slovenský diplomat a politik From Wikipedia, the free encyclopedia
JUDr. Maroš Šefčovič, PhD. (* 24. júl 1966, Bratislava) je slovenský diplomat a politik, súčasný podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.[2]
Maroš Šefčovič | |
Šefčovič na neformálnom stretnutí ministrov energetiky a dopravy členských štátov Európskej únie (20. september 2017) | |
Súčasný podpredseda Európskej Komisie zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad | |
---|---|
Momentálne v úrade | |
od 1. decembra 2019 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 24. júl 1966 (58 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko (dnes Slovensko) |
Politická strana | KSČ (1989)[1] SMER-SD (nestraník) |
Alma mater | Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov [2] Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave [2][3] |
Profesia | diplomat, eurokomisár |
Národnosť | slovenská |
Rodina | |
Manželka |
Helena Šefčovičová, rod. Cinová |
Deti | Helena (* 1990) Martina (* 1992) Maroš (* 1999) |
Odkazy | |
Maroš Šefčovič (multimediálne súbory) | |
V minulosti bol veľvyslancom SR v Tel Avive a v rokoch 2004 – 2009 bol vedúcim Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únii.[2]Od októbra 2009 do februára 2010 pôsobil ako komisár pre vzdelanie, kultúru a mládež v komisii vedenej José Barrosom. Od februára 2010 do roku 2014 bol podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu v komisii vedenej José Barrosom. Od roku novembra 2014 do roku 2019 zastával post podpredsedu Európskej Komisie vedenej Jean-Claude Junckerom zodpovedného za energetickú úniu.
V januári 2019 prijal ponuku strany SMER-SD kandidovať do funkcie prezidenta SR s jej podporou vo voľbách, ktoré sa konali 16. marca 2019.[4][5]V druhom kole prezidentských volieb prehral proti Zuzane Čaputovej, pričom získal 41,59% z celkového počtu hlasov.
Maroš Šefčovič sa narodil v Bratislave 24. júla 1966. Jeho otec bol elektrotechnický inžinier, matka poštová úradníčka.[6] V roku 1984 začal študovať na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Počas štúdia ekonómie dostal ponuku študovať diplomaciu na MGIMO v Moskve vo vtedajšom Sovietskom zväze. Štúdium na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov dokončil roku 1990. Niektorí sa nesprávne domnievajú, že ak podľa vtedy účinného zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách bolo možné udeľovať absolventom zahraničných vysokých škôl nostrifikácie a súčasne aj priznávať titul JUDr. iba do 9. mája 1990, a ak Šefčovič údajne dostal záverečné vysvedčenie o skončení MGIMO v Moskve až 13. júna 1990, nemal na titul nárok. Avšak v skutočnosti je rozhodujúci dátum absolvovania, a nie dátum doručenia diplomu, preto titul JUDr. získal oprávnene.[chýba zdroj] Šefčovič podľa vlastných slov bol v lete 1989 prijatý do Komunistickej strany Československa, ale členská legitimácia mu nikdy nebola doručená, keďže v tom istom roku prebehla Nežná revolúcia.[7]
V roku 2000 ukončil postgraduálne doktorandské štúdium medzinárodného a európskeho práva na Univerzite Komenského a získal titul PhD.[8][3]
Od roku 1989 pôsobil na ministerstve zahraničných vecí v Prahe. Najprv ako stážista, od roku 1990 ako poradca štátneho tajomníka ministra zahraničných vecí MZV ČSFR. V rokoch 1991 – 1992 bol 3. tajomník a konzul na veľvyslanectve v Harare (Zimbabwe). V roku 1992 bol 2. tajomník a zástupca veľvyslanca v Ottawe (Kanada).[8]
Od roku 1993 je pracovníkom ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (MZV SR). Od roku 1995 pracoval na odbore krajín EÚ a NATO najprv ako referent a od roku 1996 ako zástupca riaditeľa odboru. V roku 1997 sa stal zástupcom riaditeľa a v roku 1998 riaditeľom Kancelárie ministra MZV SR.[8][9]
Od roku 1998 pôsobil ako zástupca vedúceho misie a radca v Misii Slovenskej republiky pri Európskych spoločenstvách v Bruseli a v roku 1999 bol veľvyslancom v Tel Avive (Izrael). Po návrate na Slovensko v roku 2002 bol generálnym riaditeľom sekcie bilaterálnej spolupráce MZV SR a v roku 2003 generálnym riaditeľom sekcie pre európske záležitosti. V rokoch 2004 – 2009 pôsobil ako stály zástupca Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli.[8][9]
Po odstúpení Jána Figeľa, sa 1. októbra 2009 stal členom Európskej komisie zodpovedným za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež. Túto funkciu vykonával do 8. februára 2010, keď sa utvorila nová komisia, ktorej sa tiež stal členom.[8][10][9]
Od 9. februára 2010 do roku 2014 bol podpredsedom Európskej komisie zodpovedným za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu.[11][8]
Od roku 2014 je podpredsedom Európskej Komisie zodpovedný za energetickú úniu.[12]
Od 1. decembra roku 2019 zastáva post podpredsedu Európskej komisie vedenej Ursulou von der Leyen zodpovedného za medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.
Na tlačovej besede 18. januára 2019 oznámil, že prijal ponuku strany SMER-SD kandidovať na post prezidenta SR vo voľbách v roku 2019. Pripomenul, že nie je členom strany Smer, ale že sa bude spoliehať aj na pomoc strany pri financovaní kampane.[5]
V prvom kole volieb skončil na druhom mieste a postúpil tak do druhého kola, kde kandidoval proti Zuzane Čaputovej.[13] Svoju kampaň pred druhým kolom zameral na ochranu tradičných kresťanských hodnôt. Čaputovú vyzval na predvolebnú debatu v cudzom jazyku, ale tá to odmietla. Hlavnou témou by podľa neho mala byť zahraničná politika, keďže je jednou z „kľúčových zodpovedností prezidenta“.[14]
Pred druhým kolom prezidentských volieb sa v nedeľu 24. marca 2019 stretol s českým prezidentom Milošom Zemanom na zámku v Lánoch. Zeman mu poprial úspech vo voľbách a ocenil jeho odborné schopnosti a znalosti.[15]
V druhom kole prezidentských volieb prehral proti Zuzane Čaputovej pri účasti 41,79%, pričom získal 41,59% z celkového počtu hlasov - čo predstavuje 752 403 platných hlasov.
Krátko po druhom kole avizoval, že sa aj naďalej chystá kandidovať na post eurokomisára, ihneď po nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.