Kozákov (národná prírodná pamiatka)

	Kozákov
	Národná prírodná pamiatka
	Pohľad na oblasť národnej prírodnej pamiatky z obce Klokočí
Štát	Česko
Región	Liberecký kraj
Okres	Semily
Lokalita	Mírová pod Kozákovem; (k. ú. Loktuše, Vesec),; Radostná pod Kozákovem; (k. ú. Lestkov)
Nadmorská výška	420 – 720 m n. m.
Súradnice	50°35′42″S 15°15′29″V
Rozloha	162,8329 ha
Vznik	13. jún 1985
- Vyhlásil	Okresný národný výbor Semily
Správa	Správa CHKO Český ráj
Kód AOPK ČR	920
	Kozákov Poloha na mape Česka
	Wikimedia Commons: Kozákov
	Webová stránka: BioLib.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Kozákov je národná prírodná pamiatka v okrese Semily, ktorá bola vyhlásená Okresným národným výborom Semily 13. júna 1985 na katastroch obcí Lestkov, Loktuše a Vesec na rozlohe 162,8 ha. Nachádza sa približne v 5 kilometrovej vzdialenosti od miest Turnov, Železný Brod a Semily. Zahŕňa západné melafyrové svahy Kozákovského hřbetu s čadičovými prúdmi, ktoré prechádzajú do zvlnenej krajiny Českého raja. Nadmorská výška sa pohybuje medzi 420 až 720 m nad morom. Územie patrí do CHKO Český ráj, je súčasťou Geoparku UNESCO.

Rýchle fakty Štát, Región ...

Zavrieť

Predmetom ochrany podľa zakladajúceho predpisu je ochrana veľmi starého geologického útvaru vzniknutého sopečnou činnosťou, náleziská unikátnych minerálov - farebných chalcedónov a odrôd kremeňa, morských i sladkovodných cenomanských usadenín obsahujúcich veľké množstvo skamenelín rastlín a živočíchov, významného archeologického náleziska - najsevernejšieho výskytu človeka doby kamennej a jeho dielne v jaskyni Babí pec, symbolu krajiny Českého raja, náleziská drahých kameňov a v novodobej histórii symbolu boja za slobodu českého ľudu.

Vrch Kozákov (744,1 m n. m.) je súčasťou geomorfologického celku Ještědsko-kozákovský hřbet. Na geologickej stavbe sa podieľajú horniny troch útvarov: permu, kriedy a neogénu. Základnou horninou je Permská vyvrelina andezitoid (melafýr), odkrytá najmä vo Votrubcovom lome v južnej časti chráneného územia. Petrologicky patrí k latiandezitom až andezitom, niektoré polohy vykazujú typickú mandľovcovitú textúru. F. Fediuk (2002) tu odlíšil šesť lávových príkrovov, povrazovité a valivé textúry láv. V žilách a mandliach sa nachádzajú drahokamové odrody kremeňa (achát, jaspis, chalcedón, ametyst, kašolong, záhneda i.) A iné minerály (zeolity, kalcit atď.).

Kozákov a ďalšie náleziská ozdobných kameňov v okolí Turnova poznali už umelci v dobe Karola IV. (záujem bol najmä o jaspis). Rozvoj ťažby sa potom obnovil za panovania Rudolfa II. Na západnom svahu Kozákova sú permské andezitoidy prekryté transgresnou kriedou. Ide prevažne o cenomanské kremenné pieskovce korycanských vrstiev s odtlačkami schránok lastúrnikov, na báze kriedy o zlepence, pieskovce a ílovce sladkovodného cenomanu (peruckých vrstiev) so zvyškami flóry a tenkými slojkami popolovinového uhlia. Pieskovce vystupujú v tektonicky vysunutej kryhe na priečnom kozákovskom zlome až takmer pod vrchol Kozákova. Majú nezvyčajne príkre sklony 18-24°, podmienené tektonickou pozíciou. V pieskovcoch sú pozoruhodné pseudokrasové archeologicky významné jaskyne Babí pec a Kudrnáčova pec) a v skale vytesaná izbička Drábovna. Pod Drábovnou je kaňonovitá roklina Měsíční údolí. Vrcholovú časť Kozákova a časť jeho východného a severného svahu tvorí neogénna sopečná vyvrelina čadič s početnými zhlukmi olivínu (tzv. Olivínové gule). Najmladšie vyvreliny na Kozákove sú datované do obdobia pred 6,7 až 3,5 miliónmi rokov.

Flóra

Rastliny: ľalia zlatohlavá (Lilium martagon), bleduľa jarná (Leucojum vernuum).

Fauna

Živočíchy: sokol sťahovavý (Falco peregrinus), bocian čierny (Ciconia nigra), jastrab krahulec (Accipiter nisus), jastrab veľký (Accipiter gentilis), krkavec čierny (Corvus corax), výr skalný (Bubo bubo), orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes), netopier čierny, (Barbastella barbastellus), netopier veľký (Myotis myotis), podkovár krpatý (Rhinolophus hipposideros), netopier vodný (Myotis daubentonii), netopier svetlý (Plecotus auritus).