápka chochlatá, labuť veľká a mnoho ďalších. Z radov bezstavovcov možno menovať cikádu lužnú alebo roháča veľkého.
Poslaním Prírodného parku Džbán je zachovanie unikátnej krajiny džbánskej kriedovej tabule s významnými estetickými hodnotami, najmä s ohľadom na geomorfológiu územia, lesné porasty, charakteristickú a vzácnu flóru a faunu, rozptýlenú mimolesnú zeleň a staré ovocné sady.[3]
Geografia a prírodné podmienky
O lokalite podrobnejšie pozri Džbán (geomorfologický celok).Hranicu Prírodného parku Džbán vymedzujú obce Kladno, Nové Strašecí, Řevničov, Hředle, Mutějovice, Kounov, Janov, Svojetín, Děkov, Vrbice, Běsno, Soběchleby, Liběšovice, Měcholupy, Dobříčany, Liběšice, Tuchořice, Hřivice, Senkov, Brodec, Smolnice, Hříškov, Panenský Týnec, Bílichov, Pozdeň, Jedomělice, Smečno, Svinařov a Libušín.[1]
Územie Džbánu je pahorkatina, ktorá najmä v okolí Ročova prechádza vo vrchovinu.[3] Je to opukový hrebeň a tunajšia biela aj zlatistá opuka sa už od prvopočiatku kamenných stavieb ťažila ako stavebný kameň nielen pre typické tunajšie neomietnuté sedliacke domy (tzv. opuková architektúra). Je tiež obľúbená pre svoju jedinečnú farebnosť a štruktúru aj v sochárstve a ťaží sa dodnes.[2][5][4] Najvyššími vrcholmi sú Louštín (537 m n. m.) a návršie Džbánu (536 m n. m.).[6]
Zrážky na území prírodného parku sú nízke ale vyrovnané, činia cca 490 až 510 mm. Sú ovplyvnené zrážkovým tieňom Krušných hôr.[3] Oblasť je všeobecne suchá a s priemernými teplotami cca 8,3 až 8,9°C aj pomerne teplá.[3]
Rozvodie[1]
Džbán pokrývajú z cca 65 až 70% lesy. Je pramennou oblasťou uprostred inak bezlesého Slánska, Žatecka a Lounska. Mohutný džbánsky hrebeň v smere Hříškov-Řevničov je prirodzenou rozvodnicou Vltavy, Berounky a Ohře. Na východ od tejto rozvodnice pramení Bakovský potok so svojimi prítokmi, potoky Bilichovským a Červeným. Všetky tieto potoky majú smer svojho toku na východ alebo severovýchod a odvodňuje ich Vltava. Na západ od rozvodnice pramenia potoky Smolnický, Klášterský (Ročovský), Hřivický, Hasina a Klučecký. Smer ich toku je na sever alebo severozápad a odvodňuje ich rieka Ohře.
v južnej časti parku, v blízkosti Řevničova
- Nad tiesňavou Vráta sa nachádza kráľovský hrad Džbán z prvej polovice 13. storočia vybudovaný na pravekom ostrohu.[7]
- Obľúbeným výletným miestom je tiež hrad Pravda, z prvej polovice 14. storočia.[8]
- Ďalšími hradmi v parku sú napr. Dřevíč alebo Žerotín, obľúbeným je tiež kláštor v Ročove a nedostavaný chrám v Panenskom Týnci.[9]
- V kraji sa nachádzajú početné pamiatky prehistorického osídlenia.[10]
- Hrebeň Džbán bol v povestných časoch českého dávnoveku vojnovou hranicou Lucka a Pražského kniežatstva.[2]
- Roku 1943 bola na návrší pri Mšeckých Žehroviciach nájdená slávna Opuková hlava keltského héroa, považovaná za vôbec najkrajšie spodobnenie keltského muža, boha alebo poloboha tej doby a ikonou keltskej kultúry vsúčasnosti.[2]
- Územie pretína niekoľko značených trás.
- Náučný chodník Kounovské kamenné rady bol zriadený v roku 1987 a má 11 zastávok. Ukazuje 14 radov kameňov tzv. Kounovských kamenných radov a tiež prírodné pomery Džbánu, históriu (v blízkosti sa nachádza halštatsko-laténske hradisko), geológiu, botaniku, zoológiu, poľnohospodárstvo, lesníctvo a pod. Začína pri ceste za mutějovickou železničnou stanicou smerom na Kounov.[1][11]
- Náučný chodník Novostrašecko bol otvorený v roku 1994, má 14 informačných panelov a meria 12km. Začína pri železničnej stanici v Novom Strašecí, prechádza mestom, okolo obory Libeň, Mšeckými Žehrovicami a pozdĺž sústavy rybníkov na potoku Lodenice. Chodník podáva informácie o Prírodnom parku Džbán, o Mšeckých Žehroviciach a o Novom Strašecí a okolí. Informuje o zeleni, poľnohospodárstve, lesníctve, pamätných stromoch, keltskom osídlení a rybníkoch.[11]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
