ruský románopisec, esejista, dramatik a filozof From Wikipedia, the free encyclopedia
Lev Nikolajevič Tolstoj (rus. Лев Николаевич Толстой; * 9. september 1828 – † 20. november 1910) bol ruský spisovateľ – románopisec, esejista, dramatik a filozof – ako aj kresťanský anarchista a stúpenec reformy vzdelávania. Je pravdepodobne najznámejším členom šľachtickej rodiny Tolstých a jedným z najčítanejších ruských spisovateľov.
Lev Nikolajevič Tolstoj | |
ruský spisovateľ a filozof, predstaviteľ realizmu | |
Narodenie | 9. september 1828 Jasná Poľana, Ruská ríša |
---|---|
Úmrtie | 20. november 1910 (82 rokov) Astapovo, Ruská ríša |
Podpis | |
Odkazy | |
Webstránka | tolstoy.ru |
Projekt Gutenberg | Lev Nikolajevič Tolstoj (plné texty diel autora) |
Commons | Lev Nikolajevič Tolstoj |
Narodil sa v rodinnom sídle v Jasnej Poľane, neďaleko mesta Tula, južne od Moskvy. Jeho rodičia pochádzali zo starých šľachtických rodov, otec sa volal Nikolaj Iľjič Tolstoj (zomrel v roku 1837), matka sa za slobodna volala Marija Nikolajevna Volkonská (zomrela v roku 1830). Prostredníctvom svojich starých rodičov bol Lev Nikolajevič spriaznený s inými kniežacími rodinami v Rusku (ako boli Trubeckí, Gorčakovci a iní). Rodina Tolstých patrila k najvyššej ruskej aristokracii a Lev Nikolajevič si svoju príslušnosť k tejto vrstve silne uvedomoval. Tolstoj mal troch bratov a sestru. Po smrti rodičov sa o neho starala jeho teta Jergolská, v detstve žil prevažne v Moskve a v Jasnej Poľane. Ako všetci šľachtickí synkovia, aj on dostal francúzsku výchovu.
Od roku 1844 začal Tolstoj študovať právo a orientálne jazyky na univerzite v Kazani. Jeho učitelia ho však ohodnotili ako lenivého a Lev Nikolajevič štúdium zanechal. Počas štúdia viedol bohémsky život a prehrával značné sumy v kartách. Už počas štúdia v Kazani si začal viesť denník, v ktorom zaznamenával aj svoje morálne poklesky a najintímnejšie myšlienky, z ktorých mnohé sa dotýkali otázky zmyslu ľudskej existencie. V roku 1849 sa vrátil do Jasnej Poľany, kde sa chcel venovať správe hospodárstva a zlepšeniu životných podmienok svojich nevoľníkov. Veľmi skoro však odišiel so svojím bratom bojovať na Kaukaz (1851) a potom sa zúčastnil krymskej vojny (1853 – 1856). Spočiatku bol vyslaný do Valašska, kde ruská armáda bojovala s Tureckom. Od konca roku 1854 bol Tolstoj svedkom obrany Sevastopoľu na Krymskom polostrove. Zážitky z bojov na Kaukaze a z Krymu mu poslúžili ako námety k niektorým poviedkam (Hadži Murat, Sevastopoľské poviedky). V roku 1856 definitívne odišiel do výslužby, pričom sa začal čoraz viac hlásiť k myšlienkam pacifizmu.
V roku 1857 cestoval po západnej Európe, navštívil Francúzsko, Švajčiarsko a Nemecko. V Európe ho znechutila dominujúca kapitalistická morálka, zdôrazňujúca osobnú aktivitu, dravosť a individualizmus, vyzdvihujúca získavanie materiálnych statkov a zmyselných pôžitkov. Po svojom návrate do Ruska si Tolstoj uvedomil zaostalosť ruskej politickej, ekonomickej i kultúrnej reality. Zvlášť ťaživým problémom bolo pretrvávajúce nevoľníctvo (mimo Rusko už v tom čase nikde neexistovalo). Tolstoj sa domnieval, že postavenie nevoľníkov sa zlepší, ak im bude poskytnuté vzdelanie. Sám si to chcel overiť v praxi a preto v roku 1859 otvoril prvú školu pre svojich poddaných a ich deti, v ktorej sám so svojou rodinou vyučoval. Roľníci však vo vzdelávaní nevideli žiadny zmysel a považovali ju za záťaž. Tolstého aktivity ostatní statkári považovali za neprimerané jeho postaveniu a prestali sa s ním stýkať. Viacerí ho začali považovať v lepšom prípade za čudáka.
Zároveň sa Tolstoj začal venovať literárnej činnosti. Jeho prvým literárnym pokusom bol preklad diela írskeho spisovateľa Laurence Sterna Sentimentálna cesta cez Francúzsko a Taliansko. V roku 1851 napísal svoju prvú poviedku Včerajší deň. V roku 1852 dokončil svoju prvú novelu Detstvo a poslal ju Nikolajovi Nekrasovovi, aby ju uverejnil v literárnom časopise Sovremennik (Súčasník). Publikovaná novela vzbudila u čitateľov záujem a Tolstoj sa pomaly stával známym spisovateľom. V roku 1862 vydal novelu Kozáci, ktorú Ivan Sergejevič Turgenev ocenil ako "najlepší príbeh napísaný v našom jazyku".
23. septembra 1862 sa Lev Nikolajevič Tolstoj oženil so Sofiou Andrejevnou Behrsovou, dcérou lekára, ktorá bola od neho o 16 rokov mladšia. Mali spolu dvanásť detí, ale päť z nich zomrelo ešte v detskom veku. Svoje zásnuby a sobáš do veľkej miery realisticky zobrazil v románe Anna Kareninová (zvlášť dramatická je scéna, v ktorej dal snúbenici prečítať svoje denníky, do ktorých si zapísal aj početné sexuálne prehrešky, ktorých sa dopustil s nevoľníčkami). V harmonickom období prvých rokov manželstva napísal Tolstoj svoje najlepšie a najslávnejšie dielo – románovú epopej Vojna a mier. V tomto diele vyslovil svoje odsúdenie vojny ako nehumánneho aktu a zároveň veľmi presvedčivo priblížil epochu rusko-francúzskych vojen v rozmedzí rokov 1805 – 1812. Slávnymi boli aj jeho neskoršie realistické romány Anna Kareninová (1877) a Vzkriesenie (1899). Zvlášť veľkú pozornosť vyvolal román Vzkriesenie, v ktorom Tolstoj odhalil a dramaticky vykreslil príčiny a dôsledky ženskej prostitúcie, ktorá bola do istej miery spoločnosťou tolerovaná. V románe odznelo aj mnoho proticirkevných hodnotení a ideí, čo pobúrilo predstaviteľov pravoslávnej cirkvi. Za svoje početné názory a myšlienky, ktoré odporovali oficiálnemu cirkevnému učeniu, bol Tolstoj napokon v roku 1901 z ruskej pravoslávnej cirkvi exkomunikovaný (vylúčený). Svoje názory na kresťanstvo a vieru v Boha Tolstoj zhrnul do autobiografických esejí Spoveď a Moje náboženstvo. Jeho názory sa obyčajne definujú ako kresťanský anarchizmus. Veľmi silnou črtou jeho filozofie a literárnych diel bola idea neprotivenia sa zlu násilím, myšlienka akejsi pasívnej rezistencie alebo nenásilného odporu, ktorá silne ovplyvnila európskych pacifistov (napríklad aj Slováka Alberta Škarvana) alebo Mahátmu Gándhího.
Od konca 90. rokov 19. storočia sa komplikoval jeho vzťah s manželkou a vlastnými deťmi. Tolstoj často uvažoval o odchode od rodiny, niekoľkokrát vyjadril svoju túžbu žiť ako obyčajný roľník. Od roku 1904 sa stal jeho osobným lekárom Slovák Dušan Makovický, ktorý si počas pobytu v Jasnej Poľane viedol veľmi podrobný denník, ktorý ponúka veľmi zaujímavý pohľad na Tolstého a život v Jasnej poľane v závere Tolstého života (bol kompletne publikovaný v ruštine). Makovický sa stal aj jeho jediným spoločníkom na úteku z domu začiatkom novembra 1910. Počas úteku Tolstoj prechladol a napokon musel uľahnúť v budove železničnej stanice v lokalite Astapovo, kde v prítomnosti viacerých priateľov a členov rodiny zomrel. Pochovaný je v parku v Jasnej Poľane.
Význam L. N. Tolstého je obrovský, pretože sa ako jeden z prvých autorov, pokúsil priblížiť ruskú literatúru k západnej civilizácii. Jeho realistické romány Vojna a mier, Anna Kareninová a Vzkriesenie ponúkajú realistický obraz ruskej spoločnosti v priebehu celého 19. storočia.
Otáznik znamená neoverený slovenský preklad názvu
Romány:
Preklady do slovenčiny: 1. Zora Jesenská (1949 a 1950 – štvorzväzkové) 2. Ružena Dvořáková-Žiaranová (1980 – I. vydanie, štvorzväzkové; 1987 – II. vydanie, dvojzväzkové; 2001 a 2002 – III. vydanie, dvojzväzkové)
Preklady do slovenčiny: 1. Mária Klimová (1950 – I. vydanie, trojzväzkové; 1952 – II. vydanie, trojzväzkové; 1960 – III. vydanie, dvojzväzkové) 2. Naďa Szabová (1986 – I. vydanie, dvojzväzkové; 2002 – II. vydanie, dvojzväzkové; 2005 – III. vydanie, dvojzväzkové; 2012 – IV. vydanie, jednozväzkové)
Preklady do slovenčiny: Albert Škarvan (1899 – Žilina : D. Makovický v edícii Poučná bibliothéka, zv. 2.; ide o vôbec prvý preklad tohto románu do cudzej reči vo svete!); Soňa Čechová (1965 SVKL, 1990 – I. vydanie; 2004 – II. vydanie)
Novely:
Vojnové diela:
Drámy:
Ďalšie diela
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.