Nižná Myšľa
obec na Slovensku v okrese Košice-okolie From Wikipedia, the free encyclopedia
Nižná Myšľa (maď. Alsómislye) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
| Nižná Myšľa | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov |
| Vodné toky | Hornád, Oľšava |
| Nadmorská výška | 235 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′25″S 21°21′55″V |
| Rozloha | 12,61 km² (1 261 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 617 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 128,23 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1270 |
| Starosta | Miroslav Sisák[3] (nezávislý) |
| PSČ | 044 15 |
| ŠÚJ | 521736 |
| EČV (do r. 2022) | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Obchodná 104 044 15 Nižná Myšľa |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 055 / 69 80 124 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Nižná Myšľa | |
| Webová stránka: niznamysla.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec leží na južnom okraji centrálnej časti Košickej kotliny, na rozhraní jej podcelkov Košická rovina a Toryská pahorkatina. Západnou časťou chotára preteká Hornád, východnou riečka Oľšava. S 15 km vzdialenými Košicami je spojená cestou II/552, ktorá vedie severne od obce, miestna komunikácia vedie aj do susednej Ždane. Na okraji obce má zastávku aj železničná trať na Čiernu nad Tisou.
Ulice
Hlavná, Skladná, Slivková, Poštová, Obchodná, Mäsiarska, Družstevná, Repiská, Varheďná, Hlboká, Školská, Malá nemecká, Veľká nemecká, Kopaničná, Cintorínska, Lesná, Široká, Pri Hornáde, staničná
Dôkazy o prítomnosti pravekých ľudí v okolí obce pochádzaj už z paleolitu (kamenné nástroje, úštepy). Neskôr sa tu nachádzala opevnená osada otomansko-fuzesabonskej kultúry (asi 1800 - 1700 pred Kr.). Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1270. V tej dobe tu existoval premonštrátsky kláštor a prepoštstvo.
Obec bola na prelome rokov 1944 a 1945 čiastočne vypálená počas bombardovania lietadlami Červenej armády.[4]
V noci zo štvrtka 3. júna na piatok 4. júna 2010 postihol obec v dôsledku nadmerných zrážok na ničivý zosuv. Zosuv zničil asi 40 domov. Bolo evakuovaných asi 150 obyvateľov. Škody sa vyšplhali na približne 30 miliónov eur. Jednalo sa o druhý najhorší zosuv zaznamenaný na Slovenskom území.[5][6]
Pamiatky
- Varhégy, archeologické nálezisko z doby bronzovej. V tejto lokalite boli objavené nálezy z otomanskej kultúry a od roku 1977 tu realizuje Archeologický ústav SAV a Východoslovenské múzeum systematický archeologický výskum. Doteraz boli preskúmané dve opevnené osady a pohrebisko, ktoré upresnili vek nálezov. Prvá osada spolu s pohrebiskom pochádzajú zo staršej doby bronzovej (1700 – 1500 pred Kr.), druhá osada, prekrývajúca staršie pohrebisko je zo začiatku strednej doby bronzovej (1500 – 1400 pred Kr.). V lokalite bol vybudovaný skanzen s replikami domov a opevnenia z doby bronzovej. Najstaršia opevnená osada (1700 pred Kr.) sa nachádza na južnom okraji vyvýšeniny Varhégy. Nálezy získané počas archeologického výskumu poukazujú na jej poľnohospodársko-remeselnícky charakter a dokladajú miestne spracovávanie surovín. Opevnenie pozostávalo z hlineného valu a 6 m hlbokej hrotitej priekopy. Ďalšie osídlenie polohy súviselo so vznikom II. opevnenej osady. Novšie vybudovaná osada (1500 pred Kr.) bola tvorená rozmernými zrubového príbytkami, usporiadanými v dvojradoch. Na svoju dobu bola výnimočná svojou rozlohou i počtom obyvateľov a podľa nálezov bola významným mocenským centrom a strediskom kultu. Stopy po náboženských obradoch sa zachovali v niektorých hroboch, pričom sa vynímajú tie, v ktorých sa našli rituálne pohodené časti ľudí alebo celí jedinci. Unikátnym dokladom najvyššej obety bol nález rozmernej jamy, do ktorej boli postupne vhodené 4 mladé ženy a časť uvarenej detskej lebky. Táto osada zanikla veľmi skoro, cca po 50–70 rokoch od jej vzniku (1400 pred Kr.). Príbytky boli vyrabované a vypálené a obyvatelia boli nútení osadu opustiť. Ďalšou časťou je pohrebisko zo 17. storočia pred Kr, ktoré sa rozkladá na ploche cca 2,5. Bolo tu odkrytých viac ako 800 hrobov, ich celkový počet sa odhaduje na približne 1000. Výskum pohrebiska dokázal sociálnu a ekonomickú diferenciáciu spoločnosti. Nálezy prezrádzajú postavenie pochovaného v komunite a jeho dôležitosť počas života. V hroboch sa našli šperky z bronzu, zlata, kostí a zuboviny. Ďalej keramika s uloženou potravou a nápojmi pre posmrtný život.[7]
- Bývalá jezuitská hospodárska správa, dvojpodlažná renesančná dvojtraktová stavba na pôdoryse písmena U z roku 1643.[8] Dnes tu sídli myšlianske múzeum. Sú tu vystavené artefakty z doby bronzovej, z archeologickej lokality v Nižnej Myšli a etnografická expozícia.
- Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša biskupa, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polkruhovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1805-1807. Stojí na mieste staršej renesančnej stavby. V roku 1887 prešiel súčasný kostol obnovou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádzaja sa tu kamenná renesančná krstiteľnica, kazateľnica z 19. storočia a súbor oltárov z roku 1924 od B. Kafku z Červeného Kostelca.[9] Fasáda kostola je členená pilastrami. Veža je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.
Vykopávky za Nižnou Myšľou
- SAD (tri zastávky – Hlavná ulica)
- ŽSR (železničná stanica)
Čestné občianstvo
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
