![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f0/Prothesis.svg/langsk-640px-Prothesis.svg.png&w=640&q=50)
Prothesis
From Wikipedia, the free encyclopedia
Prothesis[1] (slovenská výslovnosť [protezis][1]; zriedkavo aj: žertveník[2][3][4][pozn. 1]; gr. πρόθεσις – prothesis, lat. prothesis, rus. жертвенник – žertvennik) je postranná miestnosť spravidla pripojená k severnej strane apsidy chrámu v ranokresťanskej, byzantskej, sýrskej či ruskej architektúre. Miestnosť slúžila k príprave božskej liturgie - a teda najmä eucharistie (chlieb a víno).[5][6][7] Počas palaiologovského byzantského obdobia sa začal prothesis zdobiť ikonami umučenia Ježiša Krista, Krista ako Baránka (Ammnos) alebo Krista Trpiteľa (Akra tapeinosis). Symetricky z južnej strany bol k apside pripojený diakonikon, kde boli uchované obradné potreby.[8][9]
![Symbol rozcestia](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/72/Disambig.svg/20px-Disambig.svg.png)
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f0/Prothesis.svg/320px-Prothesis.svg.png)
Prothesis bol spolu s diakonikom označovaný za pastorórium (pastoforion), ktoré v Starom zákone označovalo pokladnicu alebo kňazskú časť v Šalamúnovom chráme. Pastofória sa prvýkrát písomne spomínajú v 4. storočí, ako schránky pozostávajúca z dvoch častí umiestnených vo východnej časti chrámu. Za vlády Justína II. (565 – 574) sa v dôsledku zmeny liturgie prothesis a diakonikon umiestnili do samostatných miestností po stranách apsidy. Niekedy sa objavuje ako samostatne stojaca stavba. V sýrskych chrámoch to bola obdĺžniková komora na ukladanie darov veriacich. Niekedy bola preto umiestnená na južnej strane, aby bola prístupnejšia pre pútnikov a laikov. V koptských chrámoch doň môžu vstúpiť len muži, aby prijali sväté prijímanie. Pred vstupom si musia vyzuť topánky. Ženy prijímajú prijímanie pred tzv. cárskymi dverami. Pred touto zmenou existovala iba samotná apsida. Zvyčajne lemujú apsidu a niekedy s ňou tvoria trojapsidu (sanktuárium) typický prvok byzantskej architektúry. Dnes sa vyskytuje v sýrskych, afrických a ruských chrámoch a často aj v iných regiónoch. Do prothezidy vždy vedie oveľa širší vchod ako do diakoniku. Ďalším rozdielom je, že hoci existujú prípady, keď bočné uličky z apsidy vedú svätyňou a bemou do diakoniku, nikdy nevedú do prothezidy.[10][8]