Krušné hory

Krušné hory (nem. Erzgebirge) je geomorfologický celok a pohorie pozdĺž česko-nemeckej hranice na severozápade Čiech a juhu Saska. Tvorí súvislé horské pásmo s dĺžkou 130 kilometrov a s priemernou šírkou približne 40 kilometrov. Najvyšším vrchom je Klínovec (1244 m n. m.).

Krušné hory
nem. Erzgebirge
pohorie
Krušné hory v zime
Štáty	Česko,   Nemecko
Časť	Krušnohorská hornatina
Najvyšší bod	Klínovec
- výška	1 244 m n. m.
- súradnice	50°23′46″S 12°58′04″V
Dĺžka	130 km
Šírka	40 km
Rozloha	6 000 km² (600 000 ha)
Geologické zloženie	rula
Poloha pohoria Krušné Hory v Čechách
Topografická mapa pohoria Krušné hory v spolkovej krajine Sasko
Wikimedia Commons: Ore Mountains
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Prírodné pomery

Krušné hory sú zvyškom starého vyzdvihnutého pohoria s plochou vrcholovou časťou. Z českej strany sú obmedzené strmým zlomovým svahom^[1]. Budujú ich hlavne hlavne kryštalické horniny, hlavne žuly, svory a ruly. Tektonicky patria Krušné hory do saxo-thuringika. Na staršom hercýnskom podklade ležia mladšie treťohorné vulkanické horniny.

Osídlenie

Medzi známejšie mestá pod Krušnými horami patria Ústí nad Labem, Chabařovice, Teplice, Duchcov, Litvínov, Most, Chomutov, Kadaň, Klášterec nad Ohří, Ostrov nad Ohří, Karlovy Vary, Sokolov, Zwickau, Freiberg, Chemnitz a Drážďany.

Dejiny

Okolo polovice 2. tisícročia pred Kr. sa pastierske kmene, ktoré sa usadili v blízkosti hôr, naučili využívať domáce zásoby cínových rúd v Krušných horách.^[2] Známe sú tiež ložiská uránu a minerálne pramene (napr. Jáchymov).