slovenský esperantista, spisovateľ a prekladateľ From Wikipedia, the free encyclopedia
Albert Škarvan (* 31. január 1869, Tvrdošín – † 29. marec 1926, Liptovský Hrádok) bol slovenský lekár, spisovateľ a prekladateľ. Považujú ho za pacifistu.
| Albert Škarvan | |
| slovenský lekár, prekladateľ a spisovateľ | |
 | |
| Narodenie | 31. január 1869 Tvrdošín, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
|---|---|
| Úmrtie | 29. marec 1926 (57 rokov) Liptovský Hrádok, Česko-Slovensko |
| Profesia | lekár |
| Rodičia | Albert Škarvan Mária, rod. Jarošová |
| Odkazy | |
| Commons |  Albert Škarvan |
Pochádzal z úradníckej rodiny Alberta Škarvana (1835 – 1881) a jeho manželky Márie, rodenej Jarošovej (1841 – 1905).[1] Vzdelanie získaval v Hybiach, v Levoči, Spišskej Novej Vsi a Kežmarku, vysokoškolské štúdiá absolvoval na lekárskej fakulte v Budapešti, Prahe a v Innsbrucku, kde v roku 1894 získal titul MUDr. Od roku 1895 pracoval ako lekár v Košiciach, v roku 1896 – 1897 žil v Rusku (Jasná Poľana, Moskva, Petrohrad), v roku 1897 v Anglicku. V roku 1898 sa kvôli zdraviu presťahoval do Švajčiarska. V roku 1898 – 1904 pôsobil ako lekár v Locarne, v roku 1904 – 1910 žil na predmestí Ženevy. V roku 1910 získal milosť od panovníka Františka Jozefa I. a vrátil sa na Slovensko. V roku 1910 – 1915 žil v Dolných Teranoch, v Bátovciach, v roku 1918 v Liptovskom Mikuláši a napokon v roku 1919 – 1926 sa stal okresným lekárom v Liptovskom Hrádku. Ešte počas univerzitných štúdií v Prahe bol členom spolku slovenských študentov Detvan. V rokoch štúdií žil bohémskym životom, ale vzrastala v ňom vnútorná nespokojnosť. Tá bola vystupňovaná aj pod vplyvom myšlienok Leva Nikolajeviča Tolstého, ktorého diela v tom čase čítal. Tie mali mimoriadny vplyv aj na ďalší Škarvanov život. Ovplyvnili ho najmä myšlienky všeobecného mieru a bratského spolunažívania všetkých národov.
Po ukončení školy nastúpil na vojenskú službu do Košíc. Štyri mesiace pred ukončením služby 7. februára 1895 napísal hlavnému štábnemu lekárovi tento list:
Po odmietnutí vojenskej služby ho uväznili a po eskortovaní z Košíc sa dostal s diagnózou "náboženská pomätenosť spletená s ideami Tolstého" do Viedne na pozorovanie na psychiatrickú kliniku. Tam sa zblížil s mladou grófkou Adelou Mazuchelliovou. Chodila navštevovať Škarvanovho suseda na lôžku, poľského gardového dôstojníka, ktorý sa kvôli nej zadlžil a hodil do Dunaja, ale zachránili ho. Aby sa nestal spoločenský škandál, vyhlásili ho za duševne chorého a dali do nemocnice. Grófka Mazuchelliová sa však zaľúbila do Škarvana, ale ten jej lásku napokon neprijal.
Vojenský súd Škarvanovi vymeral štyri mesiace väzenia a odobratie diplomu lekára. Z Viedne do Košíc, kde si mal odsedieť trest, ho odprevádzala milujúca grófka, ktorá sa kvôli nemu presťahovala do Košíc. Chýr o mladom lekárovi-tolstojovcovi obletel svet. Spolu s tým však Škarvan okúsil aj výčitky najbližšej rodiny. Od brata si musel Škarvan, keď ho šikovali do Viedne pred súd, vypočuť:
O osudy Škarvana sa živo zaujímal aj L. N. Tolstoj vo svojich listoch písaných D. Makovickému. Čin mladého lekára sa však stretol s nepochopením v politickom centre Slovákov v Martine. Vajanský v Národných novinách napísal:
Po prepustení z väzenia v roku 1896 Škarvan odcestoval na pozvánku od L. N. Tolstého do Jasnej Poľany. Počas svojho pobytu v Rusku pôsobil ako jeho osobný lekár. Stal sa Tolstého osobným priateľom a v tom čase sa detailnejšie zoznámil s jeho filozofiou. Neskôr k tejto filozofii zaujal čiastočne kritický postoj. Vo februári 1897 ho z Ruska spoločne s Tolstého nakladateľom Čertkovom vypovedali. Z obáv, že by bol v Uhorsku opäť stíhaný pre nenastúpenie vojenskej služby, odsťahoval sa do Anglicka, kde sa usadil v Čertkovovej kolónii tolstojovcov. Sprevádzala ho povesť nenapraviteľného sukničkára – ďalší obyvateľ kolónie ruský emigrant Bonč-Brujevič, vtedy 22-ročný, neskôr blízky spolupracovník Lenina, napísal:
Venoval sa najmä slovenským národným problémom, vyjadroval svoje pacifistické názory a tiež osobné postoje k spoločenským a iným problémom. Časť jeho diela ostala v rukopise, napr. jeho rozsiahla historicko-sociálno-psychologická štúdia o Slovákoch, v ktorej kriticky vystupuje proti štátu, cirkvi a národnému útlaku. Taktiež po sebe zanechal tiež osobné denníky, ktoré si viedol od roku 1896 a ktoré obsahujú nielen jeho vnútorné stavy a myšlienky, ale i postoje k súdobým problémom. Okrem vlastnej tvorby sa venoval najmä prekladom z ruštiny (Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Maxim Gorkij, Lev Nikolajevič Tolstoj, Anton Pavlovič Čechov a i.) a francúzštiny (Guy de Maupassant), a tieto preklady uverejňoval v slovenskej tlači vydávanej v Amerike, tak i v slovenských časopisoch Slovenské pohľady, Dennica, Hlas a i. Venoval sa tiež štúdiu esperanta a do slovenčiny preložil jeho gramatiku.
Albert Škarvan patrí k významným predstaviteľom esperantského hnutia. Esperanto spoznal prostredníctvom Leva Nikolajeviča Tolstého. Svoju činnosť na tomto poli rozvinul predovšetkým v čase svojho pobytu v Švajčiarsku. Tu preložil a na Slovensku vydal v roku 1907 s ruským autorom N. P. Evstifejevom prvú slovenskú učebnicu esperanta „Základy medzinárodnej reči esperanto od Dra Zamenhofa“ „Úplný slovenský preklad“ „Fundamento de internacia lingvo Esperanto do D-ro Zamenhof“ „Kompleta slovaka traduko“. Jej druhé vydanie vyšlo v roku 1918 v Amerike pre potreby slovenskej menšiny žijúcej v meste Chicago. Tretie nezmenené vydanie vydalo v roku 2007 vydavateľstvo Espero pri príležitosti 100. výročia prvého vydania.[6] Štvrté nezmenené vydanie vydalo v roku 2016 vydavateľstvo Espero pri príležitosti 101. ročníka svetového kongresu Esperanta.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
